Mestský Paming po dvadsiatich rokoch končí

Druhý rok v úspornom režime už zrejme neprežije mestský investor pamiatkovej obnovy PAMING, ktorý sa má zlúčiť s Generálnym investorom Bratislavy (GIB). Čo sa vlani ešte podarilo urobiť a čo sa už nestihne, na to sme sa spýtali riaditeľa Pamingu Jozefa HRABINU.

- Vlani sme dokončili najväčšia investícia posledných rokov - a to rekonštrukcia Starej radnice. Úspešne sme ju ukončili, skolaudovali a odovzdali Múzeu mesta Bratislavy. Napriek redukcií finančných prostriedkov sa nám podarilo udržať prevádzku všetkých funkčných fontán, ktorých je vyše 50. Neutrpeli ani pamätníky ktoré máme v správe, darilo sa nám udržiavať aj areáli, ktoré spravujeme - Slavín, vojenský cintorín v Kopčanoch, hradný areál a ďalšie. Mrzí ma, že sa nám nepodarilo dokončiť hrad Devín a sprístupniť horný hrad. Pýta sa to, aby sa to dokončilo, pretože každé odďaľovanie rekonštrukcie to celé len predražuje. Finančne menej nákladným problémom sú Klarisky, kde sa robila rekonštrukcia a prístavba. Nemáme to však dokončené, pretože tam chýbajú rádovo za niekoľko tisíc eur drobné stavebné práce vrátane sanácie proti vode, zo strany susedného objektu, pretože suseda podala námietku voči kolaudácii. Skolaudované to je, nemáme však kolaudačné rozhodnutie a nemôžeme to preto odovzdať do užívania BKIS. Nepodarilo sa nám získať peniaze z ministerstva kultúry na opravu Devína, ešte je malá nádej, že sa podarí niečo získať z nórskych fondov.

Po vyše dvadsiatich rokoch však Paming zrejme končí svoju existenciu. V decembri totiž mestskí poslanci schválili zámer jeho zlúčenia s ďalšou mestskou organizáciou GIB. Pomôže to nejako pamiatkovej obnove mesta?

- Vnímam to ako väčšinovú politickú vôľu zastupiteľstva, ktorú si zrejme osvojil aj pán primátor, ktorý však ešte nechal vypracovať analýzu prínosov a negatív takéhoto spojenia. Bude to znamenať, že činnosti Pamingu prejdú do GIB, prejdú aj zamestnanci s výnimkou riaditeľa a sekretárky. Držím len palce kolegom, aby to potom ustriehli, aby to nebolo na úkor fontán a pamätníkov, o ktoré sme sa od roku 1990 starali. Keď sa pamiatková obnova dostane do jedného balíka s náplňou GIB a bude treba zaplátať nejakú dieru na ceste, tak aby to nebolo na úkor mestských pamiatok.

Od nového roka funguje Paming s vedomím, že bude zrušený. Prejavuje sa to nejako na pamiatkovej obnove?

- Stále robíme niečo, aj keď nie v takom rozsahu, ako by sme si predstavovali. Máme aj niektoré čerstvo odovzdané stavby, kde sa sem-tam objaví nejaká reklamácia. Bez dozoru nemôže zostať hrad Devín, ani parkánový múr mestského opevnenia. Minimálne to niekto z našich ľudí musí obzrieť, či sa tam nedeje niečo, čo by sa diať nemalo a podobne. Technicko-prevádzkový úsek pracuje naplno, investičný menej. Nejdeme na 100 percent, ale na nejakých 60-70 percent určite.

Nedávno ste po zimnom spánku dali opäť do prevádzky mestské fontány. Štyri z nich, medzi nimi aj tá najväčšia na Námestí slobody, nie sú už niekoľko rokov funkčné. Kedy sa ich podarí opraviť?

- Pokiaľ ide o fontánu na Námestí slobody, opäť sa otvorila otázka vybudovania podzemnej garáže pod námestím, preto oprava tejto fontány je podľa mňa už bezpredmetná, pretože pre výstavbu garáže sa s ňou neráta. Technológie tejto fontány sú navyše nepoužiteľné. ďalšia nefunkčná fontána je na Námestí Martina Benku, ktorá je relatívne nová, máme tam však prerazenú kanalizáciu, ktorú zničili autá a nevieme sa s tým vysporiadať. Potom sú to fontány na Borskej a na Uránovej, ktoré nevieme dať do prevádzky, lebo na to nie sú peniaze.

Opravu nutne potrebujú aj mestské hradby, ktoré sa začali rozpadať. Ani na to sa nenašli v mestskom rozpočte peniaze?

- Vlani sme žiadali aj trikrát o prostriedky na opravu hradieb, pretože tam bol havarijný stav a hrozilo, že to spadne na cestu. Nakoniec sme museli použiť prostriedky z prevádzky, aby sme to aspoň v minimálnej miere sanovali, aby boli hradby bezpečné. Treba však spracovať kompletnú dokumentáciu s posudkami a prieskumom. Celá tá tehlová korunka je nešťastne riešená a nemôže to fungovať, pretože to murivo neodolá výkzvom počasia. V zime, keď na to zasvieti slnko a sneh sa rozpustí, zatečie to a v noci keď primrzne, tak sa to rozpína. Sú rôzne názory na to, ako to treba opraviť. Táto časťž hradieb nemá historickú hodnotu, pretože to bolo dorábané pred nejkými pätnástimi rokmi. Bolo by vhodné to nahradiť niečim iným, aby to bolo v poriadku po stavebnej aj pamiatkovej stránke.

Ako je to s obnovou sochy svätého Floriána na Floriánskom námestí? Už niekoľko rokov je tam len prázdny podstavec obstavaný lešením, na ktorom sa strieda reklama za reklamou...

- Svätý Florián je v ateliéri. Z väčšej časti je zreštaurovaný, ale chýbajú nám však nejaké peniaze na jeho dokončenie. Od roku 2009 sa na tom nepracuje, lebo nie sú peniaze. Je to problém, ktorý nás ťaží, vyzývali nás aj pamiatkari, aby sme s tým niečo urobili, bez peňazí ro však nepôjde. Pôvodne na to bolo treba asi 6 miliónov korún, niečo sme preinvestovali, na dokončenie chýba v korunách zhruba 4,5 milióna, čo je asi 150-tisíc eur. No nevieme, v akom stave je za ten čas tá časť sochy, ktorá zostala na námestí.

Zhováral sa Radoslav Števčík
NÁŠ ROZHOVOR

Článok bol uverejnený v tlačenom vydaní Bratislavských novín. © 2012 Nivel Plus. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ. Spravodajská licencia vyhradená.