Vystavené projekty sú neznesiteľne tvrdé

Keď som vchádzal s priateľom do Primaciálneho paláca na výstavu „víťazných“ a ešte horších architektonických návrhov riešenia bratislavského Podhradia, povedal mi: „Buď statočný.“ Nedalo sa, toľko koncentrovaného zúfalstva som nečakal, ešte horšie bolo, že tam bolo zle úplne všetko.

Najväčšou tragédiou však bolo akoby programové ignorovanie toho, čomu sa hovorí genius loci. Toto územie pod skvelým hradom si v každom prípade musí zachovať milotu, komornosť, útulnosť a krivoľakosť. Či by to bol pokus o približné vrátenie pôvodnej zástavby, alebo hoci aj moderna (aj tá môže byť kvalitná a neuniformná). Vystavené projekty sú až neznesiteľne tvrdé, schematické, necitlivé a bez výnimky ignorantské voči tomu úžasnému prostrediu medzi hradom a Starým Mestom.

Ak sa chcete v Bratislave poprechádzať peknými časťami a uličkami, ostáva vám približne jeden štvorcový kilometer Starého Mesta. Už iba Vydrica a okolie Panenskej môžu ako-tak rozšíriť „stredovekosť“ Bratislavy, hlavne, ak práve kvôli Novému mostu bola o veľkú časť toho najlepšieho okradnutá. Do tých studených, neosobných, neprívetivých a nepodarene futuristických „uličiek“ z vystavených projektov by sa šiel prechádzať, alebo si sadnúť na kávu iba človek s depresiou, ktorému už aj tak na ničom nezáleží.

Na tej výstavke sedeli dvaja „usporiadatelia“, ktorí tam boli akoby za trest - zrejme si tam už museli všeličo vypočuť! Keď som sa spýtal na knihu alebo mailovú adresu, nevedeli mi dať ani jedno. Pýtam sa VYDRICE, či im vôbec záleží na názoroch, alebo je to len ďalšia z kamufláží o občianskom prístupe...

František Michlík, Bratislava
LIST ČITATEĽA