Šetríme tým, že veci robíme lacnejšie a efektívnejšie

Šetríme tým, že veci robíme lacnejšie a efektívnejšie - Kusy rudolf

Aký bol uplynulý rok z pohľadu novomestskej samosprávy, o tom sme sa pozhovárali so starostom mestskej časti Nové Mesto Rudolfom KUSÝM (nezávislý).

- V uplynulom roku sme rozbehli pomerne veľa projektov. Časť sme zrealizovali, väčšinu dokončíme na jar a v lete. Celkovo tento rok chceme zrealizovať trojnásobok projektov a aktivít ako za uplynulé dva roky celkom. V samospráve žiaľ, všetko trochu dlhšie trvá. Musíme verejne obstarať projektanta a následne realizátora - to všetko dlho trvá. Takže uplynulý rok bol najmä rokom príprav, ale podarilo sa nám otvoriť novú materskú školu, vymeniť na základnej škole eternitovú strechu, na ďalšej základnej škole sme vymenili okná, na jednom školskom dvore sme zlikvidovali starý sklad, o likvidácii ktorého sa 12 rokov len hovorilo, na ďalšej škole sme opravili telocvičňu, vyregulovali kúrenie. Pre mňa je mimoriadne dôležité aj to, že predminulý ani minulý rok sme neskončili v strate. V súčasnej situácii, keď si iné samosprávy berú ďalšie úvery a má byť len horšie, je pre mňa dôležité udržať obecné financie v pluse, hoci len miernom. Všetko, čo ideme robiť, dôkladne zvažujeme, aby sme to urobili, čo najlepšie. Som hrdý na to, že sme pre sociálne najslabších Novomešťanov urobili v Tržnici sociálnu výdajňu. O to viac ma teší, že to všetko sa nám podarilo pri minimálnych nákladoch. A takto sa snažíme fungovať pri každom projekte.

Zdá sa, že najviac energie ste venovali materským a základným školám. Práve základné školstvo v novom roku čakajú ťažké časy. Ako to chcete zvládnuť?

- Aby sme sa dokázali prispôsobiť tomu, čo vláda schválila, musíme v školách hľadať všetky možnosti, ako šetriť a klásť si otázky. Keď zateplíme, koľko ušetríme? Keď vymeníme okná, ako rýchlo to prinesie úsporu? Keď vymeníme kúrenie, ako sa to prejaví? Len týmto spôsobom vieme totiž zabezpečiť, aby škola s peniazmi vyšla. Teším sa, keď vidím, že riaditeľ školy a učitelia sa snažia, zapájajú aj rodičov, ktorí tiež pomôžu ako vedia, tak spolu rýchlejšie aj výhodnejšie nachádzame spôsob, ako čosi opraviť. Vtedy mám ešte väčšiu radosť, keď môžeme investovať do takejto školy, či škôlky.

V prípade základných škôl ide o prenesený výkon štátnej správy a peniaze, ktoré dá štát na platy, musíte dať v plnej výške učiteľom. Môžete ich teda nejako zvyšovať?

- Sumu, ktorú dostaneme od štátu v plnej výške dávame na platy učiteľov. Niektoré školy dnes nemajú vykryté náklady ani na prevádzku, o zvyšovaní platov nehovoriac. Každý rok sa nájdu dve - tri školy, ktorým treba pomôcť. Keď vďaka rekonštrukciám znížime školám náklady na prevádzku, zvládneme to, že školy budú sebestačné a vytvorí sa aj priestor na odmeny pre učiteľov.

Ako jedna z mála bratislavských mestských častí ste ohlásili, že tento rok budete učiteľom v materských školách a školských kluboch pridávať. Kde na to zoberiete peniaze?

