R. Csabay rád spomína na bratislavské štadióny

R. csabay rád spomína na bratislavské štadióny - Csabay roman

Bratislavčan Roman Csabay patril medzi slovenských rozhodcov, ktorí s píšťalkou či zástavkami prebrázdili celú futbalovú Európu. Na svojom konte má množstvo medzinárodných a medzištátnych stretnutí, duelov prestížnej Ligy majstrov, ale aj najvyššej domácej súťaže.

S kariérou rozhodcu sa rozlúčil pred nedávnym kvalifikačným zápasom s Írskom a definitívne tak uzavrel kroniku, v ktorej má 1483 stretnutí a mužstiev ako Barcelona, Real, Bayern, Arsenal, Liverpool, Inter Miláno, Juventus... Roman Csabay si zaspomínal aj na obdobie spred takmer dvadsiatich rokov, keď začínal s rozhodovaním.

Kedy ste sa rozhodli pre rozhodcovskú kariéru?

- Kurz som absolvoval v decembri 1984 ako deväťnásťročný, po tom, ako som pre zranenie skončil s aktívnym futbalom. Zaujímavosťou kurzu bolo, že hneď traja z nás sa dostali až do najvyššej slovenskej súťaže. Okrem mňa to boli ešte Artúr Jakubec a Miro Richtárik. Prvý zápas som rozhodoval dorastencom Spojov Bratislava a Slovana Bratislava OU (Slovan mal v tom čase niekoľko dorasteneckých mužstiev) na škvárovom ihrisku Spojov v Podunajských Biskupiciach v rámci Zimného turnaja. Prvý vážny zápas seniorov bol vo vtedajšej bratislavskej I. triede medzi Technickým sklom a Bernolákovom na ihrisku Nepočujúcich. Za Technické sklo vtedy hrali bývalí ligisti na čele s Obložinským, Levickým a ďalšími hráčmi pod odborným dohľadom nezabudnuteľného vedúceho mužstva Petra Pašeka alias Cicera

Aký bol váš vstup do najvyššej súťaže a ako si spomínate na vtedajších hráčov, trénerov, prípadne kolegov-rozhodcov?

- Mal som to šťastie, že na nominačnú listinu rozhodcov najvyššej súťaže som bol zaradený hneď v prvom ročníku samostatnej Slovenskej ligy, čiže v ročníku 1993/1994. Bolo nás dvadsať po päť z každého regiónu, za Bratislavu Hriňák, Fašung, Jakubec, Kopča, Csabay, z toho bolo dvanásť úplných nováčikov a osem kolegov, ktorí už predtým pôsobili aj v najvyššej federálnej súťaži. Keďže nás nebolo veľa, vytvorili sme výbornú partiu, aká sa už potom medzi rozhodcami nikdy neopakovala. Možno to vychádzalo aj z toho, že zápasy najvyššej súťaže boli verejnosťou veľmi sledované, hráčska kvalita na slovenské pomery vysoká, veď napríklad za Slovan hrali skoro všetci majstri Československa z roku 1992 - Tittel, Kinder, Vencel, Tomaschek, za Inter Weiss, Luhový, Moravec, Molnár, Fieber, trénerom Slovana bol Galis, Inter viedol Adamec, v Dunajskej Strede pôsobil Škorpil, v Trnave Pecze. Väčšina z nich aj dnes pôsobí vo futbalovom dianí, či už v pozícii trénerov alebo funkcionárov, a ani po rokoch si pri vzájomných stretnutiach nemáme problém podať ruku, čiže moje spomienky na toto obdobie patria medzi najkrajšie v rozhodcovskej kariére.

Ako Bratislavčan ste zrejme nerozhodovali veľa zápasov bratislavských klubov, napriek tomu, na ktoré stretnutia dodnes spomínate?

- Ťažko povedať, či veľa alebo málo, derby zápasov v najvyššej súťaži však bolo viac ako tridsať. V pamäti mi asi najviac utkvelo to prvé z jesene 1994 medzi Interom a Slovanom na Pasienkoch. Slovanu stretnutie spočiatku vôbec nevychádzalo, prehrával už 0:2 a jeden z najúspešnejších slovenských futbalistov Slovenska Vlado Kinder bol vystriedaný už v 15. minúte. Napokon však Slovan výsledok otočil a vyhral 4:2. Rád spomínam aj na duel Petržalky a Slovana s výsledkom 4:1 z leta 2006. Štadiónik v Petržalke bol vypredaný, teplo sa dalo krájať a výborný výkon podali všetci aktéri na ihrisku (aj rozhodcovia) a dobrý dojem zo zápasu nepokazilo ani vystrájanie niektorých fanúšikov na tribúnach

S ktorými bratislavskými hráčmi, trénermi a funkcionármi sa vám najlepšie spolupracovalo?

- V zásade bola moja spolupráca na ihrisku, či už v pozícii rozhodcu alebo asistenta rozhodcu, bezproblémová. Samozrejme, že počas zápasu sa v zápale boja aj „zaiskrilo", ale po stretnutí sme si situácie dokázali vysvetliť tak, aby sme sa pri náhodnom stretnutí v meste nemuseli navzájom vyhýbať. Za tie roky je ťažké vymenovať všetkých, s ktorými sa mi dobre spolupracovalo a vzájomne rešpektovalo, pretože by som nechcel nikoho uraziť. Určite by som však rád spomenul funkcionárov Urbana, Jančeka, Ferka Szaba, Holeščáka, z trénerov Jozefa Vengloša, Miša Hippa, Vlada Weissa, Borisa Kitku, Dušana Galisa, Alexandra Vencela, Karola Marka. No a z hráčov? Tých je asi najviac, mám medzi nimi veľa priateľov a keďže som rodený Bratislavčan, veľa som ich poznal ešte skôr, ako som začal rozhodovať najvyššiu súťaž. Určite medzi nich patria Dušan Tittel, Miro König, Vlado Kinder, Miro Tomaschek.

Na ktorom bratislavskom štadióne či ihrisku sa vám najlepšie rozhodovalo, prípadne, ktorý vám nesedel?

- Taký, ktorý by mi vyložene nesedel, nie je žiadny. Počas 26 rokov rozhodcovskej kariéry som na každom z nich rozhodoval niekoľkokrát a aj keď niektorý zo zápasov nevyšiel podľa mojich predstáv, v ďalšom sa to určite napravilo. Najradšej som však rozhodoval na starom petržalskom štadióne, ktorý mal pre mňa neopakovateľnú atmosféru, a rovnako rád, ale s ešte väčšou úctou, na Tehelnom poli, na trávniku ktorého sa písala história nielen bratislavského, ale aj slovenského futbalu

Chodíte, alebo budete aj naďalej chodiť ako divák na zápasy Corgoň ligy, prípadne nižších súťaží?

- Po ukončení aktívnej činnosti si užívam voľné víkendy s rodinou. Futbal, a nielen Corgoň ligu, však sledujem veľmi pozorne a určite nebude dlho trvať, keď sa budem chcieť aktívne vrátiť k futbalovému dianiu, aj keď už len z pozície funkcionára, prípadne delegáta.

Zhováral sa Dušan Blaško

Roman Csabay (vpravo) v spoločnosti kolegov rozhodcov - druhý zľava známy angličan Howard Web.
FOTO - archív