Hlavné mesto sa domáha svojich podielových daní

Hlavné mesto sa domáha svojich podielových daní - bratislavsky-hrad20

Financovania mesta patrí aj tento rok medzi ťažiskové úlohy Regionálneho združenia mestských častí hlavného mesta SR Bratislavy. Potvrdzujú to závery posledného rokovania regionálneho združenia starostov.

Bratislavskí komunálni politici, predovšetkým starostovia mestských častí, už roky poukazujú na to, že štát pristupuje k hlavnému mestu akoby bolo od macochy. Pritom na Bratislavu sa kladú zvýšené nároky minimálne v oblasti dopravy, údržby komunikácií či verejných priestranstiev. O nápravu existujúceho stavu sa regionálne združenie mieni usilovať v súčinnosti s hlavným mestom.

Starostovia mestských častí však očakávajú pomoc aj zo strany Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS). Jednou z ich požiadaviek je, aby do návrhu priorít ZMOS po jeho 26. sneme, ktorý bude koncom apríla, sa dostala aj podpora a presadzovanie návrhov na samostatné financovanie úloh a povinností vyplývajúcich Bratislave z postavenia hlavného mesta SR zo štátneho rozpočtu.

Ďalšou požiadavkou regionálneho združenia je, aby medzi priority ZMOS patril aj návrat podielu obcí na výnose dane z príjmov fyzických osôb (tzv. podielová daň) na pôvodnú úroveň 70,3 percenta, a to od 1. januára 2016. Podľa starostov bude dôležité žiadať, aby sa balík peňazí odvíjal od reálneho počtu obyvateľov podľa obecného registra, a nie podľa ich počtu evidovaného štatistickým úradom.

Starostovia opätovne poukázali na nespravodlivé delenie podielovej dane prostredníctvom poddimenzovaného veľkostného koeficientu sídiel. „Bratislava tak roky solidarizuje s celým Slovenskom, kam plynú stovky miliónov eur vyprodukované obyvateľmi Bratislavy,“ povedal predseda regionálneho združenia, starosta Vajnôr Ján Mrva.

Výnos podielovej dane sa v Bratislave delí medzi hlavné mesto a mestské časti v pomere 68:32 percent. Okrem toho tu funguje solidarita štyroch veľkých mestských častí so siedmimi malými. Tento systém však nie je celkom uspokojivý, a tak regionálne združenie v súčinnosti s hlavným mestom mieni vypracovať spravodlivejší model prerozdelenia financií.

Medzi hlavné úlohy regionálneho združenia patrí tento rok aj pokračovanie elektronizácie služieb miestnych úradov. Projekt Elektronizácia služieb bratislavskej samosprávy, ktorý sa začal uskutočňovať v roku 2011, by mal byť dokončený tento rok. V druhej polovici februára sa má vyjasniť, čo musí tá-ktorá mestská časť urobiť, aby sa mohla napojiť na centrálny mestský systém.

Dôležitou stránkou činnosti bratislavského regionálneho združenia v roku 2015 bude aj spolupráca s mestom Bratislava, ako aj s mestami a obcami v Bratislavskom samosprávnom kraji pri čerpaní eurofondov do roku 2020.

Zástupcovia mesta a mestských častí sa dohodli aj na spoločnom postupe s Bratislavským samosprávnym krajom týkajúcom sa čerpania eurofondov do roku 2020. Starostovia vyjadrili podporu primátorovi Bratislavy Ivovi Nesrovnalovi pri snahe zachovať právo súhlasu krajských miest s projektmi realizovanými na ich území. V praxi to bude znamenať, že budú zriadené dva samostatné sprostredkovateľské orgány so spoločným technickým sekretariátom.

Primátor oboznámil starostov s obsahom stretnutia s ministrom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Ľubomírom Jahnátkom, ktoré ministerstvo je riadiacim orgánom Integrovaného regionálneho operačného programu. „Pán minister ma ubezpečil, že od druhého polroka sa budeme môcť prihlasovať do projektových výziev,“ zrekapituloval primátor stretnutie s Ľ. Jahnátkom.

akl | isk