Ľ. Černák prezidentom Slovana už nebude
Štyri roky viedol futbalový ŠK Slovan Bratislava. Dostal ho z druhej ligy do najvyššej súťaže, v prvom roku vybojoval 3. miesto a cez Intertoto Cup nakukol aj do pohárovej Európy.
Od nového ročníka už síce Ľudovít Černák nie je majiteľom klubu, ale slovanistom je aj bude. Zostal akcionárom a nie je vylúčené, že sa znovu objaví na niektorom z najvyšších postov.
~ ~ ~
S akými pocitmi ste odovzdali futbalový Slovan novým majiteľom?
- S tým, že sme splnili našu základnú úlohu. Klub je stabilizovaný a zabehnutý, nikomu nedlhujeme ani korunu. Slovan však potrebuje ísť vyššie, používam pri tom slovíčko o level vyššie. Na Slovensku vždy vyčnieval, vždy tu pôsobilo to najlepšie, čo u nás hralo. Som preto rád, že prišiel nový majiteľ, pretože vyšší rozpočet robí vyššiu konkurenciu, dáva vyššie možnosti.
Fanúšikovia však neprijali jeho predaj len s nadšením.
- Toto je citlivá téma. Páči sa mi však, aké stanovisko zaujala Belasá šľachta. Je čestné, jasné a pragmatické. Za minulosťou robia hrubú čiaru a čakajú na nové činy, pričom dopredu avizujú, že odmietnu všetky prechmaty a prečiny.
Aký je dnes váš pracovný vzťah k Slovanu? Pracujete v ňom. Rátajú s vami? Na predsezónnej tlačovke totiž v súvislostí s vaším menom neodznela žiadna informácia, okrem tej, že ste v zahraničí...
- Momentálne sa o mne diskutuje. Partneri mi stále ponúkali a ponúkajú funkcie. Rokoval som o tom s pánmi Tkáčom aj Kmotríkom. Osobne som však presvedčený, že prezidentom by mal byť niekto z väčších akcionárov. V takom prípade by som bol pripravený robiť akúsi dvojku, funkciu viceprezidenta. Noví majitelia nevošli do Slovana silou, že by v ňom nasilu robili nejaké zmeny. Aj preto mám z ich príchodu dobrý pocit.
Fanúšikovia citlivo vnímajú eventuálne hráčske zmeny, najmä tie, ktoré by sa mali udiať medzi Slovanom a Petržalkou.
- Keďže prestupový termín sa predĺžil, skutočne prichádzajú do úvahy a s niektorými rátame.
Myslíte si, že príchody niektorých hráčov Artmedie nenarušia atmosféru v klube, osobitne vo vzťahu k fanúšikom, ktorí niektorých Petržalčanov nemajú v láske?
- Je to ešte trochu predčasné, ale viem si predstaviť dvoch-troch futbalistov, ktorí by boli posilami a ktorých by prijali aj naši fanúšikovia. Je však zaujímavé, že keď sme sa bavili s niektorými trénermi, tak tvrdili, že do nášho systému by zapadli práve hráči, ktorí nie sú vnímaní ako najväčšie hviezdy a ktorých fanúšikovia neberú kontroverzne. Navyše veľa hráčov Artmedie sú našimi odchovancami.
Ako sa vyvíja vzťah Ivana Kmotríka s fanúšikmi?
- Viem, že sa stretli a uzavreli férovú dohodu. Začal to Ivan Kmotrík, ktorý pred nimi vyhlásil: „Čo bolo, to bolo. Teraz som slovanista a chcem vás o tom presvedčiť svojimi činmi.“
Viete si predstaviť, že niečo podobné by bolo možné trebárs v Anglicku, kde by sa majiteľ jedného klubu pobral do druhého - napríklad Abramovič z Chelsea do Arsenalu?
- Úprimne neviem, ale kolegovia novinári mi rozprávali, že keď Artmedia senzačne vyhrala v Porte zápas Ligy majstrov, tak Ivan Kmotrík na konštatovanie, že ide o veľkú vec, vyhlásil, že je to sláva, ale keby to bol dosiahol Slovan, tak je to ešte väčšia sláva. Viem, že v minulosti boli nejaké problémy aj medzi funkcionármi, ktoré narušili napríklad vzťahy medzi naším fanúšikovským táborom a umelým petržalským táborom, ale teraz je všetko vyriešené.
