Malo to vôbec zmysel? Verejná diskusia o budúcej podobe okolia električkovej trate nemala úroveň

Predpokladalo sa, že verejná prezentácia finálnej verzie štúdie Centrálnej rozvojovej osi Petržalky bude búrlivá, a tak aj bolo.

„Bohužiaľ úroveň niektorých jedincov v sále je katastrofálna. Súcitím s prezentujúcimi,“ skonštatoval ktosi v aplikácii Slido, kde mali diskutujúci písať svoje otázky. Bola to snaha o kultivovanejšiu diskusiu, bohužiaľ, nevyšla. Zopár jednotlivcov v sále potrebovalo naživo vykričať svoju frustráciu z výstavby v blízkosti budúcej električkovej trate, zo straty zelene (udržiavaná zeleň vo veľkosti trojnásobku Sadu Janka Kráľa sa niekomu javí nedostatočná, pozn. red.) a z obavy, kde budú parkovať. Takže diskusia nielenže väčšinou nebola konštruktívna, jej doslova chýbala úroveň. Raz sa tuším medzi sebou pohádali aj ľudia v publiku...

Profesor Bohumil Kováč, vedúci tímu autorov štúdie Centrálnej rozvojovej osi, mal snahu vysvetliť, prečo bola štúdia pre nedostavané územie potrebná a prečo v území treba stavať. Prečo nie je dobré, keď sa mesto rozrastá do priestoru a my prichádzame o poľnohospodársku pôdu. Prečo nie je možné, aby bola celá plocha 165 hektárov zelená. Prečo tu nemôžeme mať Central Park ako v New Yorku. „Údržba jedného hektára tam stojí 50-tisíc dolárov ročne. New York je bohaté mesto a musí si požičať na údržbu parku peniaze zo súkromných zdrojov, lebo na to nemá,“ argumentoval, žeby sme taký park ani my nedokázali udržiavať. „Na to máme parkovaciu politiku, aby to zaplatila,“ zaznel argument z publika.

„Náletová zeleň je naša!“

Keď ste toto počuli, museli ste si položiť otázku, či má celá verejná prezentácia vôbec zmysel. Apriori oportunisticky naladeným ľuďom nevysvetlí nič ani najväčší odborník a zbytku publika je pri sledovaní takej diskusie len trápne.
Postoje mesta obhajoval najmä hlavný architekt Juraj Šujan a robil to najlepšie, ako bolo v tej chvíli možné. Bol priamy, otvorený, nemal žiadne alibistické, ľúbivé ani nejasné vyjadrenia či sľuby.

„Koho záujmy hájite, developera či občanov Petržalky? A koho viac?“ bola jedna z otázok zo Slido, ktorá zožala potlesk. „My hájime záujem mesta,“ reagoval priamo Šujan, čo, samozrejme, vyvolalo nevôľu a hluk z publika.
Nebál sa publiku povedať, že na výhľad z okna nemá nikto ústavný nárok. Odjakživa je známe, že sa v tomto území bude stavať. Na margo pripomienok, ktoré vraj neboli spracované, skonštatoval, že neznamená, že keď je niekto proti (niečomu), automaticky mu musí a bude vyhovené. „Ak s tým nesúhlasíte, naďalej sledujte vývoj ako bude pokračovať regulácia územia, v územnom pláne mesta, hlavne v príslušnej zonálke a vyjadrite svoj názor,“ povedal pokojne viackrát.

„Urobíte niečo, čo našim vnukom zničí život“

Opäť zopakujme, že urbanistická štúdia nepovoľuje výstavbu, ale „len“ navrhuje zmeny územného plánu mesta a predstavuje podklad pre podrobnejšie územné plány zón. K tým sa bude môcť verejnosť opäť vyjadriť. Takže stavať sa v území nezačne skôr ako o niekoľko rokov.

Áno, po mnohých skúsenostiach z minulosti máme v Petržalke obavy z každej novej výstavby. Ale názor, ktorý v diskusii zaznel – „urobíte niečo, čo našim vnukom zničí život“ – je prehnaný.

Jedna z diskutujúcich sa v už pokojnejšom závere diskusie pýtala, prečo neexistujú vizualizácie. V podstate otázkou vystihla, v čom môže byť jedna z príčin obáv z výstavby. Mnohí z nás si nevieme predstaviť, ako sa zmení priestor okolo električkovej trate alebo v blízkosti našich domov. Výkres štúdie je na to príliš odborný.

„My neprojektujeme, my regulujeme,“ reagoval Bohumil Kováč a snažil sa vysvetliť, že keď je vo výkrese dom s ôsmimi podlažiami, tak ide o neprekročiteľnú výšku, ale aká napokon bude, je v tejto fáze predčasné vizualizovať. „To má zmysel v prípade konkrétneho projektu mesta alebo developera,“ doplnil ho Juraj Šujan.

Netuším, koľko ľudí dostalo uspokojivú odpoveď na svoju otázku. Po skončení prezentácie som však ja osobne odchádzala s pocitom, že bola zbytočná. Pripomienkovanie trvalo roky. Mohli by sme konečne uveriť, že mesto a urbanisti, čo sa téme profesionálne venujú, vytvorili najlepší možný kompromis. To, samozrejme, nevylučuje, že je dobré ďalej sledovať, čo sa chystá vo vašom okolí.

(in)