Vzťah ľudí k župe sa nedá vybudovať ani z Bruselu, ani z parlamentu

Vzťah ľudí k župe sa nedá vybudovať ani z bruselu, ani z parlamentu - krajcer1

Po vyhlásení termínu volieb samospráv vyšších územných celkov ako prvý ohlásil kandidatúru na predsedu Bratislavského samosprávneho kraja. Pripojil sa k tým kandidátom, ktorí oznámili zámer kandidovať skôr, ako boli voľby vyhlásené. Prečo chce byť bratislavským županom, o tom porozprával bývalý minister kultúry Daniel KRAJCER.

Ktoré miesto máte v Bratislavskom kraji najradšej?

- Som bratislavský rodák, tých miest je určite viac. Detstvo a mladosť som prežil v Karlovej Vsi. Vtedy bola považovaná za najkrajšie sídlisko v bývalom Československu. Na jednej strane Líščie údolie a vinohrady a na strane druhej Devínska Kobyla. Práve na tieto miesta som chodieval najčastejšie s rodičmi. A na Pajštún. Blízko bolo aj dunajské rameno, kde sme sa v zime chodili korčuľovať. Otca tam raz zadržali pohraničiari, lebo sa im zdalo, že sa chceme ilegálne prekorčuľovať do Rakúska. Ako chlapec som sa hrával vo vinohradoch nad Karlovou Vsou. Žiaľ, dnes sú už vo veľkej časti zastavané. Neskôr sme s kamarátmi „objavili“ Devín - nielen „ríbezlák“, ale aj hrad.

A v súčasnosti?

- Žijem v Starom Meste. Takmer každý deň ma vidieť v Horskom parku, kde si rád zašportujem. Ale vzťah k hradom a zrúcaninám ostal. S deťmi rád chodievam napríklad na Červený Kameň.

Pri ohlásení kandidatúry ste povedali, že kraju chýba identita. V skutočnosti je tu veľa pekných regiónov: Modra, Pezinok, Záhorie, Devín. Ako ste to mysleli?

- Problém je v tom, že súčasná župa je údržbárom a v kraji nič nebuduje, k čomu si ľudia môžu vytvoriť vzťah. Vzťah k niečomu, na čo môžu byť neskôr obyvatelia kraja hrdí.

Nebude to tým, že tá „údržba“ niečo stojí a na budovanie logicky nezostávajú prostriedky?

- Keby to malo viditeľný efekt, nepoviem ani slovo. Ale poviem príklad. Tento kraj má neuveriteľne bohatú históriu, ku ktorej majú vzťah Rakúšania, Maďari, Židia a, samozrejme, Slováci. Ale aj k tejto histórii sa občas chováme macošsky. Oslavujeme 1150. výročie príchodu Cyrila a Metoda a je hanbou, že časť hradu Devín nie je sprístupnená kvôli nedostatku peňazí. Takýchto pamiatok a monumentov tu máme množstvo, ktoré chátrajú. Ďalší príklad je Pajštún, kde chodia tisícky Bratislavčanov na výlety. Pozrite sa, v akom je stave.

Ako chcete vybudovať vzťah ľudí ku kraju? Nie je to umelé?

- Župan musí ľuďom rozumieť, vedieť ich počúvať a hovoriť s nimi. Kľúčové je vytvoriť priestor pre obyvateľov kraja na spolurozhodovanie. Ak o niečom má človek možnosť spolurozhodovať, prirodzene si k tomu vybuduje aj vzťah. Napríklad o jednotlivých projektoch, ktoré kraj chystá, by sa mohli vyjadriť v regionálnych referendách. V dnešnej elektronickej dobe to nemôže byť problém. Je to len otázka toho, či chceme, aby tu bola župa pre ľudí alebo ľudia pre župu.

Čo ak to nepomôže?

- Keď ten vzťah nevytvoríme teraz, môže sa naplniť scenár Smeru a župa bude v budúcnosti zrušená. Tieto štyri roky sú poslednou šancou, ako ju zachovať. Nutným predpokladom ale je, aby to chceli sami ľudia. Ak v súčasnosti hovoríme, že pre väčšinu obyvateľov Bratislavská župa neexistuje, tak je naozaj namieste hovoriť o poslednej šanci.

Vy takýto vzťah ku kraju máte? Máte nejakú osobnú skúsenosť so župou za 12 rokov jej existencie?

- Žiadnu. Ak by som sa nepohyboval v politike, možno ani pre mňa by neexistovala.

Boli ste v predchádzajúcich voľbách voliť predsedu kraja?

- Áno.

Čo vás k tomu motivovalo?

