Na zlepšenie kvality života v Bratislave chýbajú peniaze

Na zlepšenie kvality života v bratislave chýbajú peniaze - primacialny_palac

Riešením problémov v doprave je zmena jej filozofie, zaznelo pri okrúhlom stole Bratislava – mesto, kde chcem žiť, za ktorým sa 9. mája 2013 v Primaciálnom paláci zišli predstavitelia mesta, odborníci, aktivisti aj radoví občania. Problém s intenzitou dopravy a prepchanými ulicami spočíva vo vysokom počte osobných automobilov na počet obyvateľov mesta.

„Zatiaľ čo sme sa príliš zaoberali tým ako zlepšiť priechodnosť ulíc pre osobné autá, málo sme sa venovali verejnej a najmä cyklistickej doprave,“ povedal primátor Bratislavy Milan Ftáčnik. To je teda prioritou mesta do budúcnosti. Zmeniť sa ale musí i myslenie ľudí. Na Slovensku sa osobný automobil berie ešte stále ako symbol spoločenského statusu.

Problémy s dopravou ale vyplývajú aj z geografických daností. Bratislava sa totiž rozkladá na príliš veľkom území. Verejná doprava je teda drahšia v porovnaní s kompaktnejšími ale na počet obyvateľov podobnými mestami, ako sú napríklad Brno alebo estónsky Tallin.

Z toho vyplýva i ďalšia bytová zástavba. Bratislava by nemala ďalej rozširovať svoje hranice, ale skôr by sa mala zahusťovať. Keby sa všetky voľné plochy zo súčasného územného plánu zastavali, počet obyvateľov by sa zdvojnásobil na 900-tisíc. Trend ostatných desiatich rokoch je však opačný. Počet občanov mesta stagnuje, pretože ľudia uprednostňujú bývanie v priľahlých obciach.

Podľa desaťročného plánu hospodársko-sociálneho rozvoja má samospráva stanovené tri hlavné priority: zlepšenie dopravy, spolupráce mesta a občanov a kvalitu života. Ako povedal primátor, zmeny vo vzťahu samosprávy a občanov sa podarí presadiť. Zlepšenie vďaka eurofondom príde i v doprave. No najväčším problémom bude kvalita života. Na jej rozvoj totiž chýbajú peniaze. V počte občanov štvornásobne väčšia Viedeň má až približne 50-násobne väčší rozpočet ako Bratislava. Rozdielna je teda i úroveň verejných služieb.

Zdrojom financií podľa primátora bude v budúcnosti znalostná ekonomika. V Bratislave si založili svoje obslužné centrá viaceré nadnárodné korporácie. Výzvou pre mesto teraz bude udržať si tento trend a pracovné miesta, ktoré vznikli kvôli nízkej cene pracovnej sily, premieňať na vysoko kvalifikované pozície.

V diskusii sa vyjadrili i občania. Ich otázky sa týkali rôznych oblastí života. Vedeniu mesta napríklad vytýkali, že kvalita často nie je spojená s financiami, ale s prístupom. Ide napríklad o nefunkčnosť verejných toaliet v meste alebo o zatvorenú autobusovú a aj vlakovú stanicu v nočných hodinách .

Primátor i občania deklarovali, že chcú diskutovať i v budúcnosti. Organizátor okrúhleho stola – Inštitút urbánneho rozvoja, chce vo verejných diskusiách pokračovať. Najbližšia má byť na tému marketingový potenciál Bratislavy už 4. júna 2013.

(dom)

Článok bol uverejnený v tlačenom vydaní Bratislavských novín. © 1998-2013 Nivel Plus. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ. Spravodajská licencia vyhradená.