- V podstate už tretí rok v tichosti postupne zvyšujeme podporu škôlok. Pre tento rok sme si však povedali, že to zafixujeme tak, aby to išlo na platy. Odkiaľ nato berieme? Každý štvrťrok nájdeme spôsob, ako môžeme niečo ušetriť, ako môžeme niečo urobiť lacnejšie. Nie som zástanca takého šetrenia, že nerobme nič a ušetríme. Snažíme sa robiť všetko, čo doteraz, ale lacnejšie a efektívnejšie. Často sú to drobnosti, ale v konečnom dôsledku to ako celok predstavuje veľkú úsporu. Ušetrili sme na poistení(nemenili sme pritom rozsah poistenia), vďaka namontovaným GPS na pohonných hmotách, od januára ušetríme napríklad na upratovaní - doteraz to robila externá firma, od nového roka si budeme upratovať sami. Kúpili sme multifunkčný stroj, ktorý čistí kanalizačné vpuste, odhŕňa sneh, ale dokáže tiež opravovať komunikácie. Kúpili sme tiež plošinu potrebnú na orezávanie stromov. Takže to, čo sme si doteraz objednávali u externých firiem, si budeme robiť sami vo vlastnej réžii. Svojho času bolo veľmi módne všetko outsoursovať, čiže objednávať si u externých firiem. Ja si však myslím, že v podmienkach samosprávy má zmysel mnohé veci si robiť sám. Keď to robia naši ľudia, vieme byť operatívnejší, kontrolovať musíme tak, či tak a v konečnom dôsledku je to často lacnejšie. Inšpiroval ma napríklad starosta Kechneca, kde si obec zriadila dokonca vlastnú stavebnú firmu. Keď to funguje u nich, prečo by to nemohlo aj u nás?

Uplynulý rok ste riešili, čo s tržnicou na Trnavskom mýte. Jej prevádzka musí byť neefektívna - v lete ju treba vychladiť a v zime vykúriť. Čo s ňou chcete robiť? Rekonštruovať? Alebo zbúrať a postaviť novú?

- Prevádzka tržnice je nenormálne nákladná. Je to v podstate skleník, ktorý sa v lete prehrieva a v zime je tam pekelná zima. Chceme ju zachovať, potrebuje však rekonštrukciu. Nechceme ju však zatvoriť, zrekonštruovať a potom otvoriť, to nie je riešenie. Chceme sa vyhnúť osudu Starej tržnice. Snažíme teda postupne do nej investovať, aby však naďalej fungovala. Nie je to ideálne, ale sme hrdí na to, že to stále ide. Predminulý rok sme si povedali, že nebudeme z tržnice brať peniaze, takže dnes idú všetky zisky do osobitného fondu, ktorý slúži na rekonštrukciu tržnice. Zatiaľ ide o malé veci, ale aj ich efekt sa postupne prejaví. Ak by sme chceli ísť do veľkorysej opravy, museli by sme na to dať milión eur, ktoré síce máme, ale chýbali by nám na niečo iné. Či už ide o oprava ciest, základných a materských škôl, jaslí, budovy miestneho úradu, zeleň. Požiadavky prekračujú viac, než 30-násobne možnosti mestskej častí. Preto si vždy musíme povedať, čo je najdôležitejšie, čo je zmysluplné urobiť, a čo naopak odložíme na neskôr, alebo na to získame peniaze niekde inde. Je tu, samozrejme, riziko, že jedného dňa celý systém vypovie službu, ale inú možnosť dnes nevidím.

Ako teda chcete odstrániť napríklad skleníkový efekt tržnice?

- Potrebujeme s tým niečo urobiť a je nám jasné, že sa to dotkne architektúry tržnice. Videli sme podobnú prestavbu tržnice v zahraničí, kde sklenené steny zamurovali a už to nie je skleník. Zatiaľ nechceme robiť žiadne radikálne riešenia. Otázka je, ako bude reagovať architekt, ktorý Tržnicu za socializmu projektoval. Dnes kumulujeme peniaze na rekonštrukciu, robíme nevyhnutné opravy a snažíme sa objekt udržať v prevádzke. Zvažujeme aspoň čiastočné prekrytie časti fasády, aj keď to budovu zrejme neskrášli. Pre mňa je však najdôležitejšie jedinú fungujúcu tržnicu v Bratislave zachovať.

Hneď vedľa tržnice je ďalším problém - podchod pod Trnavským mýtom, ktorého rekonštrukciu magistrát sľubuje už niekoľko rokov a stále nič. Nové Mesto a Ružinov sa ponúkli, že podchod opravia a zrekonštruujú. Dočkajú sa Bratislavčania opravy podchodu?

