Michal Milata: Po lokomotíve Viedenskej električky chceme zachrániť aj jej vagóny
Michal milata: po lokomotíve viedenskej električky chceme zachrániť aj jej vagóny - milata
Od malička ho fascinovala história Bratislavy. Ako každý rodený Bratislavčan vedel aj o električke, ktorá jazdila z Prešporka do Viedne. Čím bol starší, tým chcel vedieť o nej viac. Nikdy sa mu však ani len neprisnilo, že bude jedným z tých, ktorí objavia a zachránia stratenú lokomotívu Viedenskej električky pre ďalšie generácie obyvateľov mesta.
Pred štyrmi rokmi spoločne s Romanom Delikátom a Petrom Martinkom zistili, že pôvodná lokomotíva Ganz Eg 6 dojazdila v Rakúsku a má skončiť v starom železe. Po mesiacoch intenzívnych rokovaní sa podarilo získať peniaze na kúpu vyradenej lokomotívy a koncom roka 2011 ju doviezli domov do Bratislavy. O záchrane Viedenskej električky sme sa zhovárali s jedným z jej záchrancov, Petržalčanom Michalom MILATOM.
- Viedenská električka bola pre mňa dlhé roky legendou, o ktorej sme vedeli len z rozprávania pamätníkov a fotografií, ktoré sa zachovali. V čase neslobody bola symbolom spojenia Bratislavy s Viedňou a západným svetom. V oblasti verejnej dopravy je pre mňa symbolom starého Prešporka a pokroku v doprave. Kým vlaky jazdili ešte na paru, pred sto rokmi začala z Prešporka do Viedne jazdiť elektrická železnica, čo bola na tú dobu mimoriadna udalosť. Vedeli sme, že jedna z dvojice pôvodných lokomotív je v múzeu dopravy v rakúskom Mariazelli. O existencii druhej lokomotívy sme nevedeli veľa. Až v roku 2010 sme sa dozvedeli, že ešte jazdí, ale čoskoro bude vyradená a zošrotovaná. To nás nenechalo ľahostajnými a okamžite sme začali hľadať možnosť, ako ju zachrániť. To sa nám nakoniec podarilo a v roku 2011 sme ju ako „staré železo“ kúpili a doviezli do Bratislavy.
Doviezli ste ju v zlom technickom stave a rozhodli ste sa ju opraviť. Ako to vyzerá s jej rekonštrukciou?
- Naším snom je, aby lokomotíva Ganz Eg 6 opäť jazdila po bratislavských koľajniciach. V prvej fáze sme sa rozhodli pre jej rekonštrukciu do vystavovateľnej podoby z roku 1914, keď bola dráha Prešporok - Viedeň otvorená. Treba povedať, že táto lokomotíva jazdila len na prešporskom úseku trate, nikdy vlastne nebola vo Viedni. Dôvodom boli rozdielne napájacie systémy v oboch mestách a na medzimestskom úseku. Celú trať z Prešporka do Viedne absolvovali len vagóny. Po necelých troch rokoch sa nám podarilo lokomotívu dostať do takmer pôvodného stavu. Boli zrekonštruované a obnovené plechové časti, do pôvodnej podoby sa vrátil interiér, pribudli dva elektrické zberače a množstvo drobných prvkov. Samozrejme, dostala aj pôvodnú zelenú farbu. Dnes sú už rekonštrukčné práce ukončené a „stratená Bratislavčanka“ čaká na príchod do Bratislavy.
Kedy ju Bratislavčania opäť uvidia v pôvodnom vzhľade?
- Trať bola slávnostne otvorená 1. februára 1914, ale miestna doprava električkou na prešporskom úseku sa začala až 15. novembra 1914. Práve na toto výročie chceme lokomotívu Viedenskej električky priviezť do Bratislavy a predstaviť ju verejnosti.
Kedy bude lokomotíva opäť jazdiť po bratislavských koľajniciach?
