Je jedno, či začneme ulicu zametať zľava alebo sprava, musí byť čistá

Je jedno, či začneme ulicu zametať zľava alebo sprava, jednoducho musí byť čistá - stevcik_radoslav1

V novembri 1989 stál v prvej línii študentského hnutia. Neskôr pracoval ako novinár a spolu s kolegami vytvoril zo Staromestských a neskôr Bratislavských novín jedno z najobľúbenejších periodík v meste. Prostredníctvom novín sa mu podarilo iniciovať a vyriešiť viaceré známe bratislavské témy - verejná prezidentská záhrada, parkovacia politika, mestská karta, boj proti reklamnému smogu atď. Prvý raz urobil výnimku a tentokrát odpovedal na otázky on. O kandidatúre na prvého nezávislého starostu Starého Mesta sme sa zhovárali s Radoslavom ŠTEVČÍKOM.

Akosi veľa novinárov sa v poslednom období zaujíma o posty v politike. V čom ste iný, prípadne dôveryhodnejší?

- Na rozdiel od iných novinárov som komunálnu politiku neobjavil polroka pred voľbami. Staromestskej a bratislavskej samospráve sa venujem nepretržite od roku 1995, teda bezmála 20 rokov. Najskôr ako šéfredaktor Staromestských novín, neskôr ako zakladateľ a šéfredaktor Bratislavských novín. Štyri roky som bol nezávislým staromestským miestnym poslancom. Samosprávu dôverne poznám a trúfam si povedať, že budem plnohodnotným starostom od prvého dňa po nástupe do úradu.

Do politiky ste vlastne vstúpili ako 19-ročný študent v novembri 1989. Čo vás k tomu viedlo a čomu ste vtedy verili?

- Bol som jedným z tých, ktorí už 16. novembra 1989 vyšli do bratislavských ulíc, aby vyjadrili nespokojnosť so spoločenskými pomermi v krajine. Od malička som bol vychovávaný hovoriť pravdu a ctiť si spravodlivosť. Tieto hodnoty v devätnástich každý vníma citlivejšie. Aj keď ponovembrový vývoj sa možno neuberal tak priamočiaro, ako sme si predstavovali, právo na slobodu prejavu a zhromažďovania, pluralitný demokratický systém so slobodnými voľbami, možnosti cestovania sú dnes už natoľko pevnou súčasťou našej spoločnosti, že mladí ľudia, ktorí sa narodili po novembri, ich považujú za samozrejmosť. A to je dobré.

Pre väčšinu novinárov je lokálna politika a samospráva často iba akousi štartovacou alebo prestupnou stanicou. Vy ste s ňou, naopak, spojili takmer celú doterajšiu profesionálnu kariéru. Prečo?

- Ako novinár som pracoval v celoštátnych denníkoch, takmer desať rokov som bol spravodajcom BBC na Slovensku. Venoval som sa zahraničnej aj domácej politike, bližšia mi však bola tá komunálna politika, problémy ulice, mestskej časti a mesta, v ktorom žijem. Vždy ma fascinovalo, že novinár na lokálnej úrovni má reálne možnosti pomôcť riešiť problémy konkrétnych ľudí, komunít alebo celého mesta.

Doteraz v Bratislave dominovali stranícki kandidáti. Vy staviate na svojej nestraníckosti a nezávislosti. Bude toto rok nezávislých kandidátov?

- Neviem, či to bude rok nezávislých kandidátov, ale nikde inde nie je nestraníckosť a nezávislosť taká dôležitá, ako práve na miestnej úrovni. Je úplne jedno, či začneme ulicu zametať zľava alebo sprava, jednoducho musí byť čistá. A to by mala byť komunálna politika. Tento princíp poznám z dlhoročného pôsobenia ako predseda spoločenstva vlastníkov vyše 160 bytov, kde tiež nehľadíme na politické preferencie vlastníkov, ale spravujeme si dom na prospech nás všetkých. Nestraníckosť, nezávislosť a odbornosť je dôležitá nielen u volených predstaviteľov samosprávy, ale aj u úradníkov, ktorí pracujú na miestnom úrade. Aj keď sa to zdá ako samozrejmosť, realita je, žiaľ, iná aj v Starom Meste.

Môže byť dobrým starostom takého výnimočného miesta, ako je bratislavské Staré Mesto, človek, ktorý sa tu nenarodil?

