František Stano: Bratislavčania sú prívetiví, služby nie

František stano: bratislavčania sú prívetiví, služby nie - stano_frantisek

Začína sa ďalšia turistická sezóna a zaujímalo nás, aký je vlastne potenciál Bratislavy z pohľadu cestovného ruchu a akú úlohu pri jeho rozvoji zohráva nová Bratislavská organizácia cestovného ruchu (BTB - Bratislava Tourist Board), ktorá vznikla pre rokom. Pozhovárali sme sa o tom s predsedom predstavenstva BTB Františkom STANOM.

- Bratislava je v takej istej pozícii ako Slovensko. Z pohľadu cestovného ruchu je atraktívna, málo si to však uvedomujeme a málo pre to robíme. Oproti zvyšku Slovenska má Bratislava jedinú výhodu, a to, že je dostupnejšia. Aj preto je stále ťažiskovou destináciou s najväčším počtom príchodov a prenocovaní. Stále bojujeme s tým, že Slovensko a Bratislava nedocenili význam cestovného ruchu. Iné krajiny a regióny, ktoré majú podobný potenciál ako Bratislava, vnímajú cestovný ruch ako zdroj zamestnanosti a príjmu. Veľkým impulzom je nový zákon o podpore cestovného ruchu, ktorý umožnil vznik takých organizácií ako je Bratislavská organizácia cestovného ruchu (Bratislava Tourist Board). Vznikol tým priestor pre normálne fungovanie destinácie cestovného ruchu, kde za jeden povraz ťahá verejná správa aj súkromný sektor. V iných krajinách to pochopili dávno, aj tam, kde nemajú na to žiadne špeciálne zákony. Niekoľko rokov sa v Bratislave diskutovalo o tom, či by mesto nemalo celý príjem z poplatku za ubytovanie vrátiť do rozvoja cestovného ruchu. Ukázalo sa, že to je nezmyselná požiadavka, pretože mesto robí aj iné veci, ktoré sú na podporu cestovného ruchu a stojí to podstatne viac, ako je príjem z tohto poplatku, ktorý hotely vyberajú od návštevníkov. Tým, že hlavným a rozhodujúcim členom BTB je mesto Bratislava, ktoré pokrýva 96% rozpočtu organizácie, je zrejmé, že mesto významne podporuje cestovný ruch. Oceňujem, že aj v tomto ťažkom roku mestské zastupiteľstvo schválilo vyšší členský príspevok do BTB. To je signál, že mesto chápe význam cestovného ruchu. Na druhej strane sa však aj vo verejnej správe stretávame s názormi, že turisti nám tu robia len problémy, musíme po nich upratovať a stojí nás to veľa peňazí. Ešte stále je čo zlepšovať v infraštruktúre, doprave, deravé cesty nie sú najlepšou vizitkou.

Ako vnímajú Bratislavu a Bratislavčanov turisti?

- Ešte stále sme v pozícii nízkeho stupňa poznania vo svete, takže turista, ktorý Bratislavu či Slovensko navštívi, odchádza nadmieru spokojný, až nadšený. Prichádza totiž s nízkymi očakávaniami a tá ponuka je predsa len nad očakávanie. To je naša výhoda. Problémom marketingu je, že ak prestrelíte a predávate niečo viac ako je hodné, môže prísť sklamanie. Na toto nás upozornili v Rakúsku, že takéto silné marketingové ťahy niekedy aj oľutovali. Máme veľmi nízku úroveň štatistického výkazníctva, azda len s Albánskom sme v tom poslední v Európe, čo sa týka fungujúceho satelitného účtu, čo je špecifický nástroj na zisťovanie ekonomickej sily cestovného ruchu. Aj na úrovni mesta sa robilo veľmi málo prieskumov a zisťovaní, ktoré by pomohli nastaviť stratégie a rozhodnutia do budúcnosti. Pred štyrmi rokmi mesto robilo veľký prieskum, z ktorého žijeme ešte doteraz. Z neho vieme, že návštevníci Bratislavy vidia veľký rozdiel medzi prívetivosťou ľudí - Bratislavčanov a neprívetivosťou personálu tunajších služieb. Myslím si, že niečo také vo svete ani neexistuje, aby obyvatelia boli prívetivejší ako služby, ktorých to má byť hlavnou náplňou práce. Mnohé oficiálne prieskumy, ktoré boli v uplynulých týždňoch zverejnené, ukazujú, že Slovensko je v pohostinnosti na tých najnižších priečkach. Aj z osobného kontaktu s turistami, návštevníkmi a novinármi viem, že sú nadšení prívetivosťou Bratislavčanov, ale profesionalita bratislavských služieb si vyžaduje ešte veľký vývoj.

