Dobrovoľníci vyzbierali v chránených lužných lesoch Bratislavy 340 kg odpadu

Zdroj: bal

Spoločná upratovacia akcia magistrátu a dobrovoľníkov odľahčila lužné lesy na petržalskej strane Dunaja o 340 kg odpadu. Výsledkom je čistejšia príroda chránených lesov Hrabiny, Soví a Pečniansky les, ale aj analýza vyzbieraného a vytriedeného odpadu.

Bratislavčania mohli začiatkom júna spojiť pri prechádzkach v lesoch popri Dunaji príjemné s užitočným. "Vďaka iniciatíve VÚB banky pribudli na viacerých miestach v rámci petržalského brehu stojiská s pripravenými informačnými tabuľami, rukavicami, vrecami a vyhradeným miestom na odovzdanie vyzbieraného odpadu," uviedla hovorkyňa Bratislavy Katarína Rajčanová s tým, že počas najväčšej akcie tohto druhu v lužných lesoch Bratislavy sa podarilo v Pečnianskom lese (za mostom Lafranconi), Sovom lese (od mosta Apollo k Ekonomickej univerzite) a lese Hrabiny (za Ekonomickou univerzitou smerom k Dunaju) vyzbierať za 10 dní 340 kg voľne pohodeného odpadu.

„Do čistenia týchto prírodných lokalít, v ktorých sa za ostatné roky nahromadili vo svojej podstate čierne skládky odpadu, sa mohla zapojiť celá verejnosť. Každému, kto pridal ruky a na koniec vrece vyzbieraného odpadu k spoločnému dielu, sa chceme v mene mesta poďakovať. Sme radi, že sa podarilo pomôcť lesom, ktoré majú pre Bratislavu z hľadiska biodiverzity veľký význam. Takýmto akciám sme pripravení sa venovať aj v budúcnosti,“ priblížil Andrej Kovarik, splnomocnenec primátora pre životné prostredie.

Cieľom akcie bolo v prvom rade dostať odpad preč z lesov, rovnako však išlo organizátorom aj o jeho následné roztriedenie a analýzu. Po odvoze vriec odpadu zo stojísk, ktorý zabezpečila mestská organizácia OLO, prešla fyzickým rozborom a štatistickou analýzou približne tretina vyzbieraného odpadu. Až 86 % jeho objemu tvoril vytriediteľný odpad, ktorý je možné zrecyklovať, resp. spracovať s ohľadom na životné prostredie a ktorý by bez tohto pričinenia znečisťoval mestské lesy ďalšie desiatky rokov.

Z odpadov, ktoré po správnosti patria do kontajnerov resp. do vriec na triedený zber, mali najväčšie 18-percentné zastúpenie plasty. Spomedzi všetkých plastov tvorili najväčšiu časť, takmer tretinu (29 %), PET fľaše. Z odpadov, ktoré po správnosti patria na zberný dvor resp. do veľkokapacitných kontajnerov, ktoré sa niekoľkokrát počas roka umiestňujú v jednotlivých mestských častiach, mali najväčšie zastúpenie objemné odpady, až 28 %. Medzi nálezmi nechýbali ani odpady s obsahom nebezpečných látok (rozmanité chemikálie), čo je vzhľadom na chránené lokality neprípustné.

„Keď sme videli vyzbierané odpady porozdeľované podľa jednotlivých druhov, uvedomili sme si, že v prírode končí prakticky všetko s čím sa bežne stretávame v domácnosti od potravín, textílií, skla, papiera, kovov, plastov mnohých druhov, nebezpečných chemikálií, až po rozmanité elektroodpady a stavebné odpady," dodal Marek Brinzík z organizácie Natur Pack, ktorá sa postarala o roztriedenie a analýzu odpadu z bratislavských lesov a doplnil, že z takmer 100 kg analyzovanej vzorky tvorili PET fľaše 5 % a približne rovnaké zastúpenie mali aj plechovky.

Dodal, že ak by sa po rozbehnutí zálohového systému do prírody nedostal už ani jeden zálohovaný obal, naďalej by tam ležalo množstvo (v našom prípade 90 %) iných druhov odpadu. "Zálohovanie čistote prírody určite veľmi pomôže, naďalej však budú potrebné aj iné aktivity na zvyšovanie povedomia verejnosti o odpadoch,“ dodal na záver Brinzík.

 (ts)