Chceme, aby sa aj obce mohli oprieť o župu

Bratislavský kraj má už poldruha roka novú samosprávu. Čo sa za ten čas podarilo vedeniu bratislavskej župy urobiť, a čo ich ešte len čaká, na to sme sa spýtali predsedu Bratislavského samosprávneho kraja (župy) Pavla FREŠA (SDKÚ-DS).

- Predovšetkým sa nám podarilo prekonať minulý rok finančnú krízu, ktorá sa dotkla každej mestskej časti, mesta, dotkla sa aj župy. Išlo o výpadky v príjmoch rádovo v desiatkach percent, navyše vedenie župy sme prevzali v situácii, keď neboli uhradené faktúry zhruba za desať miliónov eur a možno aj viac. Podarilo sa nám to však zvládnuť. Ako prvé sme riešili veci, ktoré nám vyplývajú zo zákona. V oblasti cestnej infraštruktúry sme sa napriek nedostatku finančných prostriedkov dokázali postarať o nám zverené cesty, dokonca sme zrekonštruovali tri mosty - po jednom v každom okrese - Malacky, Pezinok a Senec. V oblasti školstva sme boli postavení pred hrozbu, že osemročné gymnáziá nebudú môcť prijímať študentov ako doteraz. Aj vďaka podpore miestnej a mestskej samosprávy v rámci župy sa nám podarilo oddialiť účinnosť zákona. Trváme na tom, že bez jednotného celoslovenského testu pre osemročné gymnáziá, nie je možné stanoviť limity pre prijímanie študentov na tento typ škôl. Po roku konsolidácie očakávame, že tento rok bude kríza pomaly doznievať a budeme môcť plánovať veci podľa jednotlivých priorít. Tou hlavnou, ktorú sme si vytýčili, keď sme nastúpili do úradu, je, aby župa nebola len úradom, ale aby to bolo otvorené zastupiteľstvo, a keď sa postaví k nejakému problému, postaví sa v mene ľudí. Napríklad v otázke osemročných gymnázií som dostal silnú podporu od župného zastupiteľstva, od zástupcov jednotlivých regiónov kraja. Našou snahou tiež je, aby sa aj naopak jednotlivé obce a mestá pri riešení problémov mohli oprieť o župu ako o silnú autoritu.

Vašou prioritou pri nástupe do úradu bolo zvýšenie platov učiteľov stredných škôl, ktorých zriaďovateľom je župa. O koľko ste im už zvýšili platy?

- Našou snahou je celkovo zlepšiť sociálnu situáciu učiteľov, aby boli motivovaní zostať učiť, pretože tabuľkové platy učiteľov sú na celom Slovensku rovnaké, životné náklady však nie sú. Podarilo sa nám napríklad sprístupniť pre učiteľov ubytovacie kapacity našich zariadení. Čo sa týka samotných platov, nikdy som sa netajil tým, že to nevieme sami zaplatiť, preto hľadáme partnerov - budúcich zamestnávateľov našich študentov, aby prispeli do župného fondu, z ktorého by sme mohli prispieť učiteľom. No treťou cestou, ako pomôcť učiteľom je zmena zákona, ktorá by pri určovaní tabuľkových platov zohľadňovala rozdielne životné náklady v jednotlivých župách. To priamo zmeniť nedokážeme, pokiaľ to však bude možné, budeme sa to snažiť zmeniť.

Dlho sa hovorí o tom, že najmä stredné školstvo nepripravuje absolventov pre prax, že veľa žiakov ide na gymnáziá a chýbajú absolventi odborných škôl. Ako chce župa ako zriaďovateľ stredných škôl riešiť tento problém?

