Sú situácie, keď zlyhá rodič aj predavač

Je svätodušný pondelok: v niektorých štátoch vôkol nás je sviatok. U nás to bude zvýšený počet turistov a väčšia nervozita v obchodoch . Preto som chcela, zdrhnúť, z Bratislavy do svojej chalupy na Záhorí.

Tam som sa chcela venovať svojim obľúbeným knihám. Ibaže hneď ráno ma telefonát nahnevanej spotrebiteľky poučil o mojich „psích povinnostiach“. A tak namiesto meditácií idem písať o peniazoch, vychovávateľských zlyhaniach a nereálnych očakávaniach. O čo ide? Maloletý chlapec - vlastne 10-ročné dieťa bez vedomia a súhlasu rodičov zakúpilo dva kusy mobilov po 8000 korún. Pre seba a svojho najlepšieho priateľa. Pretože dnešné deti nie sú blbé – najskôr chceli získať akčné prístroje za 1 korunu, ako to propaguje reklama. To sa im nepodarilo, pretože ešte nemajú 18 rokov - ako im príslušný predavač povedal. Rozumej: nespĺňajú obchodné podmienky na mesačný paušál.

Obchod si teda ubránil svoje záujmy. Keď sa však chlapec vytasil vysokým obnosom - 16-tisíc korún v rukách dieťaťa nie je každodenná vec - pracovníka obchodu vek nezaujímal a požadovaný tovar predal. Neviem, či existuje konkrétny paragraf, ktorý bol porušený. Veď zákony nemôžu obsiahnuť všetky situácie, ktoré život prináša. Napriek tomu si myslím, že hneď dvakrát zlyhal ľudský faktor. Je mi ľúto, ale prvé zlyhanie je u rodičov. Nepovažujem za možné, aby 10-ročné dieťa malo úspory v takejto výške z vlastného pričinenia. Ak dostáva neúmerne vysoké vreckové a dary, potom ho minimálne nikto nenaučil hodnote peňazí - a nech zato nenadáva predavačovi a ani mne.

Môj syn poznal hodnotu peňazí ako 6-ročný. Zbieral a nosil do zberu papier dosť dlhý čas na to, aby si mohol kúpiť pištoľ (ja som odmietala kupovať hračky pripomínajúce násilie). Po odchode z hračkárstva syn dlho pozeral na novú hračku a hlbokomyseľne zahlásil: to je teda poriadne drahá pištoľ - koľko som sa narobil! A ja som vedela, že sa nemusím starať o to, ako použije svoje vreckové.

Druhé zlyhanie ide na konto predavača. Fakt, že sa nepozastaví nad skutočnosťou, ako môže bez sprievodcu dospelého očividne maloleté dieťa disponovať vysokou sumou peňazí, nie je pre predavača práve najlepšou vizitkou. V krajnom prípade si viem predstaviť, že za právnej pomoci by sa takáto zmluva - lebo v skutočnosti o kúpnopredajnú zmluvu, i keď nepísanú ide - dala vyhlásiť za neplatnú.

Ešte zostáva vyrovnať sa s nereálnymi očakávaniami. Dôvera, ktorú vo mňa veľa ľudí vkladá, je niekedy naozaj nereálna. Vediem občianske združenie na ochranu spotrebiteľov – nie som poslankyňou parlamentu a nerobím zákony. Môžem pomáhať radou v konkrétnych prípadoch a prevenciou. Prevenciu predstavujú predovšetkým príspevky v médiách. A to už 17 rokov verne robím na čisto dobrovoľnej báze a bezúplatne. Vlastne nie celkom. Dúfam, že každý, komu moja rada pomohla, možno povie: Pán Boh zaplať. A ten to zaručene aj urobí. Ako vidíte, na konci som sa predsa dostala k svätodušnej úvahe - i keď cez nesympatickú obchodnícku problematiku.

Marta Černá, Fórum spotrebiteľov
ZÁKAZNÍK JE PÁN