Neporiadok nám nerobia mimozemšťania, robíme si ho sami

Samospráva najväčšej bratislavskej mestskej časti je v polovici volebného obdobia, preto sme o uplynulých dvoch rokoch, ale najmä tom poslednom pozhovárali zo starostom Petržalky Vladimírom BAJANOM (nezávislý).

- Uplynulý rok by som charakterizoval, ako rok väčšej čistoty. Keď som prišiel pred dvoma rokmi, v Petržalke bolo 100 lavičiek a 200 smetných košov. Za tento rok sme osadili rovnaký počet smetných košov a lavičiek. Zdvojnásobili sme tak kapacitu a všimli si to aj občania, ktorí to veľmi oceňujú. Snažil som sa zmeniť filozofiu starostlivosti o čistotu verejných priestorov a som rád, že sa mi podarilo presvedčiť poslancov, aby sme napríklad v Sade Janka Kráľa v čase podujatí vyprázdňovali smetné koše aj 2- až 3-krát za deň, aby sme častejšie kosili verejné trávniky, aby naši pracovníci raz týždenne prešli okolie Chorvátskeho ramena a pozbierali odpad. Ohľadom čistoty boli ťažké dohody najmä s dodávateľmi, ktorí na to neboli zvyknutí. Niektorí odišli, iní pochopili a spolupracujeme ďalej. Som rád, že sa nám podarilo zlepšiť sociálnu starostlivosť najmä o sociálne odkázaných Petržalčanov. Naša výdajňa potravín pre odkázaných je príkladom pre celé západné Slovensko. Otvorili sme šieste seniorcentrum, zabezpečovali sme obsluhu 800 odkázaných ľudí. To všetko ma napĺňa optimizmom, že ak pôjdeme takto ďalej, na budúci rok budeme ešte úspešnejší. Po 20 rokoch v komunále ma potešilo, že sme sa konečne výrazne posunuli s výstavbou nosného dopravného systému. A to aj napriek tomu, že projekt električky do Petržalky nemá len priaznivcov, ale aj najmä politických oponentov. Zrevitalizovali sme Vlastenecké námestie, začali sme opravovať Ovsištské námestie a pripravujeme revitalizáciu Námestia hraničiarov.

V súvislosti s čistotou sa vynára otázka, ako sa vám darí riešiť psie exkrementy?

- Tento problém sa nedá vyriešiť, ale našou úlohou je zmierniť jeho dosahy na občanov. Je to spor medzi zodpovednými a nezodpovednými psičkármi, nie medzi psami. Bratislavčania sledujú zmenu legislatívy týkajúcu sa chovu psov. Snažíme sa, aby zákon riešil aj problematiku chovu psov v husto zastavaných a obývaných oblastiach, ako je sídlisková zástavba. Domnievam sa, že pes, ktorý denne potrebuje odbehnúť 12 kilometrov, nepatrí na sídlisko. Na druhej strane má pes aj spoločenskú funkciu, ktorú plne rešpektujeme. Riešili sme desiatky ťažkých pohryznutí, kde ľudia už strácajú trpezlivosť a dôveru v štát, že tento problém dokáže riešiť. Vážnym mementom bol nedávny prípad, keď práve v Petržalke na Černyševského ulici zobral občan situáciu do vlastných rúk a riešil to streľbou. Je to extrémny prípad, ale naznačuje, kam to všetko speje. Verím preto, že nový zákon nám v tom pomôže. Samospráva podľa zákona zodpovedá za poriadok v obci. Nie je predsa možné, aby sme si nevedeli pomôcť s problémom, ktorý má starostka v Čunove, kde uprostred obce je chovná stanica s vyše 250 psami. To je absurdné. To nie je možné nikde na svete. Očakávam sa, že legislatíva sa zmení a aktívne k tomu prispievam. Pokiaľ ide o psie exkrementy, problémom je vymožiteľnosť práva. Nemyslím si, že by sme dokázali prevychovať všetkých psičkárov v Petržalke. Tým, že sme začali vyprázdňovať koše vo vlastnej réžii, budeme musieť vymyslieť systém, ako kontrolovať, že psičkári po psoch upratujú. No pod inou sankciou, ako je to teraz. Majiteľ musí byť zodpovedný za to, čo jeho pes nechá na trávniku alebo na chodníku. Výchova občanov trvá roky, musí tam byť však aj vyššia sankcia, ktorá bude pre psičkárov motivujúca. Podobne ako to riešili vo Francúzsku či v Nemecku. Košov máme stále málo, ale podľa vyjadrenia ministerstva životného prostredia je možné psie exkrementy vyhodiť aj do košov na zmesový komunálny odpad, čo nám môže pomôcť zlepšiť situáciu. Od nového roku je povinnosťou majiteľov mať psov začipovaných, čo nám tiež zjednoduší situáciu a ľahšie zistíme, ktorý pes komu patrí. V súvislosti so zmenou zákona sa bude meniť aj nariadenie o veterinárnej činnosti, kde niektoré činnosti zabezpečuje mesto prostredníctvom Slobody zvierat. Mám výhrady voči systému a jeho transparentnosti, preto budeme pripomienkovať zmluvu medzi mestom a Slobodou zvierat, aby bola transparentná a kontrolovateľná.