- Myslím, že nie je podstatné, kde sa človek narodí, ale aký je, aký vzťah si vytvorí k miestu, kde sa rozhodne žiť, a čo dokáže pre to miesto urobiť. Keď som v roku 1995 začínal robiť Staromestské noviny, na večeri mi Julo Satinský, inak veľký staromestský patriot,položil podobnú otázku. Povedal som mu, že na rozdiel od neho som si nemohol vybrať, kde sa narodím, ale vybral som si, kde budem žiť. Prijal to a odvtedy sme spolu veľmi dobre vychádzali.

Komunálna politika a práca na radnici je tiež typom sprostredkovanej demokracie. Právomoci starostu sú zákonom jasne stanovené. Ako vôbec môže nezávislý starosta presadiť svoju víziu spravovania mestskej časti?

- Určite môže. Verím, že si Staromešťania vyberú do miestneho zastupiteľstva poslancov, ktorých aj poznajú a majú predpoklady zastupovať ich záujmy, nie záujmy straníckych centrál. S takými ľuďmi určite nájdem spoločnú reč. K naplneniu svojho programu budem potrebovať aj zodpovedných a korektných poslancov, s ktorými budeme zdieľať podobnú predstavu o spravovaní našej mestskej časti.

Staré Mesto je domovom vyše 40-tisíc obyvateľov, ale zároveň by malo byť centrom a „výkladnou skriňou“ nielen hlavného mesta. Ako sa toto dá skĺbiť?

- Keď ste na návšteve v domácnosti, kde to nefunguje, ako hosť sa necítite dobre. Tak je to aj so Starým Mestom. Ak sa tu budú dobre cítiť Staromešťania, budú sa tu dobre cítiť aj jeho návštevníci. Staré Mesto nie je osamelým ostrovom, ale je integrálnou súčasťou Bratislavy a celého Slovenska. O to je zodpovednosť za to, ako Staré Mesto vyzerá a funguje, väčšia. Čo sa tu podarí, má oveľa väčšie šance uplatniť sa aj v iných mestách. V tejto chvíli to však vyzerá opačne. Napríklad v otvorenosti samosprávy „stihlo“ Staré Mesto za štyri roky klesnúť zo 6. na 44. miesto v hodnotení slovenských miest.

Je možné, že v ďalšom volebnom období sa bude naraz v Starom Meste rekonštruovať železničná stanica, autobusová stanica či osobný prístav. Na jednej strane – konečne. Na strane druhej – ako dokážete ochrániť záujmy obyvateľov Starého Mesta, aby čo najmenej pocítili zhoršenie svojich životných podmienok?

- Aj pri takýchto veľkých projektoch, ktoré sú prospešné celému mestu, musí samospráva mať na zreteli najmä základné práva obyvateľov z okolia. Namiesto toho, aby mestská časť dôsledne trvala na dodržiavaní platnosti stavebných povolení, ich neustálym predlžovaním zhoršuje bývanie vlastných občanov. Napríklad nedávno staromestská samospráva umožnila stavebníkovi na Mlynských nivách stavebné práce až do 21.00 h bez toho, aby sa na to spýtala obyvateľov z okolia. To považujem za neprípustné.

V roku 2009 ste ako poslanec Starého Mesta pripravili zásady novej parkovacej politiky, ktoré kopírujú aj iné mestské časti. V Starom Meste však naďalej „kraľuje“ nad parkovaním súkromná firma. Čo sa s tým dá robiť?

- Som presvedčený, že mestská časť mala trvať na súdnej žalobe na neplatnosť dvadsaťročnej zmluvy s BPS Park, ktorú podal bývalý starosta Andrej Petrek. Išlo o verejný záujem, aby sa platnosť tejto nevýhodnej a nemorálnej zmluvy skončila súdnou cestou. Súčasná starostka však žalobu stiahla a zabetonóvala zmluvu až do roku 2026. Opätovne otvoriť tento problém považujem za jednu zo svojich priorít, jeho vyriešenie je kľúčom k dostupnému parkovaniu pre Staromešťanov. V zónach, kde platí staromestská parkovacia politika, sa podmienky na parkovanie Staromešťanov podstatne zlepšili.

Je o vás známe, že sobotňajšie dopoludnia s obľubou trávite na „Miletičke“, teda na trhu mimo Starého Mesta. Na oživenú Staru tržnicu však nemáte veľmi dobrý názor. Čo teda s trhmi v Starom Meste?

- Odkedy nejazdí na hlavnú stanicu električka, mám to bližšie na Miletičku. Ale aj pre mňa je staromestským trhom Žilinská. Aby ním aj zostala a nebola neustále ohrozovaná developerskými zámermi, malo by Staré Mesto zvážiť aj možnosť odkúpenia tohto pozemku pre verejný trh. K Starej tržnici nemám negatívny vzťah, myslím si však, že by mala byť trhom každé ráno, nielen každú druhú sobotu.

