Mesto nedokáže odstrániť nelegálnu reklamu, tak odstraňuje tú legálnu
Mesto nedokáže odstrániť nelegálnu reklamu, tak odstraňuje tú legálnu - bilbord_ftacnik
Bratislavský magistrát tvrdí, že v Bratislave je asi 1500 bilbordov, z čoho tretina stojí na mestských pozemkoch. Ďalších 500 sú čierne stavby. Nie je známe, či ide o odhad, ale magistrát konečne urobil pasport vonkajšej reklamy v meste. Faktom je, že okrem bilbordov sú v bratislavských uliciach aj ďalšie reklamné zariadenia. A sú ich možno tisíce. To všetko vytvára reklamný smog, ktorý je v Bratislave vyšší ako v ktorejkoľvek inej európskej metropole.
Súčasné vedenie mesta začiatkom roku 2011 tvrdilo, že pripravuje koncepciu umiestňovania vonkajšej reklamy. „Bude veľmi prísne definovať, za akých podmienok bude mesto poskytovať svoj priestor pre umiestnenie vonkajšej reklamy,“ uviedol vtedajší hovorca primátora Ľubomír Andrassy. Uplynuli tri roky a mesto nielenže nemá žiadnu koncepciu, ale reklamných zariadení skôr pribúda, ako ubúda.
V lete 2012 nechal magistrát odstrániť 10 nelegálnych bilbordov z Petržalky, Ružinova a Starého Mesta. Až po poldruha roku zmizli z ulíc ďalšie bilbordy. Tentoraz nešlo o nelegálne, ale o legálne. A neodstránilo ich mesto, ale ich majitelia na vlastné náklady. Zo stredového zeleného pásu na Bajkalskej ulici odstránili prevádzkovatelia vonkajšej reklamy 11 bilbordov. Do konca roka by ich malo byť 40. „Našli sme partnerov, ktorí majú záujem o poriadok vo vonkajšej reklame, a dohodli sme sa na tom, že niektoré zariadenia budú odstránené na dobrovoľnom princípe,“ vysvetlil primátor Milan Ftáčnik (nezávislý s podporou Smeru-SD). O reklamné zariadenia tak prišli spoločnosti Ispa, BigBoard a Akzent Media. Namiesto reklamy chce mesto vysadiť stromy a kríky. „Spoločnosti sú nám ochotné samy prispieť na to, aby sme stromy mohli vysadiť,“ uviedol Ftáčnik.
Aj tentoraz primátor zopakoval, že mesto chce urobiť poriadok vo vonkajšej reklame. Nástroje, ktoré mu dáva stavebný zákon, sú však obmedzené. „Ak totiž stojí reklamné zariadenie na súkromnom pozemku a má povolenie, tak ho nie je možné odstrániť,“ uviedol Ftáčnik. Okrem toho bývalé vedenie mesta v júni 2009 prenajalo reklamným agentúram na 10 rokov pozemky pre desiatky, ba stovky reklamných zariadení. Podľa zverejnených zmlúv o nájme časti pozemkov pre reklamné panely platnosť niektorých končí v roku 2016, ďalších v roku 2019. K 31. 12. 2014 však končí zmluva o nájme stožiarov verejného osvetlenia na umiestnenie informačných zariadení. Ide o tisícky komerčných tabúľ, ktorými sú ovešané stĺpy verejného osvetlenia v celom meste. Exkluzívny prenájom získala v júni 2009 na 5 rokov ROS reklamno obchodná spoločnosť, s.r.o., z Pezinka. Pokiaľ to súčasné vedenie mesta myslí s bojom proti reklamnému smogu vážne, túto zmluvu nepredĺži, ani neuzavrie novú s touto alebo inou reklamnou spoločnosťou. Primátor Ftáčnik má príležitosť zbaviť Bratislavu aspoň časti reklamy - tej zo stĺpov verejného osvetlenia.
O tom, že aj súčasné vedenie magistrátu má podiel na reklamnom smogu v meste, svedčí výzva staromestskej samosprávy, aby magistrát začal odstraňovať veľkorozmerné reklamy, tzv. hypercubes, z centrálnych verejných priestranstiev. „Denne sa stretávam so sťažnosťami a názorom, že tieto reklamné nosiče nepatria pred historickú budovu. Sú umiestnené na nevhodných miestach v tesnej blízkosti pamiatok,“ vraví starostka Starého Mesta Tatiana Rosová (SDKÚ-DS). „Na jednej strane predstavitelia mesta pred kamerami pília bilbordy a na druhej strane sami umožňujú existenciu omnoho horších zariadení,“ tvrdí. Mesto tvrdí, že pomocou tzv. hypercubes propaguje kultúrne či športové projekty, ktoré organizuje samo alebo je ich partnerom, a často majú charitatívny účel.
Radoslav Števčík
Článok bol uverejnený v tlačenom vydaní Bratislavských novín. © 1998-2014 Nivel Plus. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ. Spravodajská licencia vyhradená.