Prečo ste sa rozhodli zabezpečovať vyprázdňovanie smetných košov vo vlastnej réžii?

- Od januára to ideme robiť prostredníctvom Miestneho podniku verejnoprospešných služieb Petržalka. Je to flexibilnejšie, pretože nestačí pravidelne vyprázdňovať koše, treba ich vysypať, keď sú plné. Ak zistíme, že niekde treba kôš vysypať prednostne, tak to operatívne urobíme. Očakávam, že sa situácia zlepší. Žiada si to však peniaze a pracovnú silu. Vidíme to na iných segmentoch VPS, kde sa postupnou obmenou pracovníkov zlepšuje kvalita. Ideálne to však nikdy nebude, pretože 80 pracovníkov nedokáže zabezpečiť čistotu po 110-tisíc obyvateľoch Petržalky. Neporiadok nám nerobia mimozemšťania, robíme so ho sami. Kým si neuvedomíme, že musíme byť k vlastnému okoliu priateľskejší, tak sa to nezlepší. Prekážali nám nezateplené paneláky, už sa to zlepšilo. Ľudia sa začínajú starať o predzáhradky a pristupujú k tomu ako vlastníci k svojmu majetku. Potrebujeme tento prístup dostať na chodníky a na cesty.

Spomenuli ste výrazný posun v budovaní nosného dopravného systému. Z pohľadu občana sa však nič nedeje. Starý most stále stojí, aj keď primátor v januári sľuboval, že na jeseň už bude rozobratý. Kde vidíte posun?

- Za 20 rokov som počul niekoľko termínov, takže každý z nich beriem s rezervou. Doteraz sme každý rok liali do projektov, ktoré skončili v šuflíkoch, 300 miliónov korún. Teraz už je stavebné povolenie vydané a ide sa realizovať prvá etapa - Bosákova - Šafárikovo námestie, čiže rekonštrukcia Starého mosta. Mesto už požiadalo Európsku úniu o peniaze a po tom, ako som podpísal stavebné povolenie, som optimista.

Napriek kríze a nedostatku finančných prostriedkov ste sa pustili do veľkých investícií. So spoluúčasťou samosprávy sa dokončuje zimný štadión na Ulici M. Curie-Sklodowskej, vrcholia prípravy na začiatok výstavby verejnej plavárne, na Dudovej má vyrásť multifunkčná športová hala. Utiahne to samospráva, keď peňazí bude opäť menej?

- Samospráva je tu aj na to, aby vytvárala podmienky na investície súkromného kapitálu do športovej infraštruktúry. Stojí to veľa síl a nervov vysvetliť poslancom, že nie je dôležité prenajať pozemky čo najdrahšie, ale tak, aby investor mohol dýchať a poskytnúť aj verejnoprospešnú investíciu. Jednou z takých investícií je multifunkčná hala pre loptové hry, ktorá by sa mala začať stavať na budúci rok. Podobne friendly je prenájom pozemkov pre hokejovú halu na Sklodowskej, ktorá by mala byť otvorená v najbližších týždňoch. Som rád, že sa nám podarilo od mesta získať pozemok pre verejnú krytú plaváreň, aj keď nás to stálo veľa kriku a podozrievania. Realizácia už výrazne pokročila - vysúťažili sme projektovú dokumentáciu a vďaka elektronickej aukcii sme len na tom ušetrili desiatky tisíc eur. Na budúci rok by sme mali začať stavať. Podmienkou je, že nám prejde rozpočet na budúci rok. Už polroka máme platné uznesenie, že si môžeme zobrať úver 1 milión eur, predajom akcií Dexia Banky sme získali 500-tisíc eur, takže finančne to máme pokryté. Verím, že vďaka elektronickej aukcii to bude lacnejšie ako predpokladaných 1,5 milióna eur. Keď nebudeme zbytočne špekulovať, investície Petržalčanov potešia. Mať plaváreň či zimný štadión v Petržalke, to je výrazný pokrok v kvalite života za 20 rokov. Pán primátor mal predstavu 50-metrového bazéna, čo by sa relatívne mohlo, ale problémom by bola jeho prevádzka. Bez toho, aby nebolo vstupné 3 až 5 eur, by to nebolo možné. Chceme postaviť plaváreň pre naozaj širokú verejnosť, a to aj na úkor športových klubov. Potrebujeme to najmä pre verejnosť. Som rád že sa ujal projekt revitalizácie malých ihrísk - dve sme už zrevitalizovali, do konca volebného obdobia by sme chceli zrekonštruovať malé ihrisko v každom zo šiestich volebných obvodov.

