Konkurz na majetok Majáka nádeje je neprijateľný, tvrdí staromestský starosta

Zdroj: TASR

Je neprijateľné, aby súd rozhodoval a vôbec pripustil konanie o vyhlásení konkurzu na základe pohľadávky, ktorú iný súd ešte vlani na jeseň označil za nezákonnú a neopodstatnenú. Vyhlásil to starosta bratislavského Starého Mesta Radoslav Števčík na margo konkurzného konania v súvislosti s majetkom Majáka nádeje.

Tretie pojednávanie sa malo pôvodne uskutočniť minulý týždeň, na poslednú chvíľu však bolo sudkyňou odročené. Podľa Števčíka paradoxne sa malo konať v rovnaký deň, ako Najvyšší súd rozhodoval o väzbe pre Mariána Kočnera a Pavla Ruska v inej kauze. Obaja však figurujú aj v kauze organizácie Majáka nádeje, ktorá mala v budove na Karpatskej ulici poskytovať pomoc týraným matkám s deťmi či obetiam domáceho násilia.

"Napriek tomu, že jeden z nich je vo väzbe a druhý pod monitorom súdu, konajú ďalej a snažia sa získať profit z Majáka nádeje a obohatiť sa na majetku, ktorý by mal náležať mestu," skonštatoval Števčík. Za neexistujúcu označuje uplatňovanú pohľadávku aj právny zástupca mestskej časti Jaroslav Pilát. "Pohľadávka nikdy platne nevznikla, a tým pádom nemá domnelý veriteľ, spoločnosť Vigi Trade, tzv. aktívnu legitimáciu, teda právo platne podať návrh na súd na vyhlásenie konkurzu. Podľa práva (pohľadávka) neexistuje," doplnil Pilát.

Budova Majáka nádeje:

Zdroj: TASR

​Mestská časť je preto presvedčená, že súd by mal konanie, ktoré nemá oporu v zákone, zastaviť. Starosta zároveň apeluje aj na vyšetrovateľov v prípade dvoch bežiacich trestných konaní. "Aby konali dôsledne a so všetkou vážnosťou," zdôraznil Števčík. Prvé z nich sa týka podozrenia zo subvenčného podvodu, kedy peniaze, ktoré Maják nádeje dostal aj ako dotáciu z Bratislavského samosprávneho kraja (BSK) či úradu práce, neboli použité oprávnene na to, na čo boli určené. Vyšetrovanie trvá pritom už štyri roky. Vyšetrovateľka ho dvakrát zastavila, na zásah samosprávy a prokuratúry bolo opäť obnovené. Druhé trestné oznámenie bolo podané pre podozrenie z porušovania povinností pri správe cudzieho podvodu.

V kauze ide o dve pohľadávky, vo výške 100.000 eur a 500.000 eur. V prvom prípade označuje právnik zmluvu o pôžičke za zastretý a neplatný právny úkon, kedy neboli peniaze použité na účel, na aký bolo deklarované. Za rovnaký právny úkon označuje aj pohľadávku na 500.000 eur v súvislosti s plánovanou zámennou zmluvou. Malo ísť o zámenu nehnuteľnosti Majáka nádeje na Karpatskej ulici za niektoré priestory v luxusnom komplexne, kde malo byť prevádzkované azylové centrum. "O predstave, že v nehnuteľnosti, kde bolo sedem bytov predaných za 12 miliónov eur, chceli prevádzkovať centrum pre ľudí v núdzi, bez príjmu alebo s veľmi malým príjmom si môžeme myslieť, čo chceme," doplnil Pilát.

Staré Mesto však v súčinnosti s hlavným mestom, ktoré má predkupné právo, pripravuje kroky na získanie budovy na Karpatskej ulici späť do majetku mesta. Vlastníkom predmetnej budovy bolo hlavné mesto, mestská časť bola jej správcom a neziskovej organizácii Maják nádeje ju predala so súhlasom mesta. Starosta verí v súčinnosť vedenia mesta a bratislavského mestského zastupiteľstva.

"Verím, že vieme zachrániť budovu pre mesto a ako likvidátor potom vieme uspokojiť oprávnené pohľadávky oprávnených veriteľov," doplnil Števčík. Tieto pohľadávky predstavujú okolo 120.000 eur a sú za nevyplatené faktúry za vodu, plyn, elektrinu, pre sociálnu a zdravotné poisťovne, ale aj pokuty z inšpektorátu práce či za prehraté súdne spory. TASR sa so spoločnosťou Vigi Trade zatiaľ skontaktovať nepodarilo.

Nezisková organizácia Maják nádeje vznikla na pomoc týraným matkám s deťmi, obetiam domáceho násilia či bez strechy nad hlavou. Majetkovým vkladom mestskej časti do projektu bola budova na Karpatskej ulici, ktorá ju organizácii predala v roku 2002 za symbolických vtedajších 100 korún. Partnerom v projekte bolo občianske združenie Priatelia, teda bývalá Nadácia Markíza. 

(TASR)