- Zastávam názor, že žiaci a rodičia si musia vybrať sami, na druhej strane tu musí byť aj inšpirácia zo strany veľkých zamestnávateľov. V našich školách sa snažíme reagovať na dopyt trhu, preto od nasledujúceho školského roka zriaďujeme odbory ako sú someliérstvo, mechanik automobilových liniek, bioenergetika, masmediálne štúdiá, či pracovník hoteliérstva a cestovného ruchu. Na druhej strane chceme posilniť spoluprácu stredných a vysokých škôl, aby sa nestalo, že jedna úroveň očakáva od druhej niečo iné. Takže vidím budúcnosť nielen v spolupráci stredných škôl s budúcimi zamestnávateľmi, ale aj medzi školami navzájom.

Ďalším cieľom, ktorý ste si stanovili pri nástupe do funkcie, bola oprava ciest. Bratislavská župa je správcom cestnej dane. Z väčšej časti ju platia podnikatelia z Bratislavy, na bratislavské mestské cesty však z výnosu tejto dane nejdú žiadne peniaze.

- Je pravda, že Bratislavská župa spravuje daň z motorových vozidiel, ale je tiež pravda, že nedostáva iné typy daní a svoje činnosti musí financovať z vlastných zdrojov, teda aj z cestnej dane. Napríklad príspevky, ktoré dostávame na sociálnu oblasť zďaleka nepokrývajú náklady, ktoré máme s prevádzkou našich sociálnych zariadení. To znamená, že ten rozdiel musíme dofinancovať aj z cestnej dane. Ak by mal byť daňový systém spravodlivý, tak by to mal byť akýsi kôš daní, ktoré sa tu vyberú a potom by sme mohli nasmerovať výnos presne tam, na čo sa daň vybrala. Snažíme sa tých zhruba 500 kilometrov ciest 2. triedy, ktoré spravujeme, opravovať. Pokiaľ ide o bratislavské cesty, za tie je zodpovedné mesto. Budeme s mestom rokovať o možnej spolupráci, ale zatiaľ by som výber cestnej dane oddelil od opráv ciest. Kým nemáme peniaze na iné činnosti župy ako sú školy a sociálne zariadenia, musíme ich spolufinancovať aj z výnosu z cestnej dane.

Jedným z hlavných problémov Bratislavy ale aj celého Bratislavského kraja je doprava. Riešenie tohto problému presahuje rámec mesta a tak je tu aj príležitosť pre krajskú samosprávu. Ako môže pomôcť župa?

- Župa môže v oblasti dopravy pomôcť Bratislavčanom dvoma spôsobmi. Najväčšie problémy sú podľa nášho názoru na vstupoch a výstupoch z mesta. Či už je to v smere od Pezinka, od Senca, od Dunajskej Stredy, od Stupavy, ani diaľnica od Malaciek na tom nie je v špičkách najlepšie. Prvý spôsob je krátkodobý, to znamená, že chceme v rámci integrovanej dopravy posilniť prechod medzi cestnou a železničnou dopravou. To znamená, aby ľudia začali používať na prímestskú aj mestskú dopravu železničnú sieť. Pôjde o zahustenie železničných zastávok na území mesta, aby sa niektoré trate zdvojkoľajnili a vybudovanie akejsi centrálnej stanice pre vlakové spoje z okolia na dnešnom Trnavskom mýte. V rámci operačného programu Doprava je na to takmer polmiliardy eur, o ktoré by Bratislava mohla prísť, ak by sme sa tomuto projektu nevenovali seriózne.

Nedávno však bolo zrušené vlakové spojenie medzi stanicami Petržalka a Nové Mesto kvôli slabej vyťaženosti spojov. Má význam spoliehať sa na železničnú dopravu v meste, keď ľudia o to nemajú záujem?

- Keby na tej trati bolo viac zastávok, tak to má väčší zmysel. Ak zahustíte železničné zastávky v meste a tomu prispôsobíte mestskú hromadnú dopravu, tak to atraktívne bude. Navyše je potrebné, aby v meste jazdil iný typ vlakov, ktorý bude mať štandard lepšej električky.

A aký je ten druhý spôsob, ako môže župa pomôcť bratislavskej doprave?

