Záhorská Bystrica oslavuje 700 rokov prvej písomnej zmienky, na hody sú pozvaní všetci

Mestská časť Záhorská Bystrica tento rok oslavuje 700 rokov prvej písomnej zmienky. O histórii a rozvoji obce, ale aj oslavách sme sa zhovárali so starostom Záhorskej Bystrice Jozefom KRÚPOM.

- Sedemsto rokov prvej písomnej zmienky je pre všetkých Bystričanov niečo výnimočné. Prvá písomná zmienka sa zachovala z roku 1314, kde sa obec spomína ako Pistrich. V listine kráľa Karola Róberta sú priznané dedičské práva Otta, syna Rugéria z Telesprunu. História Záhorskej Bystrice bola poznačená viacerými významnými udalosťami, od postavenia kostola, založenia kroniky, rôznych požiarov či prusko-rakúskej vojny, keď demarkačná línia viedla práve cez Záhorskú Bystricu. Aj samotné 20. storočie bolo poznačené 1. svetovou a 2. svetovou vojnou, ale aj obdobím totality. Po nežnej revolúcii v roku 1989 Záhorská Bystrica rozkvitla. A to nielen z pohľadu rozvoja, ale aj počtu obyvateľov. Dnes patrí v rámci Bratislavy k tým krajším a výnimočnejším mestským častiam. Počas histórie menila svoje názvy, bola Bistric, potom aj Pozsonybeszterce , až v roku 1927 dostala názov Záhorská Bystrica. A symbolicky od roku 1972 sa stala mestskou časťou Bratislavy. V súčasnosti má zhruba 4100 obyvateľov. A ak pripočítame aj tých, ktorí tu nemajú trvalé bydlisko, tak tu žije cez 5000 obyvateľov. Z hľadiska počtu obyvateľov patrí k menším mestským častiam, ale z hľadiska rozlohy patrí k tým najväčším - rozlohou je štvrtá najväčšia mestská časť. Tiahne sa od Moravy cez Bratislavský lesopark a hranice Nového Mesta až k Rači. Srdcom Záhorskej Bystrice je stará dedina, ale veľkú časť obce tvorí aj jej nová zástavba.

Za posledných 10 až 15 rokov sa počet obyvateľov Záhorskej Bystrice zdvojnásobil. Aké sú pozitíva a negatíva tohto rozvoja?

- Som veľmi rád, že za posledné štyri roky sa rozvíja najmä výstavba rodinných domov, pretože mojou snahou je zachovať dedinský charakter. Pozitívom je, že dochádza k omladzovaniu obce, je tu veľa mladých rodín. Dochádza aj k istému „premiešaniu krvi“, pretože mnohí sú z iných mestských častí a rôznych kútov Slovenska. Prichádzajú sem aj rodiny z iných štátov. S nárastom obyvateľov sa, prirodzene, komplikuje doprava, ale darí sa nám to riešiť. Či už kruhovým objazdom na začiatku obce, alebo aj objazdom, ktorý sa práve buduje na rozhraní katastra Záhorskej Bystrice a Lamača. Pomohlo aj vybudovanie obchvatu D4 pri Stupave. Väčší počet mladých rodín znamená viac detí a zvýšený dopyt po miestach v materskej škole. Rekonštruujeme tu preto tried. V budúcom roku by sme chceli pridať jednu či dve nové. Pozitívom je, že mnohí Bystričania sa aktívne zapájajú do spoločenského života, podporujú športové, kultúrne aj školské aktivity. Nárast obyvateľov znamená zvýšenie podielových daní, čo je tiež dobré. Aj vďaka tomu sa nám darí opravovať niektoré chodníky a cesty, vymenili sme okná na škole a škôlke, zrekonštruovali jedáleň a kuchyňu, prestrešili hokejbalové ihrisko.

S novou krvou sa mení aj pomer starých a nových Bystričanov. Nespôsobuje to problémy?

- Máme slogan: Záhorská Bystrica - moderná v tradíciách. To vystihuje, že sa obec síce modernizuje, ale zachováva si tradície. Ak odtnete strom od koreňa, vyschne. To platí aj pre nás. Stará Bystrica rastie s tou novou. Našou snahou je spájať starú časť s novou a myslím, že sa nám to darí.

Oslavovať ste začali už v januári. Čo všetko ste v rámci osláv pripravili a čo ešte Bystričanov čaká?

- Samotné oslavy sa začali novoročným ohňostrojom a oslavou príchodu jubilejného roka. Tých podujatí bolo viacero. V duchu osláv sa niesli ples mestskej časti, stavanie mája či oslava dňa prvej písomnej zmienky, ktorá bola 25. júla. V tento deň bola slávnostná svätá omša v kostole našich patrónov sv. Petra a Pavla. Dva dni predtým sme ocenili viac ako stovku Bystričanov, ktorí sa zaslúžili o rozvoj obce. Záhorská Bystrica je špecifická tým, že má dvoje hody - Malé hody boli 28. a 29. júna pri príležitosti sviatku patrónov obce. Keďže samotná vysviacka farského kostola bola koncom augusta, čakajú nás ešte Hrubé, čiže Veľké hody. Hlavné oslavy 700-ročnice Záhorskej Bystrice teda budú 29., 30. a 31. augusta.

Aký program ste pripravili na hlavné oslavy?

- Do osláv sa zapoja aj naši hasiči, ktorí oslavujú 135 rokov založenia hasičského zboru. Pripravujeme aj galavečer, kde vystúpia známi umelci, medzi nimi aj mnohí Bystričania, ako Miroslav Dvorský, súbor Bystričan a Rag time jazz band. Prídu aj hostia z našich družobných obcí - z rakúskeho Goettlesbrunnu a moravských Brumovíc. Na záver dňa vystúpi Vašo Patejdl so skupinou a bude aj ohňostroj. V nedeľu odohráme hodový futbalový turnaj. V septembri potom Bystrica zažije ešte jednu mimoriadnu udalosť, keď v kultúrnom dome vystúpi Radošínske naivné divadlo s predstavením Jááánošííík. Je to mimoriadne preto, že pôjde o výnimku, keďže v Bratislave hrajú Radošinci len na svojej domovskej scéne. V rámci Hrubých hodov osadíme v kruhovom objazde na začiatku obce plastiku sv. Petra a Pavla od nášho akademického sochára Viťa Bojňanského. Som veľmi rád, že celú túto plastiku vykryjeme zo sponzorských peňazí a dotácií. Nielen pri príprave osláv, ale aj vo všeobecnosti sa snažíme zapájať do diania v obci všetkých Bystričanov. Žije tu mnoho významných osobností z oblasti kultúry, vedy, športu či politiky, ktoré na tohtoročných oslavách participujú, za čo im patrí moja vďaka.

Budú oslavy výsostne miestnou záležitosťou, alebo očakávate aj ľudí z iných mestských častí?

- Pôjde o oslavu celobratislavskú. Spolupracujeme s magistrátom a Bratislavskou župou. Už na Malé hody prišlo mnoho Bratislavčanov z iných mestských častí a verím, že si nájdu čas prísť aj na Hrubé hody. Aj touto cestou by som všetkých Bratislavčanov rád pozval k nám do Záhorskej Bystrice.

Zhováral sa Radoslav Števčík

Článok bol uverejnený v tlačenom vydaní Bratislavských novín. © 1998-2014 Nivel Plus. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ. Spravodajská licencia vyhradená.