Ocenené návrhy sa budú ešte meniť, tvrdí developer

Pôvodne sme o výsledkoch súťaží na novú Vydricu chceli hovoriť s investorom projektu, predstaviteľmi spoločnosti Vydrica, a.s. Tí nás odkázali na developera výstavby, pretože akcionári Vydrica, a.s., nie sú informovaní o detailoch projektu, to je developer. O výsledkom architektonickej súťaže hovoríme s predsedom predstavenstva spoločnosti Zillion, a.s., Martinom ADÁSKOM.

Budúcu podobu Podhradia riešili už dve súťaže - najskôr to bola v rokoch 1994 až 1996 medzinárodná súťaž mladých architektov EUROPAN 4, v roku 2002 vyhlásili súťaž na architektonické riešenia Podhradia vlastníci pozemkov Vydrice a Zuckermandla - spoločnosti Avant a J&T Global. Ani jedna zo súťaží jednoznačne neodpovedala na otázku, ako má vyzerať revitalizované Podhradie. Prečo ste sa opäť rozhodli pre architektonickú súťaž?

- Posledná súťaž z roku 2002 vyvolala také rozporuplné reakcie, že bola dôvodom na spracovanie územného plánu zóny Podhradie. Ten bol prijatý vlani a po prvýkrát stanovil regulatívy pre budúcu zástavbu Podhradia. Keďže vždy existoval konflikt medzi zástancami modernej a historickej architektúry na tomto území, rozhodli sme sa ísť do architektonickej súťaže, ktorá bude otvorená, anonymná a nebude podmienená tým, že súťažiaci musia byť architekti. Mali sme záujem spoznať všetky možné názory na obnovu Vydrice, ktoré by sa v takejto súťaži mohli objaviť. Na rozdiel od predchádzajúcich súťaží sme sa však rozhodli rozdeliť Vydricu na päť mestských blokov a vyhlásiť päť samostatných súťaží. Urobili sme to preto, že jednou zo základných požiadaviek územného plánu je požiadavka na diferencovaný architektonický výraz. To znamená, aby budúca podoba Vydrice mala podobnú mierku, urbanizmus, architektúru, ako majú ulice v historickom centre mesta, teda napríklad Laurinská alebo Panská ulica.

Výsledky súťaže sa však vôbec nepribližujú k architektúre historického jadra, a to aj napriek tomu, že Vydrica sa nachádza v mestskej pamiatkovej rezervácii.

- Pamiatková regulácia Vydrice je jasne definovaná v územnom pláne zóny Podhradie. Pri jeho spracovaní boli zakomponované aj názory Krajského pamiatkového úradu v Bratislave ako orgánu štátnej správy, ktorý sa k tomu vyjadruje. Je to možné vidieť v kontaktných miestach s existujúcou historickou zástavbou. Napríklad na mieste ukončenia Vydrice pri nájazde Nového mosta dali krajskí pamiatkari požiadavku na šikmé strechy a na opačnom konci pri kúriách územný plán požaduje priblíženie k mierke kúrií. V ostatných prípadoch je to požiadavka zachovania uličných čiar a delenia objektov. Z územného plánu nevyplývajú z pamiatkového hľadiska žiadne špeciálne požiadavky na zachovanie pôvodnej Vydrice s výnimkou obnovenia Vodnej veže, ktorá sa nachádza na tomto území. To rešpektujeme, a preto aj jedna zo súťaží riešila Vodnú vežu a jej bezprostredné okolie ako samostatný blok.

Vydrica sa nachádza v mestskej pamiatkovej rezervácii, čo znamená, že nový výstavba bude na území, ktoré je pamiatkovo chránené. Ani jeden z ocenených návrhov to však nerešpektuje...

- Nemáme v územnom pláne predpísanú požiadavku, aby nová Vydrica bola napodobeninou histórie. A je na to niekoľko dôvodov. Po prvé, Vydrica je zbúraná päťdesiat rokov, je to mŕtve miesto, ktoré nemalo žiadne hodnotné pamiatky s výnimkou Vodnej veže. Keby ich malo, krajský pamiatkový úrad by na ich obnovení určite trval. Po druhé, Vydrica by sa dala obnoviť iba v obmedzenej miere, pretože tu bol postavený Nový most, bola tu vybudovaná štvorprúdová komunikácia na nábreží, čo zabralo sedemdesiat percent územia pôvodnej Vydrice. Po tretie, územný plán vychádza v ústrety aj ochrancom prírody, ktorí požadovali revitalizáciu hradného kopca a pôvodnej vegetácie, špeciálne panevädze letnej. To bolo napríklad obmedzením pre dostavbu Oeserovej ulice. Po štvrté, územný plán požaduje, aby sa na novej zástavbe objavila tzv. piata fasáda, to znamená, že v zadnej časti budú zelené strechy, ktoré sa nedajú riešiť sedlovou škridlovou strechou. Po piate, musíme rešpektovať normy platné v 21. storočí, najmä tie hygienické. Systém stena - stena - okno v historickom štýle nezabezpečí súčasné požiadavky svetlotechniky. Vydrica nemá byť obnovená a napojená na Staré Mesto historickým štýlom, ale má byť na historické centrum napojená spôsobom života. Na Laurinskú a Panskú ulicu bude Vydrica nadväzovať výškou objektov, ich funkčným využitím, to znamená, že na prízemí budú obchody, reštaurácie, kaviarne, na poschodí kancelárie a byty.

