Neuveriteľné! Až 400 ciest v Bratislave nemá svojho pána

21.3.2019
0
Dlhé diely

Zdroj: Marian Dekan

Páčil sa vám článok?

Aj vy ste sa v zime rozčuľovali nad neposypanými cestami? A teraz vám prekážajú výtlky a cesty, ktoré vyzerajú ako tankodrom? Myslíte si, že samospráva na to kašle? Nie vždy to tak musí byť. Bratislavské noviny zistili, že až 400 ciest v hlavnom meste nepatrí nikomu. Takéto cesty nájdete v takmer každej mestskej časti.

Najviac takýchto ciest je v Ružinove, Petržalke (vrátane niektorých terás), v Novom Meste a napríklad sú to aj takmer celé Dlhé diely. Mnohé takéto komunikácie sú pozostatkom predchádzajúceho režimu,  vlastníka nemajú vyše 20 rokov. Po niektorých dokonca jazdí aj mestská hromadná doprava a vyžadujú si už zásadnú rekonštrukciu.

 „Je to obrovská téma, ktorá sa roky zanedbávala. Nemyslím si, že je to pričinením mesta alebo samosprávy mesta. Je to často spôsobené investormi či developermi, ktorí spolu s bytmi stavajú aj cestné komunikácie,“ povedala pre Bratislavské noviny viceprimátorka Tatiana Kratochvílová. Tieto cesty nie sú následne zverené a zatriedené do mestských a miestnych komunikácií. Na to, aby sa tak stalo, musí byť podľa Kratochvílovej, iniciatívny konkrétny developer. „Práve on musí od začiatku komunikovať s mestom. A až keď sa komunikácia odovzdá do majetku a správy mesta, môže mesto alebo mestská časť investovať do komunikácií – a to aj vo forme údržby komunikácie. Bez toho to naozaj nejde. Lebo by sme investovali do cudzieho majetku. A to je protizákonné,“ vysvetlila viceprimátorka.

Komunikácií, ktoré zostali ako súčasť výstavby, na území Bratislavy registruje magistrát asi 400. „Často sa stáva, že jeden investor predá celý projekt ďalšiemu a potom ďalšiemu, cesty nemajú vlastníka. Je to naozaj ťažké,“ tvrdí Kratochvílová. Ľudia žijú v domnienke, že keď bývajú na konkrétnej ulici a v konkrétnom dome s orientačným a popisným číslom, platia dane, tak ich cesta by mala byť automaticky zaradená do  starostlivosti mesta či mestskej časti. No zdá sa, že to tak nemusí byť.

Zaujímalo nás preto, či mesto má právne páky a môže si uplatniť sankcie voči stavebníkom - investorom, ktorí postavili nehnuteľnosti a komunikáciu neodovzdali. „Nie. Nemám o tom žiadnu informáciu. No neplatí to o všetkých generálne. Sú samozrejme developeri, ktorí mestu komunikáciu odovzdajú,“ uviedla viceprimátorka. Preto tvrdí, že od začiatku výstavby je potrebné urobiť s developermi dohodu, za akých podmienok odovzdajú komunikáciu do majetku mesta, aby bol zatriedená.

Ďalším problémom podľa nej je, že výstavba obytných domov je často v oblastiach, kde nie sú vhodné podmienky na kvalitnú cestnú komunikáciu.  „Často sa stavia aj v záhradkárskej oblasti, kde nie je priestor vhodný na to, aby tam vznikla väčšia cesta. A nie je možné budovať nové cesty bez zásadných zmien... Nie je možné niekomu zobrať kus pozemku. Je to veľmi zložité,“ tvrdí Kratochvílová. Témou sa  chce nové vedenie magistrátu zaoberať. Nesľubujú, že sa to zmení zo dňa na deň.

Nové vedenie Ružinova postupne kompletizuje zoznamy ciest a chodníkov, ktoré nemajú svojho správcu. Doteraz sa totiž takáto evidencia neviedla. Podľa odhadov až dvadsať kilometrov ciest a chodníkov je v Ružinove bez pána. „Sú to napríklad ulice na Malom Pálenisku, Domových roliach, časť Exnárovej pri autoškole, veľké množstvo účelových komunikácií, ale aj množstvo chodníkov vo veľmi frekventovaných častiach Ružinova, ako napríklad na Štrkovci,“ uviedla hovorkyňa Ružinova Tatiana Tóthová. Pokiaľ sa nevyrieši vlastníctvo týchto komunikácií a nebudú Ružinovu zverené do správy, zákon mestskej časti nedovoľuje investovať napríklad do ich opráv. „Ak však ide o frekventované miesta, snažíme sa riešiť aspoň havarijné situácie,“ vysvetlila. Práve preto mestská časť Ružinov komunikuje s magistrátom a ministerstvom dopravy, aby sa problém, ktorý desiatky rokov nikto neriešil, posunul vpred.

Ulica Domové role v Ružinove, ktorá taktiež nikomu nepatrí:

Zdroj: Eva Ozajová

​„Po desiatkach rokov sa začína prejavovať zanedbaná údržba. Ako schodná cesta sa momentálne zdá zaradenie týchto komunikácií do siete miestnych komunikácií, ktoré by nám následne mohli byť zverené do správy a mohli by sme ich začať opravovať. V zložitejších prípadoch bude zrejme potrebné riešiť aj vlastnícke práva, samospráva si nemôže len tak privlastniť majetok, ktorý jej nepatrí, a zasahovať doň,“ reagovala hovorkyňa Ružinova. Problém však budú peniaze. Investičný dlh do týchto "ciest nikoho" odhaduje Ružinov až na 60 miliónov eur, čo podľa jej slov vysoko presahuje možnosti mestskej časti. „Ak sa nám podarí aj vyriešiť byrokratické problémy, opravovať tieto komunikácie budeme môcť len postupne,“ dodala na záver hovorkyňa Martina Chrena.

Vypuklý problém je aj v Karlovej Vsi, kde ako tvrdí viceprimátorka, až polovica komunikácií na Dlhých dieloch nie je zverená mestu a ani mestskej časti. Podľa hovorcu Karlovej Vsi Branislava Heldesa každá komunikácia by mala niekomu patriť, no je pre nich často ťažké zistiť, kto je ich vlastníkom. „Mestská časť Bratislava - Karlova Ves sa stará predovšetkým o komunikácie, ktoré jej boli zverené do správy. Ide o komunikácie III. a IV. Triedy,“ uviedol Heldes. Podľa jeho vyjadrení, je potrebné, aby sa mesto spolu s mestskými časťami tomuto problému venovalo v záujme nielen letnej a zimnej údržby, ale aj v záujme úspešného zavedenia parkovacej politiky.

(lb)

Páčil sa vám článok?