Vo vašom predchádzajúcom volebnom období sa uskutočnila prvá etapa revitalizácie Sadu Janka Kráľa. Keď tu starostoval váš predchodca - súčasný primátor Bratislavy - revitalizácia nepokračovala. Od návratu do starostovského kresla ste začali s druhou etapou revitalizácie. Vymenili ste lavičky. Kedy budú vymenené aj smetné koše?

- Niektoré sme už vymenili. Nie je to finančne jednoduché. Keď zvyšujeme počet smetných košov, vzniká potreba ich častejšieho vyprázdňovania. To je o dostatku peňazí a pracovníkov. Musíme kúpiť novú techniku, pretože tá súčasná je opotrebovaná. Nemá teda zmysel dávať nový kôš, ak nebude vysypaný. Chcem to robiť komplexne, nie ako sa robila revitalizácia detských ihrísk, keď sa pekne urobilo 47 ihrísk a potom sa zistili, že sa o ne treba aj starať. V súvislosti so Sadom Janka Kráľa zvažujeme aj možnosť jeho prevádzkovania, ako je to bežné v zahraničí, alebo, povedzme, v prípade Medickej záhrady. Miera vandalizmu sa znížila, stále tam však chýbajú sochy, ktoré tam kedysi boli. Zatiaľ nie sme presvedčený, že by sa sad mal prevádzkovať ako uzatvorený park. Ďalšia revitalizácia je podmienená európskymi peniazmi, ktoré ak nebudú, tak sa to spomalí, chceme v nej však pokračovať.

Pred rokom ste ohlásili zámer riešiť problém parkovania a výstavby parkovacích domov, keďže v Petržalke je nedostatok parkovacích miest. Ako ste za ten rok pokročili?

- Za úspech považujem, že som dokázal mesto presvedčiť, aby sa s parkovaním konečne začalo niečo robiť. Výsledok je pre mňa sklamaním, pretože posledný materiál o celomestskom parkovacom systéme mestská rada jednoznačne odmietla. Centralizácia parkovacej politiky znamená popieranie špecifík mestských častí. Iné potrebuje Staré Mesto, iné Petržalka. Preto sme sa štyri najväčšie mestské časti - Petržalka, Ružinov, Staré Mesto a Nové Mesto - dohodli, že do toho pôjdeme sami. Predpokladám, že za štvrťroka by sme mohli začať činnosť. Pripravujeme vlastné parkovacie politiky, ktoré budú porovnateľné a kompatibilné. Susedné mestské časti musia začať spolupracovať. Ružinov s Novým Mestom a Petržalka so Starým Mestom, pretože Dvory sú dnes prirodzenou súčasťou širšieho centra Bratislavy. Verím, že so starostami ďalších troch mestských častí pohneme v polovici budúceho roku.

Znamená to, že predstava mesta spustiť k 1. aprílu 2013 celomestský parkovací systém padá?

- Dnes to vnímam ako prvý apríl, pretože si neviem predstaviť, čo chce mesto spustiť? Mesto už síce vie, ako bude vyzerať karta rezidenta, či koľko bude stáť, ale nevie, kto bude rezident a ako to bude fungovať.

Ako ste pokročili so zámerom výstavby parkovacích domov?

