Súbežne s nedeľným príletom pápeža sa na Námestí SNP chystá protest za odluku cirkvi od štátu

11.9.2021

Zdroj: koláž abn - YouTube

Páčil sa vám článok?

V nedeľu 12.septembra o 15:00, teda v predpokladanom čase príletu pápeža Františka na Slovensko, sa na bratislavskom Námestí SNP uskutoční Protest za odluku cirkví od štátu. Podujatie organizujú občianske združenia Ethos a Inštitút ľudských práv (IĽP) s podporou viacerých neformálnych zoskupení.

“Keďže naši zákonodarcovia za viac ako 30 rokov nedokázali splniť požiadavku Novembra 1989 na dôslednú odluku cirkví od štátu, niektoré cirkvi sú stále financované priamo zo štátneho rozpočtu, náboženstvo máme v školách, v zdravotníctve, ale aj v armáde. Politici neustále prizývajú cirkevných predstaviteľov k participácii pri pripomienkovaní alebo navrhovaní zákonov. Už niekoľko volebných období pozorujeme výrazné útoky cirkevných predstaviteľov a ich podporovateľov v parlamente na ľudské práva a sekulárny charakter štátu.” povedal predseda o.z. Ethos, Metod Rybár. Zdôraznil však, že demonštrácia nie je zameraná voči osobe pápeža ani jeho návšteve.

Na webovej stránke podujatia k dnešnému dňu účasť alebo záujem potvrdilo takmer 1500 ľudí. Medzi ciele protestu patrí aj upozorniť na Vatikánske zmluvy a vyjadriť podporu obetiam zneužívania kňazmi a žiadosť o stretnutie pápeža s nimi.

Takéto stretnutia bývajú štandardným bodom programu návštev pápeža Františka v iných krajinách. Dodáva tak obetiam, ktoré často aj v dospelom veku trpia závažnými psychickými problémami nie len legitimitu, ale aj odvahu prehovoriť. U nás to na programe žiaľ nie je a to napriek tomu, že zástupcovia obetí o to žiadali vopred,” upresnil Rybár

Peter Weisenbacher z Inštitútu ľudských práv dodal: “Súčasná situácia, najmä vďaka tzv. Vatikánskym zmluvám, je jednoznačne diskriminačná a to nie len pre ateistov, ktorých sloboda neveriť je rovnakým ľudským právom ako sloboda vierovyznania, ale aj pre malé cirkvi a neregistrované náboženstvá. Podľa nášho názoru dochádza teda nie len k nerovnému zaobchádzaniu štátu s občanmi rôznych vierovyznaní, ale aj k popieranie zmyslu slobody vierovyznania. Kvalita dodržiavania slobody vierovyznania sa totiž nemeria možnosťami väčšinovej cirkvi ale tých menšinových.”

(ts)

Páčil sa vám článok?