Zdroj: TASR/AP
V niektorých častiach Slovenska a Česka by v noci na nedeľu (31. 10.) malo byť možné pozorovať polárnu žiaru. TASR na to upozornil Petr Horálek z Fyzikálneho ústavu v Opave s odvolaním na Národný úrad pre oceán a atmosféru.
"Žiara je dôsledkom interakcie hustého oblaku nabitých častíc so zemskou atmosférou. Oblak sa odtrhol od Slnka pri mimoriadne silnej erupcii triedy X1, ku ktorej došlo 28. októbra o 17.35 h. Pokiaľ bude geomagnetická búrka taká silná, ako predpovedajú astronómovia, bude žiara pozorovateľná z našich končín nízko nad severným obzorom s najväčšou pravdepodobnosťou už po zotmení," priblížil.
Predpoveď počasia je podľa Horálka nateraz veľmi dobrá. K dobrej viditeľnosti by malo prispieť aj to, že Mesiac vyjde až v druhej polovici noci. Pre pozorovanie je potrebné podľa jeho slov nájsť "miesto s dokonalým výhľadom na sever, nerušený svetelným znečistením".
Doplnil, že obvykle sa polárna žiara vyskytuje 80 až 150 kilometrov a zriedkavo aj do výšky 400 kilometrov nad zemským povrchom. Vysvetlil, že Zem má svoj prirodzený magnetický štít, vďaka ktorému sa väčšina tohto nebezpečného žiarenia odkloní. Časť slnečného materiálu však ostáva v oblastiach okolo magnetických pólov Zeme, kde siločiary magnetického poľa Zeme a aj častice preniknú do zemskej atmosféry, informoval Horálek s tým, že tam vďaka zrážkam s atómami a molekulami vzduchu dochádza k tzv. excitácii a ionizácii a vyžarovaniu viditeľného svetla. Jeho odtiene zodpovedajú hodnotám vyžarovanej energie.
Dodal, že najčastejšie sú viditeľné zelená a červená žiara, ktoré zodpovedajú excitovanému kyslíku. Modré zafarbenie žiary zodpovedá ionizovanému dusíku.
Zdroj:
Tomáš Slovinský
Autor tejto fotografie polárnej žiary - Slovák Tomáš Slovinský na FB stránku Minútky z vesmíru napísal: "Jedným z mojich najväčších snov ešte predtým, ako som sa stal popularizátorom astronómie a fotografom, bolo vidieť polárnu žiaru. A teraz sa mi tento sen vďaka skvelým priateľom splnil. Naša polárna cesta smerovala do Švédska, no naše prvé dni boli väčšinou beznádejné, keďže počasie v Abisku bolo neustále zamračené a namiesto aurory sme si vychutnávali akurát tak husté sneženie. Rozhodnutie bolo teda jediné – vydať sa na výlet ďaleko na sever, do nórskeho Tromsa. Zážitok sa umocnil, keď som konečne stretol legendárneho Adriena Mauduita, skvelého astrofotografa a kameramana. Bol to on, kto držal mňa, Petra Horálka, Josefa Kujala a Balazsa Szarku v nádeji celé hodiny, kým sa polárna žiara skutočne objavila – doslova odnikiaľ. Bol to on, kto povedal: "Počkajte, o chvíľu príde niečo úžasné." A nikdy predtým som nebol tak vďačný, ako vtedy, keď mal pravdu. Dynamika, intenzita, farby viditeľné aj pri mesačnom svite z toho urobili jeden z mojich najlepších doterajších životných zážitkov. Ak sa vám obrázok páči, verte mi - osobná skúsenosť je oveľa oveľa lepšia! Toto je jeden z momentov, pri ktorých viete, že sa oplatilo žiť!"
(TASR)