- Som presvedčený, že áno. S mestom sme si vyjasnili, že nemôže zveriť podchod do správy mestskej časti, pretože ide o súčasť mestskej komunikácie. Rešpektujeme to, ale sme naďalej aktívni. Oslovili sme investora Centrálu, ktorý má tiež záujem, aby bol podchod čistý a bezpečný. Nechceme sa unáhliť, pretože naše odhady sú na úrovni 850-tisíc eur, ale investor podchodu pod Hodžovým námestím tvrdí, že to môže stáť aj 2 milióny eur. Nechceme dopadnúť tak, že urobíme podchod a potom zistíme, že na viac nám nezostalo. Musia sa spojiť sily mesta, mestských častí a investora, ktorý by mohol získať tým, že tam budú aj obchodné prevádzky, že podchod bude čistý a bezpečný. My máme v našom rozpočte už druhý rok vyčlenené peniaze ako príspevok na rekonštrukciu podchodu. Nemôže to však byť mestská časť, ktorá ponesie hlavnú ťarchu rekonštrukcie. Sme pripravení pomôcť, prispieť, ale vyžaduje si to silného partnera. A tým by podľa nášho názoru mohol byť práve investor Centrálu.

Nebolo by možné podchod napojiť priamo na tržnicu či Centrál?

- Uvažovali sme aj o tom, ale vyžiadalo by si to prekládku množstva sietí a bolo by to veľmi nákladné. V tejto chvíli to nevidím reálne.

Centrum mesta a jeho širšieho okolia, kam patrí aj časť Nového Mesta, dlhodobo trápi nedostatok parkovacích miest. Vlani magistrát pripravoval celomestskú koncepciu parkovania s tým, že od apríla majú v Bratislave platiť jednotné pravidlá. Ukazuje sa, že to magistrát nezvláda a petržalský starosta už ohlásil, že sa do toho pustia sami štyri najväčšie mestské časti - Staré Mesto, Nové Mesto, Petržalka a Ružinov. Ako je na to pripravené Nové Mesto?

- Keď Staré Mesto pred dvoma rokmi zaviedlo rezidenčný systém parkovania, vytvorilo veľký tlak aj na veľkú časť Nového Mesta. Sám som cítil, že treba vytvoriť podobný systém aj v našej mestskej časti. Ľudia, ktorí do Bratislavy prichádzajú využívajú na parkovanie naše ulice - najmä v okolí Račianskej ulice a Vajnorskej ulice. Ďalším problémovým územím sú Kramáre - najmä v okolí nemocnice, ale aj v hornej časti Kramárov, kde je také množstvo áut, že niet kde zaparkovať. Veľkým problémom je tiež parkovanie firiem. Rozumiem, že firmy šetria tým, že svoje autá odstavia na ulici, ale pre nás sú a musia byť najdôležitejší naši obyvatelia. Tento rok si nový systém parkovania chceme vyskúšať na jednej-dvoch zónach, kde je situácia najkritickejšia. Ide predovšetkým o oblasť Tehelného poľa - medzi Vajnorskou, Trnavskou a Bajkalskou ulicou. Nechceme to robiť bez diskusie s obyvateľmi. Objavujú sa totiž hlasy, že samospráva chce na parkovaní len zarábať. To však nie je pravda. Veď s tým sú spojené aj nemalé náklady. S obyvateľmi dotknutých ulíc si chceme jasne povedať, či to chceme, alebo nie. Ísť do rezidenčného parkovania znamená oveľa viac práce, pričom cieľom tejto zmeny nie je získanie peňazí, ale zlepšenie situácie v parkovaní. Funguje to vo Viedni a v iných európskych mestách, nevidím preto dôvod, prečo by to nemalo fungovať aj u nás. Projekty už máme pripravené, akonáhle bude pekné počasie môžeme začať vyznačovať vodorovné a osádzať zvislé dopravné značenie. Na Tehelnom poli sme pripravení to k 1. 7. 2013 spustiť. Druhou zónou, kde to máme pripravené, je v dotyku so Starým Mestom -medzi Legionárskou a Šancovou. Keď budú ľudia súhlasiť, tak to zrealizujeme aj tu. A skúsenosti z týchto dvoch zón nám povedia, či to má zmysel robiť v celom Novom Meste. Komunikujeme o tom s mestom, ale trvá to príliš dlho a my chceme vidieť konkrétne výsledky už tento rok. Ani vo Viedni nezaviedli parkovací systém naraz v celom meste. Postupne ho rozširujú od centra po jednotlivých obvodoch a vždy sa o tom diskutuje.

Bratislavčania začínajú byť stále viac citliví na čistotu a verejný poriadok v meste. Magistrát redukoval výdavky na čistenie ulíc a údržbu zelene o jednu tretinu. To sa zákonite prejavilo v náraste špiny a neporiadku v uliciach. Ako sa so správou verejného priestoru vysporiadavate v Novom Meste?

