Zámer obnovy Starého mosta sa postupne spresňuje

Starý most by mal prejsť rekonštrukciou, pretože nevyhovuje plavebným predpisom a okrem toho by mala cez neho viesť trať električiek z Petržalky do centra. Spôsob jeho obnovy sa nateraz spresňuje.

Ako uviedol námestník primátora Karol Kolada, predpisy Dunajskej komisie vyžadujú, aby bola vzdialenosť medzi piliermi dunajských mostov minimálne sto metrov. Starý most túto požiadavku momentálne nespĺňa, lebo vzdialenosť medzi piliermi je len 90, resp. 75 metrov. Ak by sa teda mal asanovať a postaviť nanovo, musel by byť jeden z pilierov odstránený, čo je spojené s nemalými technickými problémami. Most nespĺňa ani ďalší parameter, výšku nad hladinou Dunaja - aby vyhovoval predpisom, mostná konštrukcia by mala byť približne o 130 centimetrov vyššie. „Dunajská komisia súhlasí s tým, že v prípade, ak by sa most nestaval nanovo, ale iba rekonštruoval, by nám udelila výnimku, pokiaľ ide o vzdialenosť medzi piliermi,“ konštatoval K. Kolada. „Na výške mosta v zmysle predpisov však trvá.“

Aj z tohto dôvodu sa úvahy, čo so Starým mostom, prikláňajú viac k jeho rekonštrukcii ako k jeho asanácii a opätovnej výstavbe. Rekonštrukcia by bola nielen menej finančne náročná, ale vyžiadala by si aj menej času. Postupne sa spresňuje aj spôsob, akým by sa rekonštrukcia mohla uskutočniť. Jeden z modelov vychádza z faktu, že Starý most pozostáva z dvoch častí - cestnej a železničnej. Cestnú časť postavila hneď po druhej svetovej vojne ešte Sovietska armáda a životnosť tejto časti mostnej konštrukcie je maximálne 15 až 18 rokov. Železničná časť je zachovalejšia a jej životnosť je asi 70 rokov, čo ešte musia potvrdiť ďalšie skúšky. Podľa K. Koladu by rekonštrukcia mohla vyzerať asi tak, že cestná časť by bola demontovaná a piliere by sa dostavali na jej pôvodnom mieste tak, aby boli vyššie a most zodpovedal predpisom. Potom by sa železničná časť mostnej konštrukcie nadvihla a presunula na piliere v miestach, kde predtým bola cestná časť mosta. Následne by sa piliere zvýšili na požadovanú výšku aj na mieste, kde bola železničná časť pred svojím presunutím na nové miesto a napokon by sa celý most dobudoval tak, aby na ňom mohla byť dvojkoľajná električková trať, lávka pre peších a cyklistická lávka. Aby sa potvrdila reálnosť tohto scenára, bude podľa vyjadrenia K. Koladu potrebné ešte urobiť príslušné skúšky každej časti mostného poľa (resp. jeho železničnej časti) vo Výskumnom ústave zváračskom.