Zdroj: Matúš Husár
Nájomníci z obecných bytov v bytovom dome na Medveďovej 21 v bratislavskej Petržalke sú presvedčení, že predchádzajúce vedenia mestskej časti konali 14 rokov protizákonne, keď im odmietali previesť byty do osobného vlastníctva. O kúpu bytu má záujem väčšina nájomníkov, hoci dom je vo veľmi zlom technickom stave. Teraz vkladajú nádej do nového vedenia.
V polovici júna nás vedúci komunikačného oddelenia Petržalky Radovan Choleva informoval, že „na septembrové mestské zastupiteľstvo plánuje starosta predložiť poslancom materiál, podľa ktorého budú mať možnosť rozhodnúť, či miestny úrad prevedie byty na záujemcov alebo si vezme úver na celkovú rekonštrukciu domu.“ V septembri to poslanci riešiť nestihli, najbližšie zastupiteľstvo sa chystá až v decembri.
Ako sme sa dopracovali k dnešnej situácii? V roku 1991 dostali obce a mestá do vlastníctva niekdajšie štátne byty. Hospodárenie s nimi upravujú dva zákony - zákon 182 o prevode bytov do vlastníctva a zákon 189, kde sa hovorí, ktoré byty nepatria do tohto okruhu prevodu. „Zákon 182 hovorí, že záujemcov o prevod musí byť v dome nad 50 percent a všetci musia mať dobu nájmu neurčitú,“ vysvetľuje konzultantka nájomcov na Medveďovej Oľga Gašparíková a dodáva, že bývalý režim ani nepoznal inú dobu nájmu ako neurčitú. Obce byty ľuďom odpredávali, nebolo v ich silách ich spravovať ani opravovať. Aj nájomcovia z Medveďovej si v roku 1994 podali žiadosti o prevod bytov do vlastníctva, ale až v roku 2003 dosiahli zákonom
stanovený počet záujemcov nad 50 percent. Mestská časť mala dva roky na zrealizovanie prevodov. Do dnešného dňa sa nerealizovali, čo je 14 rokov.
„Namiesto toho začala od roku 2001 mestská časť prenajímať byty v dome na dobu určitú,“ hovorí Oľga Gašparíková a tvrdí, že to bolo protiprávne, pretože len zákon 189 upravuje výluky z bytov, ktoré obce dostali do vlastníctva od štátu a vyníma ich z prevodu. „Medzi takého domy osobitného určenia patrí napríklad Dom tretieho veku na Poloreckého, kde bolo zmenené kolaudačné rozhodnutie a tiež je tam podmienkou, že každý byt je obsadený nájomcom, ktorý potrebuje opatrovateľskú službu. „To na Medveďovej 21 nie je a nebolo. Napokon o tom existuje aj rozhodnutie stavebného úradu z roku 2006.“ Mestská časť sa však malometrážnych bytov na Medveďovej 21 nechcela vzdať. Predaje zastavili, nájomníci sú však presvedčení, že protiprávne.
Najhorší variant je čakať
Starosta Ján Hrčka sa s obyvateľmi v júni stretol a predstavil im dve alternatívy riešenia: Buď si mestská časť zoberie úver 1,6 milióna eur, dom bude patriť mestskej časti a byty sa už odkupovať nebudú. Alebo preveria počet nájomníkov, ktorí si chcú odkúpiť byty a keď ich bude dostatočné množstvo, mestská časť im ich odpredá. Oľga Gašparíková tvrdí, že mestskej časti odovzdali podpisy 200 nájomcov z 245 bytov, ktorí chcú prevod do vlastníctva. „Nie je to na rozhodnutí miestneho zastupiteľstva. Štatút hl. mesta hovorí, že prevod bytov do osobného vlastníctva podľa zákona 182 neschvaľuje miestne zastupiteľstvo, ale je v kompetencii starostu. Takisto doba nájmu - jej zmena z doby určitej na dobu neurčitú - je v kompetencii starostu.“ Podľa nej rozhoduje miestne zastupiteľstvo len o cene za byty. Či sa
budú predávať za cenu určenú zákonom 182, alebo sa cena pre tých, ktorí si podali žiadosti po prvom januári 2016, určí dohodou podľa nového zákona 246.
„Situáciu, ktorá vznikla, nezapríčinili nájomcovia, ale mestská časť. Oprava domu ich teraz bude stáť oveľa viac, než by ich stála pred 20 rokmi. To by mala mestská časť zohľadniť a predať im byty za cenu určenú
zákonom 182,“ myslí si. Budú sa nájomníci súdiť, ak sa mestská časť rozhodne byty nepredať a dom opraviť? „Na Rezedovej sme riešili takmer identický problém, s identickými prieťahmi a súd rozhodol, že mesto musí odpredať byty záujemcom, hoci 50 percent ich bolo pred 14 rokmi a aktuálne ich zostala
sotva tretina (69 z 245),“ hovorí Oľga Gašparíková.
Dom na Medveďovej 21 je skôr hanbou ako pýchou Ovsišťa. Ak sa v ňom budú kumulovať sociálne prípady, inak to zrejme ani nebude. Otázkou je aj to, či sa noví vlastníci postavia k svojmu majetku zodpovedne, vezmú si nemalý úver. S technickým stavom budovy sú oboznámení. Na druhej strane je dilema mestskej časti, ktorá má disponovať obecnými bytmi v prípade núdze svojich obyvateľov, ale aj otázka, či majú všetci Petržalčania splácať 1,6 – miliónový úver za opravu domu, o ktorý sa samospráva roky nestarala, čím výrazne prispela k jeho devastácii. A je zrejmé, že to nebudú konečné náklady. Obecné byty bude totiž nutné opraviť tiež. Najhorší variant je však čakať, kým sa dom stane neobývateľný.
(in)