- Lokomotíva je na železničnom rozchode, preto bude zatiaľ pojazdná len na vlakových tratiach. Po výstavbe električky do Petržalky, kde bude duálny rozchod koľajníc, bude môcť jazdiť aj na tomto úseku. Dovtedy je však potrebná rekonštrukcia motorov. To si však vyžaduje ďalšie financie. Len rekonštrukcia do vystavovateľnej podoby nás zatiaľ stála viac ako 30-tisíc eur, ktoré sme získali najmä verejnou zbierkou. Na opravu motorov budeme potrebovať ďalšie financie, preto v zbierke pokračujeme.
Podľa našich informácií existujú v Rakúsku aj pôvodné vagóny Viedenskej električky. Nepokúsite sa zachrániť aj tie?
- Určite áno. Už dlhšiu dobu sme v kontakte s ich majiteľom a máme veľký záujem získať aspoň jeden vagón. Aj ten by sme radi zrekonštruovali a vrátili Bratislavčanom. V meste by tak vznikla nová turistická atrakcia, na ktorú by sme mohli byť všetci právom hrdí.
Vám sa tento rok podarilo objaviť aj pozostatky jednej zo zastávok Viedenskej električky na severnej hranici Sadu Janka Kráľa. Čo bude s ňou?
- Na Viedenskej ceste sme začiatkom leta vykopali základy zastávky Petržalka - výhybňa. Z pôvodnej murovanej zastávky zostalo zachované betónové terazzo a kamenný oporný múr. V spolupráci s mestskou časťou Petržalka a pamiatkarmi ju chceme ešte do zimy zakonzervovať a v budúcnosti by sme ju radi obnovili do pôvodnej podoby z roku 1913.
Čo ešte v Bratislave zostalo z pôvodnej Viedenskej električky?
- V Starom Meste nezostalo zachované prakticky nič. V roku 1940 bola zbúraná aj výpravná budova v parčíku na dnešnom Vajanského nábreží. V Petržalke okrem základov zastávky na Viedenskej ceste zostalo zachované pôvodné depo v Kopčanoch, kde sa menili lokomotívy. Okrem toho zostalo zachovaných niekoľko fragmentov pôvodnej trate medzi Petržalkou a Wolfsthalom. Žiaľ, návrh územného plánu zóny Matador nepočíta so zachovaním depa, preto sa snažíme o jeho záchranu a vyhlásenie tejto stavby za národnú kultúrnu pamiatku. V prípade, že budeme úspešní, by v areáli depa mohlo byť múzeum Viedenskej električky.
V blížiacich sa komunálnych voľbách ste sa rozhodli kandidovať do petržalského miestneho a mestského zastupiteľstva. Súvisí táto kandidatúra aj so záchranou Viedenskej električky?
- Od roku 2000 sa intenzívne venujem verejnej doprave v Bratislave. Ako poslanec by som rád prispel nielen k zlepšeniu dopravy v Bratislave a v Petržalke zvlášť, ale aj k záchrane technických pamiatok, o ktoré mesto nenávratne prichádza, vrátane železničného depa v Kopčanoch. Celý svoj pracovný život pôsobím v súkromnej sfére a bol by som rád, keby aj samospráva mesta a našej mestskej časti fungovala ako dobre riadená firma. Aktívne pôsobím v Bratislavskom okrášľovacom spolku, ktorý od obnovenia svojej činnosti urobil veľký kus práce nielen pre obnovenie historického povedomia a zdravého lokálpatriotizmu Bratislavčanov, ale aj pre obnovu pamiatok a skrášlenia verejného priestoru. Moja manželka pôsobí v občianskom združení Kaspian, ktoré sa venuje v Petržalke terénnej sociálnej práci s mládežou. Som rád, že jej a aj jej kolegom môžem pri tejto záslužnej práci pomáhať. Bývam na Mlynarovičovej ulici a nie je mi ľahostajné, ako vyzerá bezprostredné aj širšie okolie môjho domova. Preto chcem aktívne pomôcť, aby sa nám v Petžalke a v celej Bratislave žilo ešte lepšie.
Zhováral sa Radoslav Števčík
Článok bol uverejnený v tlačenom vydaní Bratislavských novín. © 1998-2014 Nivel Plus. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ. Spravodajská licencia vyhradená.