Jožo „Žiletka“ Golonka oslávil sedemdesiatku!

8.1.2008
0
Páčil sa vám článok?

Dres s číslom 70, ale najmä dlhý, dlhý aplauz zaplnených tribún. Takto si vychutnala legenda slovenského a československého hokeja Jožo Golonka svoju sedemdesiatku na najobľúbenejšom mieste - na ľade staručkého zimného štadióna, kde pred takmer polstoročím privádzal do varu desaťtisícové návštevy.

Presne na Troch kráľov teda oslávil sedemdesiatku jeden z nekorunovaných kráľov slovenského hokeja a fanúšikovia Slovana mu vzdali svoj hold. „Dostal som veľa darov, ale potlesk tribún je vždy zvláštny darček. Keď som hrával, často som myslel práve na divákov, chcel som ich potešiť, hrať tak, aby sa bavili,“ prízvukuje legendárny slovanistický útočník.

Jozef Golonka je Bratislavčan ako repa. Vyrastal v Ružinove, dobré, ale aj tie horšie školské známky dostával na Kvačalovej ulici a k ľadu sa dostal najmä vďaka mame, ktorá chcela mať z detí krasokorčuliarsky pár. Želanie sa jej splnilo iba čiastočne, dcéra skončila pri krasokorčuľovaní, no Jožko pri hokeji. Stalo sa tak vďaka trénerovi Čechovi, ktorý ho videl hrať s deťmi na klzisku a pozval ho na ozajstný tréning...

„Boli to krásne časy, nezaujímalo nás nič iné len hokej. Mysleli sme naň od rána, hneď ako sme sa zobudili, až do večera. Zaspávali sme s tým, že dávame najdôležitejšie góly,“ spomína na detské časy čerstvý sedemdesiatnik. Jeho vysnívaným klubom bol Slovan. Od roku 1955, s výnimkou dvojročnej vojenčiny v Jihlave, hral až do roku 1969 na staručkom zimáku. Po troch rokoch v nemeckom Riesersee sa chcel do belasého dresu vrátiť, ale vtedajší funkcionári usúdili, že je pristarý a tak sa pobral do druholigového Zvolena, kde ukončil kariéru.

„Slovan bol vždy pre mňa niečím svätým. V minulosti to však platilo o všetkých hráčoch a ich kluboch. Každý bol hrdý na dres, ktorý nosil. Ctila sa vernosť,“ pripomína Jozef Golonka. Keď si raz spočítal všetky svoje stehy, bolo ich vyše tristo. „Určite sa však nesťažujem. Boli to roky odriekania, tréningov, dlhých cestovaní, ale dali nám neskutočne veľa.“

Nie vždy však mal z hokeja iba radosť. Neraz cítil krivdu na duši. „Strašne ma mrzí, že som nezískal titul majstra sveta. Veľmi som po ňom túžil. Hral som však na troch olympiádach a mám z nich striebro a bronz. Ten titul mi však chýba...“ Meno Golonka sa stalo aj symbolom Pražskej jari a roku 1968. „Proti ruským hráčom sme nič nemali, oni za nič nemohli, ale zvíťaziť nad nimi sme chceli a museli. Pre fanúšikov, pretože to bola naša pomsta za politické krivdy.“

V najbližšom čase nemá žiadne veľké želanie, to najprozaickejšie sa týka rodiny: „Teším sa na promócie dcéry... A, samozrejme, na oslavy sedemdesiatky, ktoré potrvajú asi celý mesiac!“

(mm)

Páčil sa vám článok?