• Samospráva
  • 22.03.2019 14:10

Viceprimátorka Kratochvílová: Bývalé vedenie OLO malo kráľovské platy!

0 0
Tatiana Kratochvílová
Zdroj: FB Tatiana Kratochvílová

Má na starosti dopravu a životné prostredie. So životným prostredím súvisí aj odpadové hospodárstvo nášho hlavného mesta. Má mesto predstavu, kam sa bude voziť komunálny odpad, keď skončí životnosť spaľovne v Podunajských Biskupiciach? Prečo kilometre ciest nepatria nikomu? Viac sme sa zhovárali s viceprimátorkou Tatianou Kratochvílovou.

Disponuje mesto Bratislava koncepciou rozvoja odpadového hospodárstva v dlhodobom meradle, tak ako napríklad v prípade dopravy? Spaľovňa odpadu v Bratislave má životnosť do roku 2024. Čo bude potom s odpadom?

Zo znaleckého posudku máme informáciu, že životnosť spaľovne je do roku 2027. Keď bude súčasná spaľovňa riadne udržiavaná, tak sa jej životnosť predĺži. Spaľovňa bola projektovaná tak, že umožňuje inštalovať ešte tretí kotol, čo by jej prevádzke a údržbe výrazne pomohlo. Je to téma, ktorú ideme analyzovať a ideme s touto informáciou pracovať.

Je možnosť, že mesto si vybuduje aj ďalšiu spaľovňu, do ktorej sa bude voziť odpad na spálenie zo spádových oblastí Bratislavy a bude sa produkovať teplo pre domácnosti?

Na túto otázku dám odpoveď až po dôkladnej analýze. Je dôležité povedať, že v OLO máme takmer mesiac nové krízové vedenie. Musia nám poslať analýzu zmlúv a aj vecí, na ktoré sa pýtate. Spaľovňa síce vyrába elektrickú energiu pre domácnosti, no momentálne sa turbína opravuje a vo výrobe elektrickej energie je výluka. Osobne som presvedčená, že spaľovňa tak, ako je umiestnená a naprojektovaná, môže byť aj v ďalšom období využívaná. Dôležité je, aby sme sa o ňu poriadne starali. Technológia údržby musí byť na inej úrovni.

Súčasná kapacita spaľovne je 130 – 136 tisíc ton odpadu ročne. Priemerný Slovák vytvorí až 350 kíl odpadu ročne. Bratislava má oficiálne 450-tisíc obyvateľov, no neoficiálne 600-tisíc. Je predpoklad, že sa rokmi zvýši produkcia na obyvateľa...

Keby sa vybudoval tretí kotol, kapacita by sa zvýšila o cca 65-tisíc ton ročne. A to je odpoveď na vaše slová. S novým vedením OLO sa musíme snažiť, aby sa viac triedil odpad a inak spracovával. Treba myslieť aj na obdobie, kedy bude na Slovensku zákaz skládkovania. Čo urobíme s odpadom, ktorý sa momentálne vozí na skládky, resp. čo urobíme so skládkami.

Starosta Rače Michal Drotován reagoval na našom Facebooku, že OLO malo roky odkladať peniaze na novú spaľovňu. Viete o tom, že OLO odkladalo peniaze na novú spaľovňu alebo nový kotol?

Myslím si, že takáto rezerva sa nevytvárala. Dôverujem novému vedeniu, že začne takto uvažovať.

Naznačujete, že staré vedenie nehospodárilo efektívne?

Môžem len povedať, že niektoré postupy alebo zmluvy považujeme za neobvyklé. Práve preto sme sa rozhodli, že všetko budeme analyzovať. Napríklad aj zmluvy s nástupcami firmy Vassal, teda s Bratislavskou recyklačnou.

Budete zmluvy nevýhodné pre Bratislavu a Bratislavčanov rušiť?

V prvom rade musíme zabezpečiť chod spracovávania odpadu. A v druhom rade budeme rokovať o lepších podmienkach pre hlavné mesto.

Hovorilo sa, že bývalé vedenie OLO malo kráľovské platy. Je to pravda?

Je to tak.

Prečo rodinné domy (21-tisíc) v Bratislave nemôžu separovať odpad a musia plasty, sklo a papier voziť na iné miesto?

Je to jedna z vecí, ktorými sa treba zaoberať, lebo uvedomelým ľuďom, ktorí chcú separovať, treba pomôcť. To je tiež vec nastavenia nového vedenia, ale tiež o zodpovednosti výrobcov.

Skúste im dať nejaký termín.

