Z Petržalky môže vzniknúť druhý veľký klub

Futbalisti FC Petržalka 1898 sú príjemným osviežením doterajšieho priebehu jesennej časti I. futbalovej ligy. Mladý tím síce nevstúpil do súťaže najlepšie, v úvode dosť zbytočne postrácal niekoľko bodov, ale postupne sa oťukal a v súčasnosti už bojuje aj s najlepšími tímami ako rovnocenný partner.

Zásluhu má na tom aj jeho nový skúsený tréner, Vladimír GOFFA, ktorý má s bratislavským futbalom bohaté skúseností, keďže pred desiatimi rokmi viedol ŠKP, ktorý v tom období patril aj medzi kandidátov na postup do najvyššej súťaže!

Bola ponuka Petržalky pre vás veľkou výzvou?

- Určite. Samotná Bratislava je veľká výzva. Tiež som si spomenul na svoje niekdajšie účinkovanie v ŠKP, ktoré bolo veľmi úspešné, teraz som sa teda do hlavného mesta vrátil.

Nebáli ste sa toho? Predsa len Petržalku prijíma zvyšok Slovenska dosť kontroverzne. Na jednej strane síce mala dva tituly, hrala prestížnu Ligu majstrov, no na druhej sa tu diali veci, ktoré ju mimo jej vlastného štadióna robili nepopulárnou. Ako ste to vnímali?

- To je práve problém, ktorý stále vysvetľujem. Nie sme Artmedia Petržalka, nemáme s ňou takmer nič spoločného. Rovnakí sú iba fanúšikovia, ktorí k nám prišli z Petržalky, pripravujeme sa v priestoroch, ktoré Petržalka naposledy využívala a jej hráči dostali ponuku, aby prešli do nášho klubu. Oni to však, samozrejme, nevyužili a rozpŕchli sa do sveta. Zostali len traja, aj to takí, ktorí takmer nehrávali. Zo známejších mien je tu vlastne len Mikulič. Stále sa pritom píše, že sme exligisti a podobne veci, pričom my sme niekto úplne iný.

Aké boli vaše pocity po prvých tréningoch na novom pôsobisku?

- Dlho sme nevedeli, do čoho ideme. Navyše sa, a to bolo najhoršie, počas prípravy viackrát menila filozofia hráčskeho kádra. Najskôr platilo, že sem prídu hráči z bývalej Artmedie a doplnia ich dorastenci z Venglošovej akadémie. To však neplatilo, lebo končiaci Petržalčania sa rozpŕchli. Zostali iba dorastenci a narýchlo sa preto zháňali nejakí hráči. Väčšinou však prišli až v posledný týždeň prípravy, aj to z nižších súťaži. Dojmy sa preto menili, lebo pomaly každý týždeň sme mali iné mužstvo. Navyše odišli aj spomínaní dorastenci, ktorí sa pripravovali na baráž so Spišskou Novou Vsou. Nakoniec v nej aj tak neuspeli, čo bolo trošku hanbou. No a práve z týchto dorastencov sme mali pripravovať mužov na prvú ligu.

Boli to rozpačité pocity?

- Presne. Absolútne sme netušili, ako obstojíme. Ani v príprave sme nehrali s rovnocennými súpermi, ale s tímami z najvyšších súťaží z Ruska, Rumunska, Maďarska, so Slovenska - Machačkalou, Tirgou Mureš, Vasasom, Žilinou, Trnavou. Všetko sme poprehrávali, ale výkony ukázali, že sme na dobrej ceste, len sme nevedeli, čo ukáže samotná súťaž.

Ako ste teda spokojný s výkonmi v majstrovských zápasoch?

- Už sa začína snúbiť kvalitná výkonnosť s počtom získaných bodov. Určite sme nad očakávanie. Osobne som nadšený najmä výkonmi v ofenzíve. Mrzia ma iba zbytočne stratené body po zbytočne inkasovaných góloch v záveroch stretnutí. Na druhej strane sme však práve v posledných minútach trikrát otáčali skóre. Mužstvo je však nezrelé, vie dostať gól aj v poslednej minúte, ale zato bojuje s takým nadšením, že dokáže rozhodnúť stretnutie aj v samotnej 90. minúte.

V čom je teda príčina takýchto zvratov, či už v dobrom alebo v zlom?

- Na inkasovaných góloch sa podpisuje nezrelosť hráčov, veď najstarší futbalista má 28 rokov a aj to je ojedinelý hráč. Keby sme mali jedného alebo dvoch tridsiatnikov, hráme úplne inak. V dobrom je to však vizitka toho, že ideme vždy na maximum.

Na ktorého hráča sa môžete na ihrisku najviac spoľahnúť, kto je vašou predĺženou rukou?

- Spoľahnúť sa nemôžem vlastne na nikoho. Hráči sú totiž veľmi mladí, bez skúseností, takže chýba nejaká tá predĺžená ruka. Máme síce výborných hráčov, najmä v defenzíve, ale určite nie sú takým niečím ako moja predĺžená ruka. Možno ňou bude Martin Mikulič, ale ten má tiež iba 25 rokov. Chýba nám niekto ako Pisár, Trabalík, Sninský, Šedivý v iných tímoch.

Ako vidíte situáciu v bratislavskom futbale? Napríklad v porovnaní spred niekoľkých rokov, keď ste pôsobili v ŠKP, a teraz?

- Vtedy tu boli tri mužstvá v I. lige a ŠKP bojoval o postup z 2. ligy. Dnes zostal v najvyššej súťaži iba Slovan, my sme vlastne nový subjekt v druhej najvyššej súťaži. To je smutné. Bratislavské kluby sa postrácali, ustúpili zo scény.

Neľutujete, že ste prijali ponuku Petržalky?

- Vôbec nie. Našiel som v nej veľmi dobré podmienky, trénuje sa tu naozaj skvele. Máme silný realizačný tím vrátane masérov a lekárov, výborný futbalový komplex. Celý tím, čo so mnou pracuje, má nadšenie pre futbal. Je preto šanca, aby z našej Petržalky vznikol druhý veľký bratislavský klub.

Zhováral sa Dušan Blaško
FOTO - archív VG