Tréner Pokovič sa vrátil z Minska nahnevaný

Nečakaný koniec! Aj tak sa dá označiť záver pôsobenia hokejového kormidelníka Ľubomíra Pokoviča v Bielorusku.

Minulý štvrtok ešte viedol tréning svojho Dinama Minsk, no bezprostredne po jeho skončení mu fukcionári oznámili, že sa môže zbaliť. „Bol to pre mňa šok,“ priznal bývalý hráč a tréner bratislavského Slovana Pokovič, ktorého pár dní predtým vyhlásili za najlepšieho trénera bieloruskej ligy a kde vyhral aj domáci pohár...

S akými pocitmi ste sa teda vrátili do Bratislavy?

- Predovšetkým som ešte stále nahnevaný. Ten pocit je stále rovnako silný. Vedenie ma odvolalo od mužstva, ktoré bolo pripravené na zisk titulu. Prekonali sme veľa problémov, zranení hráči sa dali do poriadku, mužstvo sa dostávalo do dobrej formy. Je skonsolidované, mladí hráči sa začali presadzovať a v závere roka sme sa dostali do čela tabuľky. Mužstvo strieľalo góly, najmenej dostalo, počet divákov sa v tejto sezóne štvornásobne zvýšil.

Poznáte aj pravý dôvod prepustenia?

- Zatajovanie skutočného dôvodu je veľmi netypické, preto ma premýšľanie o možnom dôvode stále zaujíma... Prezident klubu mi len zdôraznil, že chyba nie je vo mne, ale riešenie je definitívne! A že mám prijať jeho ospravedlnenie.

Čo vám dalo pôsobenie v Bielorusku?

- Stretnutie s ruskou hokejovou školou. Súčasne však aj so zámorskou, pretože som úzko spolupracoval s Glenom Hanlonom a teraz aj s novým trénerom bieloruskej reprezentácie Kurtom Frazerom - teda s trénermi z NHL. A čo mi to dalo z iného súdka - musel som sa zdokonaliť v ruštine...

Akí boli vaši zverenci?

- Presvedčil som domácich trénerov, ale aj sám seba, že „ruských“ hráčov možno zdisciplinovať a viesť ich aj iným spôsobom ako ich obvyklými bázami. Tvrdilo sa, že ak nebudú stále na báze, budú veľa piť a budú nedisciplinovaní na ľade. Skutočnosť bola taká, že problémy s alkoholom neexistovali a herná disciplína bola výborná. Hráči navyše radi trénovali. Boli aj súťaživí. Stačilo hrať o dvadsať kľukov a aj v tréningu sa ochotne hádzali do striel. Zaviedli sme presné pravidlá a s ich dodržiavaním neboli žiadne problémy. Hráči za rečnenie a 10-minútový trest zaplatili 300 dolárov bez najmenšieho zjednávania. Vychádzal som s nimi veľmi dobre aj vďaka tomu, že sme počas tých takmer dvoch rokov minimálne prehrávali, čo sa odrazilo na výbornej atmosfére. Postupne si zvykali aj na samostatnosť, nečakali len na moje príkazy. Časom už im nebolo treba všetko pripomínať, automaticky robili všetko, na čom sme sa dohodli.

Aká bola rozlúčka?

- Dojímavá. Kapitán mal príhovor a odprevadil ma aj veľký potlesk. Trošku ma to prekvapilo, pretože Bielorusi sú v emóciach veľmi zdržanliví. Skôr som čakal, že moje prepustenie zoberú ako holý fakt... O tom, že sme vychádzali veľmi dobre, svedčilo aj vyjadrenie Skabelku, jedného z najlepších hráčov. Ten v istom rozhovore pred novým ročníkom povedal, že v Diname zostal kvôli tomu, lebo sa v minulej sezóne cítil prvý raz ako človek! Celú svoju kariéeru pritom odohral v ruskej superlige... Podporu som dostal aj od fanúšikov a novinárov.

V čom sa líši bieloruská liga od našej či českej?

- Porovnávanie je zložité. Tamojšia liga je rýchla, hráči dobre korčuľujú, dobre bránia. Strieľajú však horšie než slovenskí alebo českí hokejisti.

Diváci?

- Sú zdržanlivejší ako u nás. Hokej však majú radi. Mal som u nich dobrú pozíciu, čo sa prejavilo aj v tom, že som vyhral niekoľko diváckych ankiet. Deň pred uvoľnením mi napríklad oznámili, že som vyhral anketu o najlepšieho trénera, ktorú organizovala najväčšia rozhlasová stanica!

Dostane sa hokej aj do televíze?

- Aspoň dvakrát do týždňa. Niekedy priamo, inokedy zo záznamu. Často vysielajú aj NHL.

Kto ho vlastne finacuje?

- Všetko zabezpečuje štát. Či to tak zostane aj po zdražení plynu a ropy z Ruska, sa ešte nevie. Je možné, že výborné podmienky budú ohrozené.

Majú v Bielorusku aj talenty schopné presadiť sa v NHL?

- Supertalentov tam nie je veľa. Na MS do 20 rokov napríklad opäť vypadli do B-skupiny.

V čom majú ešte nedostatky?

- Stále spomínajú sovietsku školu. Nielen v trénovaní. Aj v stravovaní som mal najmä s lekárom veľké problémy. Obed bez majonézy a smotany si nevedeli ani predstaviť.

Čo vedia o slovenskom hokeji?

- Stretávali sme sa s nimi od C-skupiny, takže naše úspechy mali v Bielorusku veľký ohlas. Poznajú našich hráčov z NHL, ale výborné meno tam má aj Ján Filc. Dodnes spomínajú, ako sme v Kontinentálnom pohári v Gomeli so Slovanom plným mladých hráčov suverénne vyhrali a predvádzali dobrú hru. Mne to nakoniec pomohlo k uzavretiu zmluvy a zrejme to pomohlo aj Rybárovi, ktorý je od decembra práve v Gomeli.

Čo sa vám v krajine najviac páčilo?

- Čistota. A čistota v halách osobitne. Niekoľkokrát za deň haly čistia, zametajú, umývajú.

Na čo ste sa tešili domov?

- Na rodinu. Potrebujem teraz dohnať tie dva roky, venovať sa chcem aj aktívnejšie športu - futbalu, tenisu, hokeju s Old Boys. A tešil som sa na Bratislavu, tu som doma!

Pripúšťate si ešte návrat do Minska?

- Momentálne som taký nahnevaný, že nie.

Čo máte teraz na pláne?

- Neplánoval som si nič. Do konca marca som rátal s tým, že budem hrať o bieloruský titul.

Zhováral sa Michal Minďáš

FOTO - TASR