Aby sa v Bratislave turisti cítili dobre, treba pre nich robiť niečo špeciálne, akési Potemkinovské dediny, alebo stačí, aby sa tu dobre cítili Bratislavčania a potom sa budú dobre cítiť aj návštevníci?

- Väčšina turistov je povrchná a ide za atrakciami. To povrchné nevnímam negatívne, ale ľudia rozmýšľajú ekonomicky. Kto chce dva týždne ležať pri mori, nemá možno také nároky, ale kto cestuje a chce poznávať, chce za krátky čas vidieť čo najviac. To vidíme u japonských turistov, ktorí chcú vidieť úplne všetko. Primárne je turizmus o atrakciách, aj o potemkiniádach, tomu sa nebránim, ale podstatou by malo byť niečo hodnotnejšie a trvácnejšie. Krajiny či mestá, ktoré nič nemajú a chcú prilákať turistov, musia jednoducho niečo vymyslieť. Pozrite sa na príklad Maďarska, kde by na rovinaté pusty nikto neprišiel a dnes tam majú medzinárodnú klientelu vo wellness rezortoch. Vedia a chcú to. My si neraz tie atrakcie, ktoré máme, strážime a zakopávame ako poklad. Taký istý je príklad Dubaja, kde je tiež všetko umelo vybudované a vytvorené.

V uplynulých rokoch bola Bratislava atraktívna najmä nízkymi cenami. Pre mladých anglických turistov sa stala výborným miestom na mládenecké rozlúčky so slobodou. Mení sa to?

- Každý stupeň vývoja prináša so sebou nejaké sprievodné znaky. Súviselo to s tým, že sa objavil nízkonákladový dopravca a letecké spojenie z britských ostrovov do Bratislavy. Dnes sa tento druh klientely presunul opäť o niečo viac na východ, kde objavujú niečo iné. Možno to bolo spojené s nepríjemnosťami, ale aj to bola istá propagácia Bratislavy. Možno aj to pomohlo, aby niektoré bratislavské prevádzky a puby prežili. Stále zápasíme s tým, aby sa tie služby udržali po celý rok. Vidíme, aká je vysoká obrátkovosť a nízka životnosť niektorých gastronomických prevádzok, ktoré vznikajú a zanikajú. A to je len jeden sektor cestovného ruchu. Absentujú nám programy pre turistov, v podstate sme výnimočný tým, akú nízku invenciu sú jednotlivci ochotní dať do podnikania, kde je obrovský potenciál. Turisti chodia po meste, hľadajú program a nemajú ho. Na druhej strane tí najschopnejší ľudia z domácich služieb odchádzajú do zahraničia, objektívne vieme, že vonku je v službách 80- až 100-tisíc Slovákov. A potom v domácich službách sú zákonite tí menej kvalitní a schopní.

Čím to je, že v zahraničí sú Slováci spoľahliví a kvalitní, ale po návrate domov sa prispôsobia nízkej kvalite služieb?