V posledných rokoch sa hovorilo, že to bol práve Ivan Kmotrík, ktorý vám niekoľkokrát finančne pomohol v zložitých situáciách.
- Zodpovedne vyhlasujem, že za posledných
Vo verejnosti prevláda názor, že odchádza éra funkcionárov-srdciarov a prichádza éra obchodníkov. Berieto ho?
- Myslím si, že to bude mix. Noví majitelia chcú mať plný štadión, chcú hrať pekný futbal, ale je pravdou, že keď sa objaví dobrá ponuka na predaj nejakého hráča, nebudú sa jej brániť. Hromadné výpredaje však určite nehrozia.
Za vašej éry pôsobili na Tehelnom poli štyria tréneri, s tromi ste sa rozlúčili, posledný Pecko tam ešte stále pôsobí. Ako ste videli rozlúčky s nimi?
- Voľakedy som si myslel, že najhorším povolaním na svete je politik. Dnes viem, že je to futbalový tréner. Jeden deň vás niekto chváli, o tri dni vás s kamennou tvárou odvoláva... Snažil som sa do Slovana vniesť určitý personálny konzervativizmus, stabilitu, ale nie vždy to vyšlo. Štefan Zaťko bol dobrý tréner, ale aj v prípade Jaroslava Hřebíka v Sparte sme videli, že sa nedá bojovať s fanúšikmi. A po prehratom zápase so Šaľou celé hľadisko skandovalo Zaťko, preč. Bol to však dobrý tréner, aj keď trochu doplatil na to, že bol introvert.
Jozef Jankech?
- Spolupráca s ním mi dala veľmi veľa. Ľudsky aj futbalovo. Vedel vystihnúť podstatu, tvrdil, že futbal sa nehrá nohami, ale hlavou, že futbal je spravodlivý a že ak chceme mať úspechy, musíme preto veľa urobiť. U nás napríklad vytvoriť zázemie, aby sa vlastní odchovanci tlačili do áčka a vytvárali konkurenciu. Keď sa mu skončila zmluva, tak sa nám zdalo, že trénera treba riešiť koncepčne a dať šancu niekomu mladšiemu. On možno čakal, že zmluvu predĺžime, čakali to aj fanúšikovia, ale my sme si vtedy povedali, že budúci rok tým vyriešime, no čo bude neskôr. O dva roky, o tri...Zase budeme na začiatku?
Boris Kitka?
- Belasému triu som veril. Boris mal byť šťukou v slovenskom trénerskom rybníku. Bol pracovitý, inteligentný, rozhľadený, jazykovo vzdelaný. Večer o desiatej som mu dal napríklad kazetu s argentínskymi hráčmi a on mi ráno o ôsmej povedal, ako sa mu páčili. Do rána si pozrel všetky tri zápasy. Doplatil však na slabšie výsledky a na to, že zložito komunikoval s hráčmi, so šatňou. To, čo Jozef Jankech vedel povedať dvomi vetami, Lacko Pecko možno jednou, sa on snažil vysvetliť veľmi zložito.
Súčasný Lacko Pecko?
- Bol v zložitej situácii. Spolu s Mariánom Zemanom automaticky rátali, že pôjdu s Borisom. Zdalo sa im to logické. Keď však dostali šancu, zrazu prišli výsledky.
Prestupujú hráči, tréneri, teraz už aj majitelia. Keby prišla ponuka z iného slovenského klubu, išli by ste?
- Nie, nikdy. Neživím sa futbalom, takže by som to nemal ani zapotreby. Na druhej strane je Slovan taký vyhranený, taký osobitý ostrov v slovenskom futbale, že to ani nie je možné. Som slovanista. Mojím snom je dostať sa s ním čo najďalej, vyhrávať zápasy, hrať Ligu majstrov. A spraviť raz z klubu spoločnosť, ktorej akcie budú obchodovateľné, pretože vždy je lepšie mať klub, za ktorým stojí 100-tisíc akcionárov ako traja-štyria majitelia.
Zhováral sa Dušan Blaško
FOTO - TASR