Úžasný príbeh: Úradník Jakub vo voľnom čase upratuje Petržalku
Zdroj: Archív J. K.
„Kiežby mal úrad viac takých ako ty, Jakub,“ prečítala som si vo facebookovej diskusii k upratovaniu jednej časti Petržalky. Jakub Kuruc, pracovník referátu čistoty a poriadku na miestnom úrade v Petržalke totiž dokázal niečo nevídané - prepojiť svoje dobrovoľnícke aktivity so zamestnaním. Veľa sťažností na neporiadok od obyvateľov, ktoré by zdĺhavo riešil cez pracovnú dobu, „uprace“ vlastnými rukami alebo cez víkendy s rovnakými nadšencami za krajšiu Petržalku. V Jakubovom prípade doslova platí, že sa v práci našiel.
Ak máte niekedy tendencie nadávať na neschopných úradníkov a byrokraciu, prečítajte si Jakubov príbeh. Aktívne začal s upratovaním ako dobrovoľník pred siedmimi rokmi. Bola to pre zamestnanca ministerstva a neskôr reklamnej agentúry zmysluplná voľnočasová aktivita. Napokon sa z nej stala práca. Pracovať na referáte čistoty a poriadku oddelenia životného prostredia miestneho úradu v Petržalke mu konečne dávalo zmysel. Rýchlo zistil, ako fungujú tzv. rýchle podnety, kedy technické služby nemusia použiť ťažkú techniku a veľa ľudí. Jeho kolegovia a kolegyne idú obhliadnuť miesto, neporiadok odfotia a referát správy verejných priestranstiev - niekdajší podnik verejnoprospešných služieb – tam pošle tím ľudí. Občas to Jakubovým kolegom nedalo a podnet vyriešili hneď na mieste. Jednoducho neporiadok upratali sami. Jakub to však vďaka ochote priateľov - dobrovoľníkov dokázal rozbehnúť vo väčšom a pravidelne. Malé aj väčšie skládky odpadu, ktoré trápia obyvateľov a mala by ich riešiť mestská časť, čistia sami.
Automaticky sa teraz natíska otázka, či majú toto robiť úradníci? Nemajú sa tí starať práve o administratívu? „To sú očakávania. Ja sa na to pozerám inak. Niekto napíše sťažnosť ohľadom znečistenia a podnet je vyriešený, keď odpad zmizne z miesta. Väčšinu ľudí nezaujíma proces okolo toho, ale výsledok,“ argumentuje Jakub. Preto si povedal, prečo by aj on, aktivista, ktorý upratoval aj roky predtým, ako skončil na úrade, nemohol pomôcť. „Najmä, keď vidím, že odpadu je tam na jedno, dve vrecia. Načo to naťahovať? Namiesto fotenia strávim na mieste o pol hodinu dlhšie a upracem. Podnet je vyriešený, ušetril som čas, papierovanie aj kapacity ľudí z technických služieb, ktorí sa môžu venovať niečo inému.“
FOTOGALÉRIA:
Ďalším argumentom, prečo je obídenie administratívy týmto spôsobom prínosom, je vlastníctvo pozemkov. Za neporiadok je zodpovedný vlastník, a to často mestská časť nie je. Nemôže len tak zasiahnuť do cudzieho pozemku. Musí vyzvať vlastníka na odstránenie odpadu, vlastník sa môže odvolať, tvrdiť, že neporiadok urobili obyvatelia mestskej časti, následne to rieši okresný úrad, ten musí rozhodnúť, že súhlasí, aby ho odstránila mestská časť. Všetci majú lehoty na odpoveď, preto táto administratíva nejaký čas trvá,“ vysvetľuje Jakub. „Vtedy je jednoduchšie spojiť sa s dobrovoľníkmi a urobiť to svojpomocne.“
Pečňa pred upratovaním.
Pečňa po upratovaní.
Jednotlivci si totiž môžu dovoliť ten komfort vyhnúť sa administratíve a upratať kdekoľvek sami. A oni chcú, pretože vedia, že čím dlhšie niekde skládka bude, tým viac sa toho na nej bude hromadiť.
Príkladom, keď sa spojila mestská časť, dobrovoľníci a hlavné mesto prostredníctvom komunálneho podniku, je akcia na Starohájskej. Oproti Rančíku je kúsok lesa, ktorý bol veľkým smetiskom. Prispeli k tomu ľudia bez domova, ktorí už miesto pustili. „Prišlo dvadsať ľudí, za hodinu a pol sme vrecami dokázali zaplniť veľkokapacitný kontajner,“ šokuje Jakub.
Kočánkova pred upratovaním.
Kočánkova po upratovaní.