- Druhým spôsobom je práve nultý okruh okolo Bratislavy, ktorý si vyžiada nový most cez Dunaj kdesi na pomedzí medzi Rusovcami a Petržalkou, a z opačnej strany tunel popod Karpaty. Nultý okruh je kľúčový aj z celoslovenského hľadiska. Slovensko je dnes vo veľkej miere závislé na automobilovom priemysle a jednotlivé komponenty ako aj zmontované autá sa prepravujú po diaľnici. Je to jedna reťaz, ktorá ak sa zasekne vďaka zápcham v Bratislave, ohrozí to automobilový priemysel na celom Považí. Veľmi ma potešilo, že medzi prioritami ministerstva dopravy sa ocitli diaľnica D4 aj rýchlostná cesta R7. Vzhľadom na predpokladanú vyťaženosť nultého okruhu, je podľa môjho názoru veľmi vhodným kandidátom na PPP projekt, teda na jeho financovanie z verejných aj súkromných zdrojov. Na Slovensku nemáme veľa úsekov, ktoré by boli tak vyťažené, ako tento.

Členenie Slovenska na kraje bolo zavedené najmä kvôli čerpaniu prostriedkov z fondov Európskej únie. Paradoxne Bratislavský kraj zatiaľ tých peňazí získať veľa nemohol. Sľubovali ste, že to zmeníte. Podarilo sa?

- Bratislava má obmedzený spôsob, ako mohla čerpať eurofondy. Je ale pravda, že ani na župe sa nenašlo dosť vôle ísť do projektov, kde Bratislavský kraj eurofondy čerpať mohol. Pre mňa je podstatné, že sme vyvinuli maximálne úsilie, aby sme v budúcnosti boli menej diskriminovaní pri čerpaní fondov, to znamená, aby sme mohli čerpať aj v oblastiach, kde doteraz nemôžeme. Tie prvé signály, ktoré z Bruselu dostávame, ma napĺňajú optimizmom. Po druhé je pre mňa dôležité, aby sme v oblastiach, kde čerpať môžeme, ukázali, že čerpať eurofondy aj vieme. To znamená, aby sme vyčerpali maximum.

Koľko sa župe podarilo z eurofondov vyčerpať?

- V rámci nám dostupných zdrojov z eurofondov sa nám podarilo doteraz vyčerpať vyše 20 miliónov eur, čo je približne 23 percent.

Koncom minulého roka ste spoločne s ministrom financií a prezidentom Slovenského futbalového zväzu deklarovali záujem na župných pozemkoch v Petržalke postaviť Národný futbalový štadión. Predchádzajúca krajská samospráva tu chcela postaviť zimný štadión, nedopadne to tak aj s futbalovým štadiónom? Je to vôbec reálne?

- Naša úvaha vychádzala z toho, že pozemok je voľný, vzťahy sú tu vysporiadané. Chceme tu zachovať športový charakter územia, pričom by to malo mať nielen nadregionálny charakter, ale aj lokálny. Trvali sme na tom, aby partnerom bola vláda, pretože zo súkromných peňazí sa to nedá všetko zaplatiť. V tejto chvíli sa na tom pracuje na ministerstve školstva, ktoré malo na rokovanie vlády v krátkom čase predložiť materiál o zámere výstavby takéhoto športového komplexu. Materiál by mal odpovedať na to, aké benefity to prinesie pre Slovensko, pre región, aj pre túto lokalitu, či sa to aj finančne oplatí. Neviem si predstaviť, že by sa do toho išlo bez zhody vlády, futbalového zväzu a župy. Boli tu experti UEFA a hodnotili viaceré lokality, či sú vhodné pre výstavbu Národného futbalového štadióna. Ako najvhodnejšiu vyhodnotili práve našu lokalitu v Petržalke. Kto tam bude hrávať, to by mala ukázať štúdia realizovateľnosti projektu. Bol by som rád, aby tam okrem reprezentácie hrával aj niektorý z mestských klubov, napríklad Petržalka. O tom však župa rozhodovať nebude.

Zhováral sa Radoslav Števčík
FOTO - archív