- Na čistenie ulíc dávame stále rovnaké množstvo peňazí, chceme však za to viac výkonov. Zabezpečujeme si to vlastnou firmou a stále od nej chceme, aby hľadala spôsoby, ako viac ušetriť. Do všetkých vozidiel inštalovali lokalizátor GPS a zrazu poklesla spotreba pohonných hmôt. Vďaka tomu môžu najazdiť viac kilometrov a urobiť viac práce. Zverejňujeme plán čistenia ulíc a spoločne s obyvateľmi to kontrolujeme. Ľudia najlepšie vedia, či bola vyčistená ich ulica alebo nie. Je na nás, aké čisté budeme mať ulice. Či budeme fungovať ako v Aténach a povieme si, že nech to niekto uprace, však na to platíme dane(majú na to špeciálnu a nie malú daň), alebo budeme žiť ako Rakúšania, Nemci alebo severania, a čistota bude našim spoločným záujmom - nebudeme odhadzovať odpadky, po psovi si upraceme. S Novomešťanmi robíme brigády a aj to je spôsob, ako si ľudia vybudujú vzťah k miestu, kde žijú. Verím, že takíto ľudia si budú viac vážiť poriadok okolo seba. Viete, pre mňa je čistenie ulíc vlastne vyhadzovaním peňazí, ktoré by sa dali použiť účelnejšie - napríklad na opravu ciest. To by sme však museli byť ohľaduplnejší k nášmu okoliu, aby sme nemuseli toľko peňazí míňať práve na čistenie verejného priestoru.

Na údržbu verejného priestoru by mal slúžiť výnos z dane z nehnuteľností. Tá bola vlani síce zvýšená, magistrát však priznáva, že výber dane sa nezlepšil. Ozývajú sa hlasy, aby túto domovú daň opäť vyberali mestské časti...

- Faktom je, že odkedy mesto zobralo mestským častiam výber dane z nehnuteľností, jeho efektivita klesá. Keď bola správcom dane mestská časť, poznala svoje územie lepšie, fungovalo aj dohľadávanie, keď sa zmenila klasifikácia nehnuteľností a tým aj výška sadzby dane. Toto dnes nefunguje tak dobre, ako predtým. Za väčší problém však považujem slabé zapojenie obyvateľov do života mestskej časti, či mesta. S tým, že niektorých častiach je toľko prenajatých bytov, že sú skôr nocľahárňou, než fungujúcou komunitou veľa neurobíme. Ak však chceme zabezpečiť rozvoj mestskej časti a udržanie toho, čo sa urobí, nemôžeme vynechať našich obyvateľov. Preto robíme brigády a preto tento rok plánujeme prvý raz vyčleniť aj peniaze na participatívny rozpočet, teda peniaze, o ktorých rozhodnú sami obyvatelia. Cieľom je zintenzívniť v ľuďoch vzťah k miestu kde žijú, čo so sebou prinesie aj vyššiu kontrolu samosprávy.

Už niekoľko rokov organizujete dobrovoľnícke brigády Novomešťanov - v okolí Račianskeho mýta, Nobelovej ulice a ďalších lokalít. Ako hodnotíte túto skúsenosť

- Mám pocit, že tá situácia je lepšia ako napríklad pred dvoma rokmi. Na brigády chodí viac ľudí a čo je príjemné, tak minulý rok sa objavili nové lokality, napríklad na Kramároch, kde obyvatelia sami prejavili záujem a nakoniec bola nie len pekná účasť, ale odviedol sa aj kus dobrej roboty.

Na jeseň ste vysadili a rozdali Novomešťanov 50-tisíc cibuliek tulipánov, aby na jar bola mestská časť krajšia. Neobávate sa, že všetky sadenice neboli zasadené alebo nevyrastú?

- Je to pekná otázka, pretože je v nej aj trochu symboliky, ale dobrý záhradník takto nemôže uvažovať. Výsledky svojho úsilia nevidíme často okamžite, ale o polroka, o rok, o dva, niektorí hovoria, že v samospráve ho nie je vidieť ani za štyri roky, že je treba aspoň šesť rokov, aby sme videli plody našej práce. Keď vysadíte a rozdáte 50-tisíc cibuliek, časť z nich sa určite uchytí. Polovicu sme vysadili a polovicu rozdali. Verím, že na jar bude Nové Mesto plné rozkvitnutých tulipánov.