- Často sa hovorí, že Slováci nevedia slúžiť a nedá sa to zmeniť. Nie je to pravda. Slováci slúžili 1000 rokov a nemyslím si, že je to nejaký historický afekt, že teraz si povedali, že nebudú slúžiť. Máme inú dobu s inými hodnotami, kde autorita už vlastne neexistuje, ale hlavný dôvod je v tom, že táto práca je doma a v zahraničí hodnotená inak. V zahraničí robia v rodinných prevádzkach, sú zvyknutí, že majiteľ je stále prítomný a má ich rešpekt. Buď sa našinec prispôsobí, alebo ho vyhodia. Koľko reštaurácií poznáte v Bratislave, kde chodí pomedzi stoly majiteľ, pozdraví a spýta sa, ako vám chutí? Nechcem ísť do detailov, kto ovládol v Bratislave reštaurácie v 90. rokoch a kto vtedy túto brandžu ovládol a „pokazil“. Nedá sa nevidieť, že sa veci menia k lepšiemu, ale ešte stále zažívame prekvapenia. Na podporu slovenského vína sme pripravili nový produkt, aby sme Bratislavu predstavili ako mesto vína. Viedeň si píše, že je jediné hlavné mesto, kde sa pestuje a vyrába víno. Vinice predsa máme v meste aj my a stále sa tu vyrába víno. Oslovili sme 30 bratislavských reštaurácií, ktoré by sme chceli prostredníctvom vína propagovať a z Bratislavy by sme spoločne urobili aj vinársku destináciu. Na veľké prekvapenie, na písomnú ponuku nezareagoval nikto. Pri telefonickom kontakte polovica z nich arogantne odbila kolegyne, aby neotravovali. Polovica si to nechala vysvetliť a napokon prišli dvaja-traja. Táto skúsenosť nás skoro zrazila na kolená. Chceme však pripraviť bratislavskú vínnu cestu, vo Vinohradníckom múzeu sa otvoril Národný salón vín, ktorý bol doteraz len v Pezinku a kde je 100 najlepších vín z každého ročníka. Chceme Bratislavu ponúkať aj ako mesto vína so sloganom Bratislava - zážitok z vína.

Ako by sa mohla Bratislava ešte profilovať okrem mesta vína?

- Práve to, že sa neprofilovala nijako a že sa turizmus manažoval z úrovne verejnej správy, nebolo možné ísť do aktivít, ktoré sú bežné vo svete a hlavne potrebné. Nie je možné, aby mesto promovalo tri reštaurácie alebo hotely a na ostatné sa neprihliadalo. Tu je zásadne iná pozícia BTB, ktorá musí lákať turistov na kvalitné produkty a ich konkrétnych poskytovateľov. Zatiaľ sme si stanovili tri oblasti, ako chceme Bratislavu prezentovať. Po prvé ako korunovačné mesto. Nie je takých miest veľa, je to pridaná hodnota, ktorá sa dá využiť. Tým by sme chceli zastrešiť historicko-kultúrny turizmus. To, že tu máme Korunovačné slávnosti, je fajn, ale jedným víkendom nezískame turistov počas celého roku. Musíme to rozvinúť a pripraviť ďalšie aktivity, aby história korunovácií uhorských kráľov bola prítomná po celý rok. Po druhé je to prezentácia Bratislavy ako veľkej uličnej kaviarne - Bratislava ako príjemné miesto na oddych, s bohatým a pestrým programom. A treťou oblasťou je iný pohľad na Bratislavu ako mesto. Bratislava je jedinečná svojou polohou na Dunaji a my sme na to za posledných 20 rokov akoby úplne zabudli a vymazali sme Dunaj zo značky mesta. Bratislavčania vďaka Eurovey opäť objavili Dunaj a začali opäť žiť pri rieke. Dunaj je celosvetovo jedna z najsilnejších značiek a to chceme využiť. Už len tým, že povieme, že sme mesto na Dunaji, priblížime sa aj ľuďom, ktorí o Bratislave a o Slovensku nevedia. To, že tu máme kanál na Dunaji s mnohými adrenalínovými atrakciami, to nikto nevie, to že na Kolibe máme cyklokrosovú dráhu, tiež nikto nevie. Takže chceme Bratislavu ponúknuť nielen ako miesto na pasívny, ale aj na aktívny oddych. Mnohí sa snažia robiť zaujímavé programy, propagujú sa vlastnými silami, ktoré zvyčajne stačia len na oslovenie domáceho obyvateľstva. Tu by sme chceli pomôcť spojiť jednotlivé atraktivity a priblížiť a ponúknuť ich aj turistom.

