Slovanu musí ísť najmä o budúcnosť

Výmena Jozefa Jankecha za Karla Jarolíma zrejme uzavrela jesenný kolotoč príchodov a odchodov do futbalového Slovana. Káder je plný a funkcionári Slovana by sa tak mohli konečne zamyslieť aj nad sebou a nad tým, čo vlastne chcú vybudovať.

Pekných rečí okolo budúcností už bolo totiž dosť. Po zmene majiteľov sa hovorilo len o titule, neskôr o prestavbe mužstva, potom o skvalitnení kádra, ktorý by bol schopný konkurovať Európe, teraz už je vlastne len ticho. Keď prichádzal Jozef Jankech, mal vniesť do klubu a najmä medzi hráčov pohodu, skúsenosť, rozvahu. Dnes sa v zákulisí hovorí, že hráči mu prerástli cez hlavu a že aj preto radšej súhlasil s koncom.

Každému realistovi však musí byť jasné, že to nemal ľahké. Množstvo zranených, ktorých zdedil po vlaňajšej sezóne, minimum posíl a nabitý začiatok sezóny belasí zvládali len s problémami, ktoré vyvrcholili poslednou prehrou v Dunajskej Strede. Nepodržali ho najmä hráči na ihrisku, ktorým chýbalo srdce, aby sa pobili o lepší výsledok. Aj preto Jozef Jankech predčasne skončil. Karel Jarolím tiež patrí medzi skúsených trénerov. Uvažovalo sa o ňom dokonca ako o kormidelníkovi českej reprezentácie, teraz je teda v Slovane a čaká sa, či prebudí spiacu belasú Šípkovú Ruženku...

Slovanistický tábor však okrem trénerskej otázky musí vyriešiť ďalšie základné (možno ešte dôležitejšie) veci. Potrebuje si napríklad určiť, či sa chce orientovať na získavanie titulov, na dlhodobejšie budovanie nového mužstva, na výchovu talentov, alebo žiť zo sezóny na sezónu. Možné sú všetky varianty, na všetky sa však musí pripraviť a mať v nich jasno. Štyri zajace sa nedajú naháňať... Aj preto by mal Karel Jarolím dostať jasnú úlohu a nielen niečo všeobecné. Inak sa môže stať, že bude iba ďalším trénerským pokusom na slovanistickej lavičke, navyše s dvojicou majiteľov, kde jeden už viac v Slovane nie je ako je...

Dušan Blaško