Bratislavský futbal zažil búrlivý rok
Rok 2009 zostane v bratislavskom futbale zapísaný ako dobrý aj zlý. Dobrý v tom, že Slovan po desiatich rokoch získal titul, že Inter vyhral druhú ligu a že Petržalka ešte existuje. Zlého bolo možno viac.
Atmosféra v Slovane bola na jeseň zlá a belasí skončili po prvej časti „až“ druhí, Inter zanikol a Petržalka síce funguje, ale je bezdomovkyňou a nikto nevie, čo s ňou bude na jar či v lete.
SLOVAN ČAKAJÚ ZMENY
Väčšinu jari (až na zápasy, ktoré nasledovali po zisku titulu plus nepodarok v podobe stretnutia s Neapolom) belasí zvládli vo veľkej pohode, a keď sa robili predsezónne prognózy mnohé hlasy tvrdili, že Bratislavčania vyhrajú jesennú časť s desaťbodovým náskokom. Začiatok bol naozaj ešte príjemný. Postup v predkole Ligy majstrov a prvé kolá naznačovali, že nečakaná výmena Ladislava Pecka za Dušana Uhrina v prvý deň prípravy mužstvo skôr posilnila, než aby do neho vniesla neistotu.
S čím však skúsený český kormidelník určite nerátal, bol prvý duel v Amsterdame. Belasí v ňom prepadli a odvtedy sa začalo jesenné trápenie, v ktorom sa už viezli nielen hráči, ale celý klub. Najskôr odišiel Dušan Uhrin, potom prišiel Michal Hipp, ktorého však väčšina fanúšikov neprivítala s otvorenou náručou, ešte viac sa vyhrotila nevraživosť proti Jánovi Kozákovi, tribúny boli čoraz nespokojnejšie s nasadením niektorých futbalistov, takže posledné kolá sledovali návštevy, ktoré v minulosti patrili skôr Interu ako Slovanu. V Bratislavských novinách sme už načrtli, že premena Slovana na moderný európsky klub sa nemôže urobiť len v kádri, ale že to musí byť premena celého klubu - s jeho zázemím, funkcionármi, fanúšikmi, futbalistami. Rok a pol po prebratí novými majiteľmi je všetko iba načrtnuté, na polceste, alebo sa so zmenami ešte vôbec nezačalo.
Slovan nemá zázemie. Tehelné pole dožíva a Pasienky nebudú nikdy belasým stánkom, kde sa fanúšikovia budú cítiť ako doma. Funkcionársky je Slovan tam, kde bol pred rokom, dvoma, tromi. Necítiť, že by funkcionári bojovali o diváka na tribúne, o pozornosť mesta, o to, aby Bratislavčania aspoň tri hodiny týždenne žili futbalom. Fanúšikovia išli možno najďalej, ale tiež sa niekedy zbytočne vybíjajú v sporoch, ktoré klubu nepomáhajú. Futbalisti sú osobitnou kapitolou. Zbytočné je im vyčítať, že nebojujú, nedrú, že vraj nedávajú do hry to, čo majú. Oni totiž bojujú, drú, ale v mnohých prípadoch na to jednoducho nemajú. Možno majú na víťazstvo s Prešovom, ale po osemnástich mesiacoch by to už chcelo vyššiu kvalitu. Cez zimu sa očakáva v Slovane veľký prievan. Hráčsky a možno aj funkcionársky. Ak nebude samoúčelný a bude s určitou víziou na najbližšie roky, určite pomôže.
A len tak mimochodom, čo je s knihou, ktorú slovanisti vo veľkom avizovali už pred koncom jarnej časti? Že by svetová kríza...?
PETRŽALKA CHCE PREŽIŤ
Neprešlo ani päť rokov a z klubu derúceho sa medzi priemerné európske kluby je zrazu klub bez domova, na ktorý chodí iba niekoľko stoviek najvernejších a o ktorom nikto nevie, čo bude ďalej. Petržalka je už rok a pol akýmsi príveskom, ktorý sa majiteľom Slovana hompáľa na ruke a ktorý si z nostalgie nechcú dať dole. Trénera Michala Hippa počas jesene nahradil Peter Fieber a slúži ku cti nielen jemu, ale aj samotným hráčom, že sa nedali znechutiť a na slovenské pomery predvádzajú ešte slušný futbal.
Horšie je to s vecami okolo futbalu. Štadión je stále v nedohľadne a rôzne lokality, ktoré sa spomínali v súvislostí s novým stánkom, padajú do zabudnutia. Ticho je aj pri zmienke nových, nádejných sponzorov. Pred rokom-dvoma zainteresovaní tvrdili, že do Petržalky vstúpia v momente, keď bývalý majiteľ odíde. Zostalo pri sľuboch. Rezignovali už aj fanúšikovia. Cítia, že v tomto momente nemajú sily, ani možnosti niečo zmeniť a jedinou ich nádejou je modliť sa, aby Petržalka nenasledovala Inter!
Novoročné petržalské želanie môže byť preto jediné: Aby klub existoval aj o rok! Kto by to pred štyrmi-piatimi rokmi povedal, že Petržalčania si raz budú želať niečo také jednoduché, ale v bratislavských futbalových pomeroch aj ťažko splniteľné...
INTER UŽ SKONČIL
Nikto, zrejme ani ten najväčší neprajník Interu nežičil mužstvu z Pasienkov taký koniec. Potupný, nezmyselný, len z pozície moci.
Pod zánik seniorského Interu sa však podpísalo veľmi veľa ľudí. Bývalí funkcionári, ktorí nevyužili jeho potenciál pred 10-15 rokmi a nepresťahovali klub do iných priestorov, ale nechali ho na Pasienkoch, ktoré sú voňavou šunkou pre vyhladovaných developerských trhačov. Poslední funkcionári, ktorí nešli do Interu za futbalom, ale s cieľom, ako Pasienky čo najlepšie speňažiť. Svoju vinu však majú aj bývalí futbalisti Interu, ktorí tam vyrástli na veľkých hráčov, a mnohí to urobili ešte aj so svojimi deťmi, aby sa teraz blahosklonne prizerali, ako končí druhý najväčší klub v polmiliónovej Bratislave.
Poslední seniorskí futbalisti Interu sa však lúčili so vztýčenými hlavami. Vyhrali druhú ligu, aj keď im odvolávali trénerov, či neposielali výplaty. Samotný klub však nezachránili. Ani nemohli. Na to boli malí páni.
A tí väčší páni, tí najväčší, tí sú teraz zrejme spokojní. Čo tam po Interi, čo tam po Petržalke, čo tam po rozbitom Slovane. Ideme predsa na majstrovstvá sveta!
Dušan BlaškoILUSTRAČNÉ FOTO - SITA