Toto je jeho práca navyše. Neočakáva sa to od neho a nemá to ani v pracovnej zmluve. Za vlastné nakúpi vrecia a rukavice, hoci dobrovoľníkom ich mestská časť poskytuje, dokonca priamo referát, na ktorom Jakub pracuje. „Povedal som si, že ako zamestnanec mestského úradu túto možnosť na akciách, ktoré sám organizujem, nevyužijem, hoci som tiež dobrovoľník a robím akcie vo svojom voľnom čase. Ale mám nejaký vnútorný blok. Akoby som zneužíval svoju pracovnú pozíciu,“ smeje sa nad absurdnosťou svojho vyjadrenia. Žiaden benefit z upratovania totiž nemá. Len dobrý pocit. Ale ten je vraj na nezaplatenie.
Odpad sa presúva do lesov
Pandémia zmenila mnohé. Aj pohľad na odpad na sídlisku. V okolí bytových domov je ho možno menej, začal sa však množiť v okrajových častiach. Ľudia idú na prechádzku, svoj odpad nechajú v lese. Ďalší naložia svoj stavebný odpad do auta a keď zistia, že zberný dvor je zatvorený, vyhodia ho za sídliskom. To je prípad priestoru okolo nedokončeného depa metra alebo Kaukazskej neďaleko Kapitulského dvora, kde sa na cirkevných pozemkoch chystá výstavba novej petržalskej štvrte. „Tam je aktuálne odpad v takom množstve, že to presahuje aj nás dobrovoľníkov,“ hovorí Jakub.
Starohájsky lesík pred upratovaním.
Starohájsky lesík po upratovaní.
Spomenie tiež štyri lokality, kam môže ísť s vrecami kedykoľvek a vie, že do nich bude čo dávať. „Nobelovo námestie, Údernícka oproti kúpalisku Matador, Panónska a Vígľašská – dolné trhovisko a okolie Braníka. „Veľa ľudí, ktorí sa potrebujú zbaviť odpadu, ale nechcú ho odhodiť do lesa, priťahujú opustené budovy. To je práve prípad Braníka.“
Veľký problém je tiež v blízkosti supermarketov, od ktorých sa síce očakáva, že sa budú starať o svoje okolie, ale nie vždy sa to deje. „Napríklad krytý priestor na Nobelovom námestí, ktorý si ľudia bez domova vyložia letákmi. Tam sa snažíme chodiť raz týždenne, pravidelne už rok. Pozitívum je, že už naraz neodnášame 5-6 vriec, ale jedno-dve.“
Jakub sa vždy teší, keď niekto nový dá na ich stránku výzvu s návrhom na upratanie novej lokality. „Pridáme sa,“ hovorí a vyzýva ľudí, aby našli odvahu zorganizovať svoju akciu.
Niekto ide do kina, my ideme upratovať
Zelená hliadka svojimi akciami aktivizovala pred pár rokmi mnohých obyvateľov aj v Petržalke. Viac ľudí sa zaujíma o svoje okolie a čistí ho. Vedia, že keď sa skontaktujú s miestnym úradom, ten im poskytne rukavice aj vrecia a odpad odvezie. Dávajú sa dokopy rodiny s deťmi. Nepotrebujú sa kvôli rozsypanému smetnému košu sťažovať na úrade, upracú to sami. Pretože niekedy je jednoduchšie sa zohnúť, zdvihnúť a vyhodiť ako vypisovať mejly s presnou lokáciou dvoch odhodených fliaš. Suplujú títo ľudia úrad? Ako sa na to pozeráte... Odpad vás trápi, ale riešiť ho má niekto iný? Tak potom áno. Upratovanie je ich služba pre mestskú časť, ale prináša im aj dobrý pocit. Krajšie sa totiž pri dome prechádza okolo zelene, keď tam človek nevidí igelitové vrecká a fľaše. Spájajú užitočné s príjemným. „My sme napríklad skupina štyroch, piatich kamarátov, jadro našej upratovacej skupiny Za krajšiu Petržalku,“ hovorí Jakub. „Niekto ide opekať, niekto do kina, niekto na chatu, my sa stretneme pri upratovaní a potom ideme unavení, ale spokojní na pivo...“
V decembri sa stretávali každý deň. Vytvorili si totiž akýsi upratovací adventný kalendár. „Počas druhej vlny pandémie to bolo komplikovanejšie, ale priemerne raz za dva, tri dni,“ odhaduje Jakub. Neboli to však verejné podujatia, hoci odstupy pri zbieraní sú logické a pri veľkých skládkach rúška priam žiadané. S prichádzajúcim uvoľňovaním však majú veľké plány. „A perspektívne aj systémové vyčistenie celej Petržalky,“ načrtne Jakub predstavy o kalendári s lokalitami Petržalky, ktoré by sa upratovali postupne a preventívne. Na to však treba spoluprácu všetkých - mesta, mestskej časti, vlastníkov pozemkov a dobrovoľníkov. Jakub však ukazuje, že to nie je nereálne.
(in)