Deti prejdú veľkou premenou: Ako prebieha plavecký kurz v zrekonštruovanom bazéne na Budatínskej?

Zdroj: SportInstitute

Rozcvička pred tréningom je nevyhnutná

„Chcete plávať aj na budúci rok?“ pýta sa tréner na záver päťdňového bezplatného kurzu plávania tretiakov na Budatínskej. „Ánoooooo!“ kričia naraz. „Aj do konca školského roka!“

Ich nadšenie ma až prekvapí. Spomínam si, že keď sme mali kedysi dávno v treťom ročníku povinný plavecký kurz, na konci každej hodiny väčšina z nás drkotala zubami a chcela ísť len do teplej sprchy. Pýtam sa Laury a Dominiky, či im nebola vo vode zima. „Nie, bola teplá,“ hovoria. V županoch sedia v pohode na schodoch a čakajú na svoje mokré vysvedčenia, ale keby sa dalo, ešte by boli v bazéne. Takže pán vrátnik, ktorého som stretla pri vstupe do školy, nepreháňal, keď mi hovoril, ako sa deti tešia do bazéna. „Dnes plávame štafetu!“ chválili sa mu. Celý týždeň plnili úlohy trénerov a dnes ich čakala kolektívna 10-minútová štafeta. Nebojovali medzi sebou, ale ako tím, ktorý chce pre svoju triedu čo najviac odplávaných metrov. Väčšina detí chce plávať, už to je pre mňa zážitok

Tretiaci z Budatínskej sú prví, ktorí otestovali zrekonštruovaný bazén na svojej škole. „Začali sme v ňom plávať ešte pred oficiálnym otvorením, a to od 9. marca,“ hovorí Rastislav Bielik, spoluzakladateľ a dnes výkonný riaditeľ občianskeho združenia SportInstitute. „Spolupráca s mestskou časťou Petržalka je v tomto smere výnimočná.“

Zdroj: SportInstitute

Keď prichádzajú deti na kurz, 80 percent z nich nevie preplávať 25 metrov. A na konci kurzu už 80 percent detí 25 metrov prepláva.

Školské bazény, ktoré Petržalka zrekonštruovala, slúžia deťom od prvého momentu. „Doteraz sme plávali na Petržalskej plavárni, ale so samosprávou sme sa dohodli, že do konca školského roka sa presunieme do bazéna na Budatínsku. Máme bazén len pre seba, nikoho neobmedzujeme a verejnosť nenadáva, že deti robia hluk, skáču a špliechajú, pretože to deti robia,“ pokračuje s úsmevom Rastislav Bielik. Na jedného trénera pripadá 7-8 detí, sú rozdelené v troch dráhach od začiatočníkov až po pokročilých. Sledujem deti skákať do vody, to je bezkonkurenčne najväčšia zábava, niekto len na nohy, niekto aj šípku, bez problémov plávajú na chrbte a viacerí už vedia plávať aj kraul, ktorý sa na kraul aj podobá!

„To sa dokázali naučiť za päť 60-minútových lekcií?“ pýtam sa nedôverčivo Rastislava Bielika. „Keď prichádzajú na kurz, tak 80 percent z nich nevie preplávať 25 metrov. A keď odchádzajú, tak 80 percent to už vie,“ reaguje a vysvetľuje, že primárne ich učia, aby dokázali vzdialenosť preplávať na chrbte, teda v plaveckom štýle znak, pretože počas neho môžu voľne dýchať. Kto to zvládne, prechádza aj na kraul. „Už som trocha vedel plávať,“ hovorí nám tretiak Marek. „Ale tu som sa naučil znak a aj dlhšie plávať pod vodou a lepšie skákať šípku.“

Zdroj: SportInstitute

Občas sa vody boja aj deti, ktoré vedia čiastočne plávať. Kurz ich zbaví aj tohto strachu.

„Najviac nás bavilo plávať a loviť predmety z vody,“ hovoria Laura a Dominika. Laura mi ukazuje svoje vysvedčenie – vylovenie predmetu zvládla na výbornú a pri skokoch nie je žiaden „pupkáčik“, vie bombu aj šípku.

„Väčšina detí sa na kurz teší, pretože je to vybočenie zo školskej rutiny,“ hovorí trénerka Sára Rusznyáková. „Nájdu sa síce aj viac vystrašení, ale ten posledný deň sú všetci šťastní a nechcú ani skončiť. Chcú chodiť plávať ďalej. A keď tu objavíme nejaký malý talent, tak aj rodičom odporúčame vyhľadať plavecký klub.“

Tvrdí, že občas sa vody boja aj deti, ktoré čiastočne vedia zaplávať. A práve prekonanie tohto strachu sa tu majú naučiť. Tréneri im vo vode neasistujú. Aj tí bojazliví skúšajú od prvej hodiny v malej vode ľahnúť si na chrbát. „Zvládnu to a potom sú na seba hrdí,“ hovorí trénerka. Spomína hravú formu výuky, kde plávanie strieda skákanie, ponáranie, minisúťaže. Keď sa jej pýtam na emočný zážitok z kurzu, povie prosto len: „Väčšina detí chce plávať, už to je pre mňa zážitok.“

Nestratiť kontakt s vodou

Občianske združenie SportIstitute vzniklo v roku 2019. Prvý projekt bezplatného plávania rozbehli v Chorvátskom Grobe, následne na Turnianskej v Petržalke a v celom Starom Meste. Postupne sa z ich bezplatného plávania stal jeden z najväčších projektov tohto druhu na Slovensku. Dnes pokrývajú v Bratislave takmer 50 škôl zo 60. V Bratislave je na prvom stupni základných škôl okolo 16 500 detí. Z nich je zapojených zhruba 12-tisíc detí a 50 percent z nich dokáže na konci kurzu preplávať 25 metrov – teda vzdialenosť, ktorá im dokáže vo vode zachrániť život.
To by nebolo možné bez finančných partnerov. Každá mestská časť má svojho. JTRE financuje Staré Mesto, Nové Mesto, Dúbravku, Vajnory a Chorvátsky Grob, a to pre celý prvý stupeň.
V Petržalke je to Nesto od spoločnosti Lucron, ktoré finančne podporuje 1600 tretiakov a štvrtákov. V budúcnosti možno pribudnú aj prváci a druháci. Bezplatné kurzy sú totiž dlhodobým projektom. SportInstitute má ambíciu sprevádzať deti celý prvý stupeň.

Zdroj: SportInstitute

Na konci kurzu dostanú deti mokré vysvedčenia

„Niektoré deti totiž plávajú len s nami,“ hovorí Rastislav Bielik. Výcvik je intenzívny, odbúrajú strach, dokážu sa zlepšiť, vidno na nich progres, ale keď ďalej neplávajú, zabúdajú, čo sa tu naučili. „Stáva sa, že žiak celý rok neplával, vráti sa k nám a my ho to učíme odznova. Hoci proces učenia je jednoduchší, ako keby predchádzajúci výcvik neabsolvoval. Zapracuje totiž pohybová a koordinačná pamäť, pozná trénerov, pozná miesto a pozná systém. Ale najrozumnejšie, čo môže rodič po tomto kurze urobiť, je vziať aspoň raz za týždeň svoje deti na bazén. Nemusia ani plávať, stačí, že nestratia kontakt s vodou,“ dodáva.

(in)