Tieto funkcie sú však aj v historickom jadre aj v historických centrách iných európskych miest, kde platia rovnaké normy, napríklad pokiaľ ide o svetlotechniku. To všetko sa dá aj v historických budovách, tak prečo sa bránite obnove Vydrice v historickom štýle?

- Pri dodržaní súčasných noriem sa to dá urobiť veľmi obmedzene. Opakujem, požiadavky územného plánu hovoria o dodržaní akýchsi uličných čiar a veľkosti objektov, o zeleni, o splnení platných technických noriem a o splnení moderných typologických požiadaviek, ktoré sú kladené na dnešné objekty. Zásadnou otázkou pri obnove historizujúceho štýlu Vydrice je, do akého obdobia sa máme vrátiť? Prečo rok 1935, a keď nie, tak prečo 1900 atď. Nie je žiadna zásadná zhoda, o aké historické obdobie by malo ísť. Vydrica bola živým organizmom a menila sa často a menila sa výrazne. Vznikali tam hodnotnejšie aj menej hodnotné objekty. Kam sa máme vrátiť? Celá táto diskusia o historizujúcej zástavbe akoby sa tvárila, že nemáme platný územný plán zóny Podhradie. Kým bol schválený, bol dvakrát verejne prerokovaný s občanmi. Tento rozpor medzi historizujúcou a modernou zástavbou tu bude vždy. Snažíme sa preto Vydricu obnoviť spôsobom, ktorý bude rešpektovať dnešnú dobu a všetky tieto, niekedy aj kontroverzné, požiadavky. Obnovenie historickej Vydrice dnes už nie je možné. Do medzinárodnej súťaže sa mohol prihlásiť ktokoľvek s akýmkoľvek návrhom. Napriek tomu sa spomedzi 47 návrhov neobjavil ani jeden historizujúci.

V Bratislave sa o ochranu mestskej pamiatkovej rezervácie, kam patrí aj Vydrica, stará Mestský úrad ochrany pamiatok. Nemali ste záujem vypočuť si aj ich názor?

- Ich názor pre nás reprezentuje územný plán.

To však nie je názor mestských pamiatkarov, to je názor štátnych pamiatkarov z krajského pamiatkového úradu.

- Verím, že pri prerokovaní územného plánu zóny Podhradie si krajský pamiatkový úrad vypočul aj názory mestských pamiatkarov. Som o tom presvedčený.

Výsledky súťaže zatiaľ hodnotili členovia poroty a sú s nimi spokojní. Aký je názor investora?

- Tak ako porota, aj investor je spokojný s priebehom a výsledkami súťaže. Ocenené návrhy reprezentujú myšlienky, ktoré plánujeme ďalej rozvíjať. Určite pre nás nebol prekvapením úspech talianskeho tímu architektov, ktorí boli úspešní už pred desiatimi rokmi v ideovej súťaži Europan 4. Prekvapil nás poľský študent architektúry Lukasz Gawlas. Za pozornosť stojí ocenenie pre univerzitného profesora s tímom slovenských študentov architektúry. Do súťaže sa zapojilo 47 návrhov. Očakávali sme vyššiu účasť. Mrzí nás, že s výnimkou dvoch-troch ateliérov, sa neprihlásili žiadne významnejšie slovenské ateliéry. Urobili sme totiž všetko pre to, aby sa na súťaži mohol zúčastniť každý. Možno sa jej zľakli, možno nechceli ísť s kožou na trh. Nepoznáme ich dôvody, ale sme z toho sklamaní. Je potrebné vnímať aj to, ako boli vyhodnotené jednotlivé súťaže. V prvom mestskom bloku V1/V2/V3, ktorý vyvolal zrejme najväčšiu diskusiu, bolo udelené iba 3. mieste. To je jasný názor poroty aj investora, čo si myslí o víťaznom návrhu. To isté platí pre mestský blok V8/V10, kde bola udelená iba 2. znížená cena.

Aké budú ďalšie kroky investora a developera? Sú ocenené návrhy definitívne, alebo dôjde ešte k ich úpravám?

- Rešpektujeme a vážime si výsledky súťaže. Máme záujem osloviť víťazov a dať im šancu pracovať s nami ďalej. Porota ku každému ocenenému návrhu pridala odporúčania, ako by mal autor návrh rozvíjať. Bude teda závisieť od každého z ocenených, ako ho dokáže posunúť ďalej. Od toho sa odvíja ďalšia spolupráca. Návrhy sa teda budú dopracovávať, budú sa meniť. Pripomienky poroty aj naše sme pred dvoma týždňami odovzdali autorom, do konca tohto týždňa očakávame ich upravené návrhy. Potom plánujeme zorganizovať workshop všetkých ocenených autorov, kde sa chceme dopracovať aj k riešeniu prepojenia jednotlivých blokov. To je zatiaľ najslabšia časť projektu, ale vedeli sme, že rozdelením na päť súťaží nebude možné riešiť ich vzájomné väzby. Každý dostal právo prvej noci a šancu dopracovať svoj návrh. Ak budú upravené návrhy kvalitné, zostávame pri súťaži, ak sa ukáže, že to nie je správna cesta, nevylučujeme, že tieto návrhy upravia iní ocenení súťažiaci. Proces dopracovávania súťažných návrhov odhadujeme do konca januára. Ako bude Vydrica vyzerať, by sme mali vedieť povedať začiatkom februára.

Zhováral sa Radoslav Števčík
FOTO – autor