- Spoplatnenie parkovania je z hľadiska Petržalky ten posledný krok. Najskôr musíme zvýšiť kapacitu parkovacích miest. Máme 17-tisíc parkovacích miest, ale potrebovali by sme dvojnásobok. Potrebovali by sme desiatky parkovacích domov. Ak bolo kedysi jedno auto na 2 - 3 byty, dnes sú 2 - 3 autá na jeden byt. Musíme ich niekde upratať. Ak má byty Petržalka naskladané do výšky, nemôžeme dať 40-tisíc áut do priestoru. Logika nepustí. Navyše po výstavbe vodného diela Gabčíkovo máme vysokú spodnú vodu, takže pod zem s garážami ísť nemôžeme. Musíme dosiahnuť, aby si ľudia zvykli na parkovacie domy. Prečo by zamestnanec Digital Parku parkoval v parkovacom dome, ktorý je poloprázdny, keď môže na Röntgenovej ulici parkovať zadarmo? Tieto anomálie musíme zrušiť. Aby mohli prednostne parkovať ľudia, ktorí tam bývajú. Nechcem deliť vodičov na bratislavských a nebratislavských, ale rezidenčné parkovanie funguje všade na svete a má svoju logiku. Postupne sa nám darí vyvrátiť predstavu niektorých ľudí, že na parkovanie majú nárok. Nemajú, no našou povinnosťou je zmierniť tento problém. Parkovacie domy nebude stavať obec, mesto môže poskytnúť pozemky. Budú PPP projekty alebo súkromné investície. Musí to však ísť ruka v ruke s nastavením parkovacím pravidiel. Občania chcú parkovacie domy, ak nestoja pod ich oknami. Tu však musí ísť skupinový záujem bokom a treba uprednostniť verejný záujem. A to je dostať autá z chodníkov a z trávnikov.

Kedy to chcete spustiť?

- Plánujeme v polovici budúceho roku. Tomu musí v Petržalke predchádzať zmena organizácie dopravy a prijatie nariadenia, ktoré umožní asistenciu mestskej polície. Spoločne s ministerstvom vnútra chceme vyriešiť problém, ako odtiahnuť vozidlo, ktoré je v zóne nesprávne zaparkované, ale netvorí prekážku.

Ako je to s ďalším zahusťovaním Petržalky, proti ktorému protestujú občania a nedokáže jej zabrániť ani samospráva?

- Pár kostlivcov som tu v skrini našiel. Nie som spisovateľ čiernych kníh, ale faktom je, že niektorým stavbám sa budeme ťažko brániť. To je napríklad investícia spoločnosti IPD na Einsteinovej ulici, výstavba na Budatínskej ulici. Na druhej strane sú investori, s ktorými sa dá dohodnúť na zníženie zástavby a jej štruktúre. Takým je napríklad Petržalka City, kde investor išiel zo 16 na 8 poschodí, upravili architektúru, upravia okolie Chorvátskeho ramena. Ďalej stojí strategický priestor medzi Starým mostom a Mostom Apollo. Začal som investorov presviedčať, aby s výstavbou priniesli aj nejaké benefity pre Petržalčanov. Napríklad detské ihrisko, parčík alebo podobne. Nie každý to chápe, ale zahraniční investori sú na to zvyknutí. Problémy nám spôsobuje Južné mesto, kde môj predchodca súhlasil so zvýšením kapacity z 10-tisíc na 20-tisíc ľudí. Teraz sa nám začali stavby deliť tak, že sa to ide stavať postupne. Najskôr jeden deň, o tri roky príde iná firma a ide stavať druhý dom. To, že tu bude potrebné postaviť školské zariadenia, to už nikoho nezaujíma.

Do Petržalky sa tento rok vrátil opäť futbal - FC Petržalka 1898 hrá na štadióne na Ul. Marie Curie-Sklodowskej. Medzitým bol so zemou zrovnaný štadión Artmedie pri Starom moste. Nebola ho škoda?

- Pokiaľ ide o štadión Artmedie, je mi veľmi ľúto, že sa ho nepodarilo odkúpiť. Je mi smutno, pretože minulé volebné obdobie sa to dalo zachrániť, ale stratili sa štyri roky, keď bolo treba s investorom rokovať, to nestalo. Už je to pasé. Štadión je zbúraný a má vraj slúžiť ako stavenisko pri rekonštrukcii Starého mosta. Teším sa však z toho, že aj mestská časť prispela k tomu, že sa v Petržalke opäť hrá futbal. Na jar bude dokončená tribúna a som rád, že tam chodí viac divákov ako na Slovan.

Zhováral sa Radoslav Števčík
FOTO - TASR