Chcete sa naučiť jazdiť na koni? V tomto klube ste vítaní

Zdroj: OZ Do Sedla

„Veľa ľudí, ktorí sa previezli na koni na Liptove, nám volá, že si chcú prísť jednorazovo zajazdiť. My však na koňoch nevozíme. Našou snahou je urobiť zo žiaka samostatného jazdca,“ hovorí Andrea Morávková z Občianskeho združenia Do sedla. „Takých členov, čo majú záujem sa naučiť samostatne zvládať toto majestátne zviera s vlastnou hlavou a názormi, náš klub rád privíta.“

Keď prechádzate popri Dolnozemskej okolo Závodiska, určite ste si za plotom všimli trénujúcich na koňoch. Príjemné prostredie pod stromami, keď je pekne, máte chuť si to tiež vyskúšať. A stretnúť pri Dunaji jazdkyňu na koni, to už vo vás vyvolá doslova túžbu zažiť tú slobodu. „Mnohí vidia len ten vietor vo vlasoch. Táto záľuba však zahŕňa aj veľa fyzickej driny, času a nemalé finančné náklady,“ hovorí niekdajšia dostihová jazdkyňa, ktorej klub je na Závodisku „v podnájme“.

Už ako 20-ročná jazdila Andrea Morávková u dostihového trénera, ktorý mal stajne v areáli petržalského Závodiska. O desať rokov neskôr si kúpila vlastného dostihového koňa, lenžeotehotnela a s tým prišla aj otázka, ako ďalej. Predať ho či nie? „Bol po úraze, zmenila som mu režim aj krmivo a pomaly som na ňom začala voziť svojich známych a ich deti. Záujem bol veľký a mňa to bavilo, takže som kúpila ďalšieho koňa a pripravila ho na špecifické výukové jazdenie. Keď sa mi však začala rozrastať klientela aj počet koní, pochopila som, že u môjho trénera už ustajnené byť nemôžu a svoju jazdeckú školu musím zastrešiť oficiálne,“ spomína na to, ako v roku 2010 založila Občianske združenie Do sedla. Na pozíciu riaditeľky
v poisťovni sa už po materskej nevrátila, prijala externé trénerky a rozbehla jazdeckú prípravku. Dnes má v dvoch stajniach 16 koní.

Zdroj: OZ Do Sedla

​Žiaci sa okrem jazdenia učia aj koníka sami správne nastrojiť, očistiť ho a zvládať aj
iné činnosti s tým spojené.

Medzi stabilnými klientmi, ktorých majú na starosti trénerky, je aj veľa pracujúcich dospelých. Väčšina sa chce naučiť rekreačne jazdiť, o športové jazdenie alebo jazdecké licencie im nejde. „Aj od nich však očakávame, že budú trénovať pravidelne,“ hovorí a vysvetľuje, že inak k pokroku v jazdení nedôjde.

A prečo chcú vychovať zo začiatočníka jazdca? Pretože je to dobré pre ich kone. „Kým sa človek naučí jazdiť, kôň si dosť vytrpí a stojí ho to veľa trpezlivosti. Napríklad, kým človek pochopí, že oťaže sú na vedenie, nie aby ste nimi udržovali svoju stabilitu,“ hovorí Andrea Morávková a dodáva, že psychika koňa je pre ňu dôležitá. Preto majú ich kone denne dve, maximálne tri hodiny výuky po 45 minút. Nie sú to stroje, ktoré dokážu fungovať celý deň. Sú citlivé na zranenia, potrebujú veterinárnu starostlivosť ako aj pravidelné očkovania či riešenia vážnejších zdravotných komplikácií, pravidelného kováča, každodenné čistenie boxu, čistú podstielku, vodu a veľa voňavého sena a výživného krmiva a výživových doplnkov...

Nemožno sa čudovať, že tento krásny šport je náročný na čas aj financie. Jedna výuková hodina s trénerom stojí 25 eur, a to je na Bratislavu ešte tá nižšia suma. Z viacerých klientov sa napriek tomu stanú po odporúčaní trénerom členovia klubu. Sú vo veku od 12 rokov. Učia sa nielen pokročilým jazdeckým schopnostiam, získať jazdeckú licenciu a chodiť na preteky, ale spolupodieľajú sa aj na chode stajní a starostlivosti o kone.

Aktuálne dvadsiatim členkám sa venuje Andrea Morávková. Sú to bežné deti z okolia, ktoré sem po škole vedia prísť na bicykli alebo MHD. Trávia tu veľa voľného času. „U nás získajú základy parkúrového, drezúrneho a skokového jazdenia, ale aj schopnosť byť zodpovednou a pracovitou. Veď sa musia naučiť postarať nielen o koníky, ale aj o okolie, v ktorom jazdeckú školu prevádzkujeme. Viem sa však na ne spoľahnúť. Keď napríklad nestíham cez víkend nakŕmiť kone, viem, že sa nájde niekto, kto za mňa zaskočí,“ hovorí o členkách. Mnohé prišli ako 8-ročné, dnes majú 22 rokov, prevzali časť zodpovednosti za kone na seba a klub sa stal ich druhou rodinou.

FOTOGALÉRIA:

Chcete sa stať súčasťou jazdeckého klubu?

Prvými limitmi sú vek od 8 rokov a váha do 80 kilogramov. „Záujemcovia by mi mali napísať mejl, v ňom udať vek, váhu, schopnosti, čo od jazdenia očakávajú a tiež časové možnosti, kedy by mohli chodiť,“
hovorí Andrea Morávková, ktorá pre nich následne hľadá vhodného trénera.

Dobré je prihlásiť sa ešte pred septembrom, pretože na jeseňspravidla záujem rastie a neskôr počet voľných termínov u tréneriek klesá. Jazdí sa celý rok vonku, a to aj v zimných mesiacoch. Obmedzenia nastávajú iba v prípadoch veľmi nepriaznivého počasia.

(in)