V úprave a v dizajne verejného priestoru sú rezervy

S nesúhlasnou odozvou sa u niektorých našich čitateľov stretla úprava časti Námestia slobody, ktorú oproti Slovenskej technickej univerzite, v spodnej časti námestia, dal nedávno urobiť magistrát.

Mesto dalo kvôli kritike na divoké parkovanie na tomto mieste vybudovať nové šikmé parkovacie miesta. Vodiči tu dovtedy parkovali na tráve, ale aj na chodníkoch. Koncom jari vznikol priestor chránený množstvom stĺpikov s 25 oficiálnymi parkovacími miestami. Žiaľ, ani osadené stĺpiky neochránili chodcov pred drzými vodičmi, ktorí si cestičku na chodník nachádzajú stále.

Ako nás upozornil profesor Bohumil Kováč z Fakulty architektúry STU, riešenie má nízke architektonicko-dizajnérske kvality a považuje ho za nehodné úrovni centra hlavného mesta štátu v Európskej únii. Šikmé parkovacie boxy (pri inej koncepcii sa tu dalo riešiť pozdĺžne parkovanie) nielenže spôsobujú bezpečnostné problémy pri výjazde cúvaním do frekventovanej ulice, ale sú nesystémovo usporiadané medzi pôvodné stromy a staré svietidlá a sú riešené tak, že pri vystúpení z auta musí človek šliapnuť na „trávnik, lepšie povedané do blata a medzi burinu“, upozorňuje B. Kováč.

Podľa neho si projektant asi neuvedomil, že šírka parkovacích miest počíta s ich radením a nie sólo parkovacími miestami, kde normová šírka krajného státia stačí len pre auto, ale nie pre pohyb okolo neho. Navyše pri úprave došlo k poškodzovaniu koreňov stromov, čoho výsledok sa ešte len môže dostaviť. Celá problematika zelene je dôkazom, že projekt šetril na spolupráci so záhradným architektom, domnieva sa B. Kováč.

Podľa neho asfaltové riešenie tam, kde sa používajú prívetivejšie pôsobiace dlažby, určite neprinieslo pozitívny estetický efekt (ani v cene), skôr naopak. Okrem toho je podľa neho aj neekologickým príspevkom k nepriedušnosti plochy tam, kde bola predtým dýchajúca plocha trávnika. Výrazným architektonickým prvkom priestoru sú stĺpiky. S mierne historizujúcou guľou a najmä čierne (svietidlá vedľa v parku sú strieborné) nie sú vhodné do prostredia modernistických budov najvýznamnejších slovenských architektov. Navyše projekt ponechal v kontakte s novými aj staré pozinkované, takže v priestore je viac druhov stĺpikov vedľa seba, čo pôsobí nesúrodo, najmä ak sa pozrieme aj na druhú stranu ulice ( inšpirácia sa ponúkala v striebristej dizajnérskej kvalite stĺpikov pred Strojníckou fakultou STU).

„Realizované riešenie má pre nás učiteľov na Fakulte architektúry STU a možno aj pre učiteľov, ktorí ho vidia z Katedry dopravných stavieb Stavebnej fakulty jednu edukačnú výhodu: priamo z okna fakulty ukazujeme študentom, ako sa nemá navrhovať úprava a dizajn verejného priestoru,“ konštatuje B. Kováč.