Petržalka ožila, ŠK Slovan na to iba čaká

Futbalový život je plný paradoxov. Zatiaľ čo o Petržalke sa pred rokom pochybovalo, či bude vôbec pokračovať v nejakej súťaži, Slovan mieril na najvyššie priečky a jeho funkcionári sa už videli v Lige majstrov. Po roku je všetko. Petržalka začína nadväzovať na svoju históriu spred tridsiatich rokov a Slovan sa hľadá.

Aj keď belasí na jar nedosiahli na titul, víťazstvo v Slovenskom pohári a návrat trénera Jozefa Jankecha vzbudzovali nádej, že klub je na dobrej ceste. Do kádra pribudli ďalšie talenty a fanúšikovia verili, že prípadný postup v Európskej lige zviditeľní Slovan aj v Európe. Belasí v predkole skutočne vyradili CZ Belehrad a neboli ďaleko od toho, aby zaskočili favorizovaný Stuttgart, ktorý v závere odvety iba zúfalo bránil postupovú remízu. Práve týmto stretnutím sa však začal pád, ktorý sa zastavil až posledným jesenným kolom.

Od mužstva najskôr odišli tzv. ultras, potom aj tréner Jozef Jankech, a nakoniec sa zdalo, že pri Slovane stojí už iba Polus... Fanúšikovia doplatili na výtržnosti počas prvého zápasu so Stuttgartom, po ktorom vraj dostali tvrdú výstrahu niekoľkí ich vodcovia, čo spôsobilo, že tradičný kotol sa na jeseň už nedal dohromady.

Jozef Jankech doplatil na zlé výsledky a na to, že hráči ho vôbec nepodržali. Hovorilo sa o uvoľnenej disciplíne, o tom, že niektorí jeho zverenci si robili čo chceli, ale do histórie sa zapíše, že jeho odchod sa odohral v tichosti a bez vzájomných výčitiek. Na jednej strane to síce mohlo vyzerať slušne a džentlmensky, na druhej strane však prebral Karel Jarolím rovnakých futbalistov, s rovnakými vzťahmi a podľa toho sa jeseň skončila. No a keď sa s prichádzajúcou zimou rozlúčili aj obyčajní fanúšikovia, Pasienky zostali takmer úplne prázdne.

Keď už spomíname Pasienky, hoci je jasné, že budú domovom belasých ešte pekných pár rokov, nikto nerobí nič pre ich poľudštenie. Namiesto toho každý nad štadiónom mávne rukou. Podobne je to s tzv. ultras, ktorým majitelia klubu ešte nedávno všetko dovoľovali, doslova ich rozmaznávali a po Stuttgarte sa tvárili zhrozene, pričom niečo podobné naznačoval už zápas s Neapolom.

Zavrhnúť týchto fanúšikov (aj štadión) by však bolo nezmyslom. Iný štadión ako Pasienky tak skoro nebude a nových fanúšikov tiež nikto neprivezie. Hrať treba tam, kde sa musí a spoliehať sa treba na fanúšikov, ktorí tu sú. Slovan však ešte viac ako na štadión a bijúcich sa fanúšikov dopláca na mizerný manažérsky a funkcionársky tím. On spôsobil, že Bratislava s klubom nežije a že belasí sú odtrhnutí od svojich priaznivcov. Skutočná obroda Slovana sa preto začne až vtedy, keď v ňom budú pôsobiť skutoční funkcionári a nie ľudia, ktorí prišli len ryžovať, alebo prikyvovať majiteľovi.

Dušan Blaško