V nedeľu vás vídať s rodinou v kostole u „Uršulínok“ alebo u „Trinitárov“. Akú úlohu a miesto môže mať v dnešnej dobe viera v živote Starého Mesta?

- V Starom Meste je najväčšia koncentrácia kostolov - katolíckych aj evanjelických. Kresťanstvo stálo pri zrode Starého Mesta, do staromestských kostolov chodia veriaci z celej Bratislavy. Teraz máme šancu vrátiť do Starého Mesta historickú krížovú cestu. Projekt obnovy bratislavskej Kalvárie je už viac ako 10 rokov hotový, je mojím cieľom ho aj uskutočniť. Bratislava a Staré Mesto by v obnovenej Kalvárii získali nielen významné liturgické miesto, ale aj novú oddychovú a voľnočasovú zónu.

Akého starostu môže Staré Mesto vo vás očakávať? Správcu a ochranára alebo progresívneho vizionára?

- Samospráva má byť predovšetkým službou obyvateľom mestskej časti. Samospráva musí v prvom rade zabezpečovať svoje základné funkcie, ako je starostlivosť o verejný priestor, čistotu a poriadok. Keď toto bude opäť fungovať tak, ako má, potom vzniká priestor aj na ďalší rozvoj mestskej časti a akúsi pridanú hodnotu bývania v najkrajšej bratislavskej mestskej časti.

Doma máte okrem manželky a syna aj troch „krásavcov“ - ruských barzojov, dokonca šampiónov pretekov chrtov. Existuje vôbec v centre veľkého mesta šanca na bezproblémový život psičkárov a ich susedov?

- Ešte pred pár rokmi som bol nepriateľom psov v meste. O tom, že sa stanú psy súčasťou našej rodiny, rozhodli manželka a syn. Tak sa aj zo mňa stal psičkár a dnes tento problém vnímam inak. Problémom nikdy nie sú psy, ale ich páni. Ako je dieťa obrazom rodičov, aj pes je obrazom svojho pána. Aby nevznikali konflikty, musia sa zodpovedne správať majitelia psov a samospráva musí vytvárať podmienky na chov psov v meste. Najmä, ak vyberá daň za psa. Skúsenosti zo zahraničia ukazujú, že to ide. Psy potrebujú pohyb, preto je úlohou samosprávy budovať oplotené výbehy, aby boli v bezpečí nielen psy, ale aj ostatní obyvatelia, ktorých kontakt so psom obťažuje. Všetko je je vecou kompromisu a primeranej miery. Zlým príkladom je psí výbeh na Poľnej ulici, ktorý je zbytočne predimenzovaný na úkor verejnej zelene, a kde sú nevhodne umiestnené prvky na agility, ktoré patria na cvičisko mimo obytnej zóny.

Azda každá samospráva Starého Mesta od roku 1990 skôr či neskôr sklamala občanov kontroverzným nakladaním s majetkom, či už bytmi alebo nebytovými priestormi. Dokážete byť v tomto smere „čistým a poriadnym“?

- Na to netreba nič špeciálne, len vážiť si a dodržiavať zákony a pravidlá. Ak mestská časť disponuje nehnuteľným majetkom, ktorý nepotrebuje k výkonu svojich funkcií, je čisté a poriadne predať alebo prenajať ho záujemcovi, ktorý mestskej časti ponúkne najvýhodnejšie podmienky. Nič viac a nič menej. A predsa sa to v poslednom nedeje. Prenájom kaviarne na Medenej ulici je to ukážkovým príkladom.

Podľa štatistík Staré Mesto pomaly vymiera. Je pravda, že niektoré predchádzajúce samosprávy vrátili do centra stovky bytov, ale zdá sa, že to stále nestačí. Môže samospráva tento nepriaznivý trend zastaviť a otočiť?

- Nie je to len hra čísel. Tie sú dôležité, aby mestská časť mala zabezpečený príjem z podielových daní, ktoré sú hlavným zdrojom obecného rozpočtu. Je dôležité, aby sa zastavila premena bytov na kancelárie, aby sa do bytových domov opäť vrátilo bývanie. Je treba motivovať obyvateľov Starého Mesta, ktorý tu nemajú trvalé bydlisko, aby sa stali Staromešťanmi, motiváciou by mal byť aj finančný príspevok samosprávy pre každého staromestského novorodenca.

Zhováral sa Milan Vajda

Článok bol uverejnený v tlačenom vydaní Bratislavských novín. © 1998-2014 Nivel Plus. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ. Spravodajská licencia vyhradená.