Niektoré víkendy je program v Bratislave doslova nabitý, iné sú úplne hluché. Nechýba tu trochu koordinácia, aby sa v meste dialo niečo povedzme každý víkend?

- Pre niekoho je zorganizovanie verejného podujatia cieľom ukázať, čo dokáže, pre iného je len prostriedkom ako zarobiť. Musíme rozlišovať, kde je podujatie marketingový nástroj a kde je síce fajn, že sa koná, ale z pohľadu cestovného ruchu sa nás to netýka. Našou snahou je skoncentrovať podujatia, ktoré sa týkajú tých troch spomenutých oblastí, do ponuky, ktorá je zaujímavá a celoročná. To, že sa mesiac pred konaním Korunovačných slávností nevedelo, či sa budú konať a kedy presne budú, to sú absurdné veci. Ak nevieme podujatie promovať rok vopred, zo zahraničia naň nikoho nedostaneme. Ak máme takéto podujatie zaradiť do ponuky, musíme vedieť touroperátorom povedať, kedy to bude o rok, o dva, o tri roky. Nevyrušuje ma, že v jeden víkend je veľa podujatí a iný víkend je hluchý. To je vec organizátorov, ako si to naplánujú.

Vlani bola návštevnosť Bratislavy najvyššia za posledné roky. Do akej miery tomu pomohli majstrovstvá sveta v hokeji, ktoré boli rok predtým?

- Myslím si, že tomu majstrovstvá pomohli. Mesto aj Slovenská agentúra cestovného ruchu totiž počas majstrovstiev využili príležitosť, aby fanúšikom prezentovali Bratislavu, región a Slovensko aj ako turistickú destináciu. Vlani došlo oproti roku 2011 k prepadu len v prípade Fínov, ktorí sem počas majstrovstiev prišli v hojnom počte, keď išli až do finále a stali sa majstrami sveta. Ale v prípade ostatných krajín nám to pomohlo. Veď vlani bolo v Bratislave viac návštevníkov ako v roku 2011, keď boli majstrovstvá sveta.

Znamená to, že tento rok očakávate ešte vyššiu návštevnosť, keď marketing mesta je aj v réžii Bratislavskej organizácie cestovného ruchu?

- Obdobie hlavného lákania turistov pre tento rok už uplynulo, ale Bratislava ako mestská destinácia má šancu vždy zaujať budúceho návštevníka pre krátkodobé rozhodnutie a nepatrí ešte medzi tie destinácie, ktoré si cestovatelia plánujú zvyčajne rok-dva dopredu. Takže trápime sa s niektorými domácimi úlohami. Zásadne potrebujeme zlepšiť komunikáciu, potrebujeme pripraviť nové propagačné materiály, veľký deficit máme v e-marketingu, vylepšiť chceme destinačnú turistickú kartu.

Akú úlohu majú v rozvoji cestovného ruchu domáci obyvatelia - Bratislavčania?

- Mali by vedieť, že aj keď ich turisti niekedy obmedzujú, všade vo svete sa turizmus chápe ako významný zdroj príjmov. Ak budú mať z cestovného ruchu príjmy podnikatelia a mesto, bude sa v Bratislave lepšie žiť aj jeho obyvateľom. Budú tu lepšie služby, ktoré požívajú aj domáci, budú opravené cesty a chodníky.

Zhováral sa Radoslav Števčík
FOTO - TASR

Článok bol uverejnený v tlačenom vydaní Bratislavských novín. © 1998-2013 Nivel Plus. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ. Spravodajská licencia vyhradená.