Problémom často nie je niečo vybudovať, opraviť či skrášliť, ale starať sa a udržiavať to. Mnohé verejnoprospešné projekty sa v Bratislave síce realizovali, ale stroskotali na tom, že po roku-dvoch došlo k úpadku, pretože sa zanedbala údržba. Ako chcete tomu predísť?

- Toto je problém nielen Bratislavy, ale celého Slovenska. To je naša mentalita. Boli tu priatelia z Česka a priamo na príkladoch poukázali na to, aká je škoda, že na Slovensku veľa ráz necháme veci rozpadnúť, či zhniť namiesto toho, aby sme ich udržiavali a priebežne opravovali. Je to vidieť všade okolo nás - na zábradliach, lavičkách, odpadkových košoch, detských ihriskách, budovách. Na našich dvoch najväčších a najdrahších ihriskách sme sa dohodli s dodávateľom, že každý rok urobíme revíziu a opravia sa nedostatky. Prvé dva roky to budú robiť oni, potom to bude robiť náš EKO-podnik. Podobne postupujeme aj pri ostatných ihriskách. Urobili sme ich pasport a stanovili sme plán, kedy sa bude čo natierať, opravovať, ktoré prvky bude treba vymeniť. Za uplynulé roky sme opravili a natreli asi 350 lavičiek. Ale nie len tak, že po štyroch mesiacoch to začalo opadávať. Odmontovali sme ich, odviezli k stolárovi, očistili, opálili, obrúsili a natreli. Podobne je to s našimi budovami, kde audit ukázal, čo je kde zlé a postupne ich opravujeme. Riaditelia škôl a škôlok budú musieť každý rok zdokladovať, že urobili všetky potrebné revízie a kontroly, školníci prejdú školením. Nechceme, aby sa kvôli zanedbanej údržbe vytvárali škody, ktorých odstránenie bude niekoľkonásobne drahšie.

Súčasťou Nového Mesta je aj Bratislavský lesopark, kde trvá tlak na novú výstavbu. Už niekoľko rokov sa však nedarí opraviť ani to, čo tam kedysi fungovalo - napríklad výletnú reštauráciu Snežienka. Jej majiteľ ju chce rozšíriť na hotel, mestská časť nesúhlasí. Prečo?

- Každý má na to svoj uhol pohľadu. Ochranári, samospráva, investor. Povedali sme investorovi, že nemáme problém s tým, aby uviedol Snežienku do tej podoby, v akej kedysi fungovala, teda do polohy reštaurácie. Podmienkou je, aby sa to nedotklo Vydrice. Bolo to tam a fungovalo to, nikto nemá záujem, aby tam bola rozvalina. Aj pre mestskú časť je zaujímavé, aby naša lanovka mala lepšie zázemie. Na premávku lanovky ročne doplácame asi 150-tisíc eur. Pýtame sa, prečo to robíme? Ak ju zastavíme, ušetríme desiatky tisíc eur, ale začne nám chátrať zariadenie za milión eur. Sme za to, aby ten skelet zmizol, aby tam bolo niečo, čo nebude zaťažovať prírodu a bude pre Bratislavčanov ďalším ťahákom, prečo sem ísť.

Ako vnímate zámer sprevádzkovať kúpalisko bývalého štátneho sanatória?

- Túto oblasť vnímame citlivo, na druhej strane však nechceme, aby tu existujúce objekty chátrali. Ak niekto chce zrekonštruovať niečo, čo tu bolo, nech to urobí. V prípade kúpaliska by sme súhlasili s rozšírením o ďalší menší bazén, takže tento projekt nie je problémom. Obávame sa však, čo je za tým, pretože nám nie je jasné, ako sa z toho majú investorovi vrátiť náklady na rekonštrukciu existujúceho bazéna. Ak by bol investor ochotný ísť do toho, som za to, ale určite by pri tom mali byť ochranári. Aby sme sa ubezpečili, že s vodou ani s kanalizáciou nebudú problémy. Oceňujem, že u investorov je ochota zadržať individuálnu dopravu pod Červeným mostom, kde by mal vybudovať parkovací dom a ďalej by sa jazdilo len nejakým elektrickým vláčikom.

Zhováral sa Radoslav Števčík

Článok bol uverejnený v tlačenom vydaní Bratislavských novín. © 2012 Nivel Plus. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ. Spravodajská licencia vyhradená.