- Môj motív bol ten, že vnímam kompetencie a možnosti meniť veci k lepšiemu. Veď na to tie župy aj vznikli. Žiaľ, ako som povedal, aj naša je skôr údržbárom ako budovateľom. Ale ja sa na svet pozerám optimisticky.

Na základe čo ho ste si vyberali kandidáta?

- Veľa o politikoch napovedá, či sa dokázali presadiť aj mimo politiky, v civilnom živote. Lebo pri „profesionálnych“ politikoch je otázne, či by vôbec boli schopní sa uživiť a či nie sú odtrhnutí od reality a od ľudí.

Čísla však ukazujú, že 80% ľudí potrebu župy nepociťuje a voliť nechodia.

- Vysvetlenie je úplne jednoduché. Pre nich župa neexistuje. Prečo by mali ísť voliť do orgánov niečoho, čoho potrebu nepociťujú. Župa má pritom veľký potenciál. Tento kraj je siedmy najbohatší región v Európskej únii. Cieľom samozrejme je, aby to neboli len štatistické čísla, ale aby sa to prejavilo v živote ľudí. Župa nemá voľne k dispozícii milióny eur na financovanie ďalších aktivít, ale regionálna politika môže vytvoriť priestor na spoluprácu so súkromným sektorom. V našom volebnom štábe sa rysujú aj konkrétne plány, ktoré predstavíme na jeseň.

Ľudí v tomto kraji najviac trápia cesty a zápchy. Čo s tým môže župan urobiť?

- Ak hovoríme o tom, že neexistuje vzťah ľudí k župe, tak zároveň platí, že vzťah mesta a župy je chorý. Názorne to potvrdzuje príklad s cestami. Mesto malo na tento rok v rozpočte na opravu ciest 600-tisíc eur. To je takmer toľko, koľko má samosprávny kraj v rozpočte na vlastnú propagáciu. Zároveň župa vyberie na cestnej dani 34 miliónov eur a výsledkom je, že najmä na území mesta sú stále výtlky. Je nutné zásadne zmeniť vzťah mesta a župy aj v tejto oblasti. Veď ľudia a firmy si to zaplatili. Nemôže byť dôvodom, že vlastníkom je mesto. To potom naozaj vyzerá tak, že sa mesto a župa ako dve malé deti hrajú na vlastnom piesočku. A odskáču si to ľudia.

S hnutím NOVA čelíte kritike, že rozbíjate pravicu. Prečo kandidujete a nepodporujete iného stredopravého kandidáta?

- Ak myslíte pána Freša, on nás do dnešného dňa oficiálne neoslovil. Napriek tomu my šance na úspech stredopravého kandidáta neznižujeme, ale zvyšujeme. Existuje obava, že by súčasný kandidát pravicovej koalície nemusel kandidátku Smeru poraziť. Z prieskumov aj zo stretnutí s ľuďmi to vyplýva. Moja kandidatúra rozširuje možnosť výberu. Pri dvojkolových voľbách župana je to kľúčové. Vďaka viacerým silným kandidátom môže prísť k urnám viac voličov. A tí sa môžu v druhom kole spojiť. Preto sme povedali, že sme ochotní v druhom kole podporiť toho stredopravého kandidáta, ktorý sa doň dostane, ak by to bol niekto iný.

Ako chcete kombinovať funkciu predsedu kraja s mandátom poslanca Národnej rady?

- To práve nechcem. Verejne som sa zaviazal, že sa v prípade úspechu vzdám mandátu poslanca Národnej rady SR. Nie som zberateľom funkcii. Som totiž presvedčený, že sa vzťah ľudí k župe nedá nanovo vybudovať ani z Bruselu, ani z parlamentu.

Prečo by si mali ľudia vybrať za župana práve vás?

- Zareagujem s úsmevom. Župan síce nenosím, ale ľuďom rozumiem, rád sa pohybujem v ich spoločnosti. Schopnosť komunikovať je moja silná stránka a viem im načúvať. To je základný predpoklad. Župan má robiť to, čo ľudia potrebujú. V politike ma napĺňa to, že ak máte invenciu prísť s nápadmi, tak v istých pozíciách sa tie nápady dajú zrealizovať. Typický príklad: obnova slovenských hradov s pomocou nezamestnaných. Aj tu mal najväčšiu hodnotu nápad. Celý môj profesionálny život bol o komunikácii s ľuďmi. Práve tá schopnosť ľuďom načúvať a snažiť sa im rozumieť je kľúčovým predpokladom pre politika, aby jeho práca mala zmysel. Bez ohľadu na to, v akej funkcii sa nachádza.

Článok bol uverejnený v tlačenom vydaní Bratislavských novín. © 1998-2013 Nivel Plus. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ. Spravodajská licencia vyhradená.