Na novú výstavbu treba presné pravidlá

O problémoch spojených s výstavbou výškových budov v centrálnej mestskej zóne sme sa pozhovárali s riaditeľom Krajského pamiatkového úradu v Bratislave Petrom JURKOVIČOM.

- Sme v zlomovom období, keď sa rozhoduje o budúcom charaktere Bratislavy, o tom, či bude moderným mestom, alebo bude naďalej podliehať regulatívom z minulosti, ktoré sú dávno prekonané. Pamiatková zóna - Centrálna mestská oblasť - bola schválená ešte v roku 1992, v iných podmienkach, ako sú súčasné. Je skutočne rozsiahla, siaha od Patrónky po Mlynské Nivy a od Dunaja až po Hlavnú stanicu. Nie je jednoduché regulovať výstavbu na tomto území, ktorého charakter z hľadiska pamiatkovej ochrany nie je presne definovaný. Túto skutočnosť dokumentuje aj vyhláška o pamiatkovej zóne, ktorá je obsahovo rovnaká pre centrálnu mestskú zónu, ale napríklad aj pre Dúbravku či Lamač, čo sú pamiatkové zóny ľudovej architektúry. Považujeme za dôležité uplatňovanie inštitútu územného plánu, ktorý má mať vo svojich aktualizáciách zapracované kritériá ochrany a stavebnej činnosti aj na území pamiatkových zón.

Aké dôsledky má táto nejednoznačnosť v praxi?

- Cieľom pamiatkových zón je zachovať charakter daného územia, ktorý by mal byť presne definovaný už na začiatku, pri ich vyhlasovaní. Dokladom toho, že tieto vzťahy sú neusporiadané, sú stavby, ktoré by sa pri rigoróznom výklade vyhlášky o pamiatkovej zóne nikdy nemali realizovať, ako napríklad centrála NBS či Tatracentrum. Krajský pamiatkový úrad musí rozhodovať v kontexte s ďalšími, už povolenými stavbami, ktoré sú precedensom, a investori majú vďaka nim v rukách veľmi pádne argumenty.

Čo by prispelo k tomu, aby pravidlá povoľovania výškových stavieb v centre boli jednoznačnejšie?

- Z pamiatkarského hľadiska bude dôležité nanovo definovať charakter pamiatkového územia, ktoré chceme chrániť. So samosprávou musíme spolupracovať tak, aby sme vytvorili podmienky ochrany tam, kde to má opodstatnenie a zmysel, a na druhej strane aby sme umožnili rozvoj modernej architektúry v meste tam, kde je to z hľadiska jeho vývoja prirodzené. Jednoznačnejšie pravidlá prinesie aj schválenie nového územného plánu mesta a svoju úlohu zohrá aj zriadenie funkcie hlavného architekta mesta.

Zhováral sa Juraj Handzo
NÁŠ ROZHOVOR