Do mesiaca by sme vám mohli začať dávať konkrétnejšie informácie. Všetky zmluvy v OLO teraz podliehajú analýzam. Nové vedenie sa okrem toho stará aj o to, aby zabezpečili riadny chod spoločnosti. Bolo zopár problémov, ktoré bolo potrebné neodkladne riešiť.

V zime boli niektoré ulice neodhrnuté, neposypané. Často sú v katastrofálnom stave. Sú to ulice nikoho. Prečo?

Je to obrovská téma, ktorá sa roky zanedbávala. Nemyslím si, že je to pričinením mesta alebo samosprávy mesta. Je to často spôsobené investormi či developermi, ktorí spolu s bytmi stavajú aj cestné komunikácie. Tie nie sú následne zverené a zatriedené do mestských a miestnych komunikácií. Na to, aby sa to stalo, skutočne musí byť iniciatívny konkrétny developer. Práve on musí od začiatku komunikovať s mestom. A až keď sa komunikácia odovzdá do majetku a správy mesta, môže mesto alebo mestská časť investovať do komunikácií, a to aj vo forme údržby komunikácie. Bez toho to naozaj nejde. Lebo by sme investovali do cudzieho majetku. A to je protizákonné.

Koľko kilometrov takýchto ciest má Bratislava? Ako to chcete riešiť?

Takýchto komunikácií, ktoré zostali ako súčasť výstavby, na území Bratislavy registrujeme asi 400. Často sa stáva, že jeden investor predá celý projekt ďalšiemu a potom ďalšiemu, cesty nemajú vlastníka. Je to naozaj ťažké. Podobným problémom sú aj terasy v Petržalke Takisto mnohé neboli zverené ani mestu a ani mestskej časti. Akoby nemali majiteľa. Sú dlhodobo zanedbané a majú technické problémy. Ideme to riešiť. Naozaj je to téma, o ktorej vieme, že sa ňou musíme zaoberať. Preto sme požiadali GIB, aby začal v archíve hľadať dokumenty, ktoré pomôžu zlegalizovať komunikácie. Potrebujeme kolaudačné rozhodnutia, projektovú dokumentáciu. Potom sa musia urobiť zamerania skutočné stavu.

Čo sa týka ciest, aké staré sú cesty bez majiteľov, správcov?

Niektoré majú aj 20 rokov. Vyžadujú si zásadné rekonštrukcie. Dokonca sú aj také, po ktorých chodí MHD. Mesto s tým má problém. Téma je to komplexná a budeme sa ňou zaoberať. Nesľubujem však, že sa to napraví veľmi rýchlo.

V ktorej mestskej časti je najviac takýchto komunikácií, ktoré nepatria nikomu?

Sú všade. V Ružinove, Petržalke, v Novom Meste a napríklad sú to aj takmer celé Dlhé diely. Sú to veci, ktoré neboli zaťažené zmenou po revolúcií. Takéto komunikácie sa nachádzajú v každej mestskej časti, niektoré sú ešte pozostatkom predchádzajúceho režimu.

Neexistuje legislatíva, ktorá by prikazovala developerovi – investorovi, že do nejakého času musí komunikácie odovzdať mestu, inak dostane pokutu?

Od začiatku to treba takto plánovať. Už v čase, keď sa pripravuje výstavba, je potrebné urobiť dohodu, za akých podmienok developer komunikáciu odovzdá do majetku mesta, aby bola zatriedená. Problémom je, že často sa stavia aj v záhradkárskej oblasti, kde nie je priestor vhodný na to, aby tam vznikla väčšia cesta. A nie je možné budovať nové cesty bez zásadných zmien Nie je možné niekomu zobrať kus pozemku. Je to veľmi zložité. V tejto súvislosti musím ešte povedať, že tieto komunikácie i keď sú majetkovo nevysporiadané dostávajú aj pomenovanie. Obyvateľ je v domnení, že keď sa komunikácia nejako volá, tak má aj majiteľa. Že keď platí dane, tak by sa o cestu pri dome mal niekto riadne starať, no nie je to pravda.

Neexistujú v súčasnosti nejaké páky na tých, ktorí cesty neodovzdali?

Nemám o tom žiadnu informáciu. No neplatí to o všetkých generálne. Sú samozrejme developeri, ktorí mestu komunikáciu odovzdajú.

(lb)

Aj vy ste sa v zime rozčuľovali nad neposypanými cestami? A teraz vám prekážajú výtlky a cesty, ktoré vyzerajú ako tankodrom? Myslíte si, že samospráva na to kašle? Nie vždy to tak musí byť. Bratislavské noviny zistili, že až 400 ciest v hlavnom meste nepatrí nikomu. Takéto cesty nájdete v takmer každej mestskej časti.


Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania Bratislavských novín.