Ľubomír Pokovič prešiel na funkcionársku stoličku

Bratislavský hokej to nie je len Slovan! Čo sa týka práce s mládežou, je na tom podobne dobre, ak nie ešte lepšie, aj tradičný klub z Ružinova, kde vyrástajú talenty schopné prebojovať sa do slovenskej reprezentácie (Kukumberg) či priamo do NHL (Halák).

Držia sa však aj seniori, ktorí na jar postúpili do prvoligového play-off. Novým človekom vo vedení Ružinova je Ľubomír Pokovič, bývalý kormidelník Slovana, niekdajší asistent trénera slovenskej reprezentácie, ktorý naposledy pôsobil v Bielorusku (predtým aj v Česku či Nemecku). V Ružinove má funkciu generálneho manažéra.

Aká je vlastne náplň vašej práce?

- Je to obsiahla funkcia a v podstate si hľadám svoju štruktúru práce. Malo by tam byť toho veľa, od hľadania talentov, cez riadenie práce až po pomoc pri zháňaní sponzorov. Ak to zhrniem - je to taká kumulovaná funkcia.

Čo rozhodlo, že ste sa presunuli do ružinovského klubu?

- Ružinov je srdcovou záležitosťou Jána Filca, preto je to sčasti aj jeho vplyv. Navyše tu poznám viacerých ľudí, ktorí sú pre klub telom a dušou, či niektorých sponzorov. Predstavili mi svoju víziu, svoj plán, v ktorej figuruje aj nová hala s plochou pre hokej a curling. To všetko spolu s hotelom by malo fungovať ako určité tréningové centrum nielen pre HK Ružinov, ale aj pre potreby reprezentácie, čo je v krajinách veľkých približne ako Slovensko úplne normálna vec. Nám sa to zdá možno neobvyklé, ale v Litve či v Lotyšsku sú takéto centrá, dokonca neporovnateľne väčšie ako naše. A priznávam, že zavážilo aj to, že teraz to mám do práce päť minút (smiech).

Čo by teda malo byť vaším cieľom?

- Vychovávať mladých hráčov. Tak ako sa to nedávno podarilo s Halákom či Kukumbergom. Teší nás, že tréningový proces v mládežníckych kategóriách je porovnateľný s najväčšími slovenskými klubmi. Všetky naše mládežnícke kategórie pôsobia v najvyšších súťažiach - Extraligách - jedinou výnimkou sú seniori pôsobiaci v 1. lige.

V čom by mohlo byť vaše špecifikum?

- Napríklad nemáme špecializované hokejové triedy, takže rodičia, ktorí nechcú, aby sa ich deti venovali len hokeju a menej škole, majú šancu, aby prihlásili svoje ratolesti. Podľa môjho názoru sa dá totiž zvládnuť jedno aj druhé, i v Amerike boli hráči študujúci v univerzitách a neskôr úspešne pôsobiaci v NHL. Je to teda šanca pre rodičov, ktorí si želajú, aby ich deti mali vzdelanie. To však, samozrejme, nebráni tomu, aby z nich nevyrástli aj dobrí hokejisti.

Týka sa to aj seniorov?

- Samozrejme. Tam si vieme predstaviť, že stiahneme talentovaných hráčov z celého Slovenska, ktorí prídu do Bratislavy študovať a súčasne majú na to, aby z nich boli hokejisti schopní hrávať napríklad Extraligu. Malo by to vyzerať tak, že mimo štadióna môžu študovať, ale na štadióne už nájdu profesionálne podmienky na svoj rast. Nebudú síce mať platy, aby vyžili z hokeja, ale keď skončia so školou, budú na takej výkonnostnej úrovni, aby mohli hokej hrávať profesionálne. Na Slovensku, v Európe, ale trebárs aj v NHL...

Uvažujete o prípadnom postupe do Extraligy?

- Nie, zatiaľ máme iné priority. Hokej sa hrá pre divákov a my chceme získať svojho fanúšika. Keď budeme mať svoje zázemie, keď príde vhodný čas, nevylučujeme niečo podobné, ale teraz to naozaj nemáme na programe. Nemá význam trhať sa o Extraligu a potom mať na zápasoch 50 divákov.

Beriete áčko ako výkladnú skriňu?

- Práveže nie. No má v klube svoju úlohu, chceme, aby hralo v 1. lige. Hlavne preto, aby mladí hokejisti mali kde pôsobiť. Aj preto si nedávame nejaké vysoké ciele. Nechceme bojovať o záchranu, radi by sme zapracovali do tímu mladých hráčov, no športové ciele závisia aj od zloženia kádra.

Na akých trénerov sa chcete orientovať?

- Ich zloženie zostalo. Nadviažu na prácu z minulých rokov, keď sa vychovalo veľa dobrých hráčov. Samozrejme, dnes neviem povedať, čo bude o rok.

Ako funguje spolupráca so Slovanom?

- Zatiaľ ju nechcem komentovať, pretože som tu krátko. Máme však podpísanú dohodu s farmárskym tímom.

Verejnosť vás stále vníma viac ako trénera než funkcionára. Viete si predstaviť, že by ste si v tejto sezóne ešte sadli na lavičku?

- Keď som prišiel do Dinama Minsk, tak sa hneď spomenul citát: Nikdy nehovor nikdy! Narážali tým na moju odpoveď, keď som dostal ako tréner Slovana na Kontinetálnom pohári otázku, či by som si vedel predstaviť pôsobenie v Rusku, Bielorusku alebo v inej príbuznej krajine. Vtedy som tvrdil, že nie... Takže už nikdy nehovorím, že nikdy. V súčasností však pracujem v Ružinove, našiel som si niečo nové a na to, čo ma čaká, sa celkom teším. Navyše z posledných sedemnástich rokov som bol v Bratislave iba päť. Preto som celkom rád, že som tu, doma!