Aj keď ma to stálo politickú podporu, rozhodnutie spolupracovať bolo správne

Aj keď ma to stálo politickú podporu, rozhodnutie spolupracovať bolo správne - Durkovsky1

Po ôsmich rokoch v kresle primátora a dvadsiatich rokoch v samospráve Starého Mesta a Bratislavy končí druhé volebné obdobie prvý muž mesta Andrej ĎURKOVSKÝ. Požiadali sme ho o bilanciu uplynulých ôsmich rokov, ktoré sú všeobecne vnímané ako obdobie najdynamickejšieho rozvoja mesta. Ako teda hodnotí najmä to posledné volebné obdobie súčasný primátor Bratislavy?

- Pre mňa je to aj veľký vnútorný životný krok, keď po dvadsiatich rokoch práce v samospráve končím a prechádzam na plný úväzok do veľkej parlamentnej politiky. Takýto krok je pre každého veľkou zmenou. Musím povedať, že spoločne s kolegami sa nám podarilo urobiť mnohé veci. Považujem to pre Bratislavu za mimoriadne plodné obdobie, ktoré sa tak skoro zrejme už nezopakuje. Mal som to šťastie byť pri vzniku bratislavskej samosprávy pred dvadsiatimi rokmi. Mnohé veci, ktoré sú dnes samozrejmé, sa za tých dvadsať rokov rodili ťažko. Máme tu novú generáciu mladých, ktorá pred dvadsiatimi rokmi ešte nebola na svete. Pre nás, ktorí patríme do tej strednej generácie, je to naopak neustále porovnávanie súčasnosti s minulosťou. Za tie štyri či osem rokov sa mnohé veci podarili, niečo sa naopak nepodarilo. Tak to už v živote chodí.

Začnime tými, ktoré sa nepodarili. Čo najviac ľutujete?

- Mrzí ma, že sme nedokázali ešte viac posunúť výstavbu električky do Petržalky. Projekt sme začali, máme so štátnymi železnicami uzatvorenú dohodu, ktorá nám garantuje vyše 43 miliónov eur na výstavbu električky v Petržalke, čo je výborná vec. Uzlovým bodom celého projektu je Starý most, kde sa práce aj vinou štátu zabrzdili. Najskôr totiž trval na tom, že musíme mostné piliere odstrániť a most nadvihnúť. Tu sme stratili celý rok, keď sme sa len dohadovali. Napokon nám štát povolil piliere ponechať, podmienka zdvihnutia mosta však zostala. Projekty sú pripravené, dosť dlho už čakáme na územné rozhodnutie Petržalky, čo ma veľmi mrzí, pretože petržalský stavebný úrad zákonom stanovené termíny nedodržiava. Navyše momentálne nemáme dosť peňazí na rekonštrukciu mosta, čo ma tiež mrzí. Pokiaľ ide o rekonštrukciu zimného štadióna, mrzí ma, že sa to nestihne do konca tohto roka. Spoliehali sme sa na to, že predchádzajúca vláda sľúbila pomôcť pri jeho rekonštrukcii. Tá súčasná však musí šetriť a škrtať, napriek tomu je už dnes jasné, že štadión bude dokončený včas, aby sme stihli majstrovstvá sveta na prelome apríla a mája 2011. Som tiež sklamaný, že sa nám nepodarilo viac pokročiť s realizáciou mestského parku Draždiak, ktorý opäť stroskotal na nedostatku peňazí. Všetko je však pripravené na realizáciu, a keď mesto bude mať financie, môže sa do toho pustiť. To sú tri najväčšie projekty, ktoré sa nepodarilo dotiahnuť do konca.

Čo považujete za najväčšie úspechy bratislavskej samosprávy pod vaším vedením?

- Podarilo sa mnoho veľkých a drobných vecí, ktoré sú dnes pre Bratislavčanov už samozrejmosťou. V máji 2007 sme po náročnej osemročnej práci schválili nový územný plán, ktorý napriek tomu, že ho časť verejnosti kritizovala, vniesol do územnoplánovacieho procesu jasnejšie pravidlá. Čo sa týka dopravy, rozšírili sme komunikáciu na nábreží medzi tunelom a Novým mostom, rozšírili sme Prístavnú a časť Záhradníckej ulice, opravili sme kilometre ciest. V rámci verejnej dopravy sme urobili zásadnú zmenu, ktorú pocítili všetci cestujúci - vozíme sa v nových moderných autobusoch. Pristúpili sme k doteraz najväčšej obnove vozového parku dopravného podniku, čo výrazne zvýšilo kvalitu a komfort MHD. Pochopiteľne, že nové autobusy budeme musieť splácať, keby sme ich však nekúpili, hrozilo, že pre zastarané a opotrebované Ikarusy by MHD mohla jedného dňa skolabovať. Vybudovali sme novú vozovňu dopravného podniku, pridali sme nové linky do oblastí, kam sa doteraz MHD nedostala. Investovali sme do do verejnej dopravy, aby nedošlo k ďalšiemu úniku cestujúcich do individuálnej automobilovej dopravy, čo by nám spôsobilo ďalšie problémy v dynamickej doprave. Ďalej sme zrekonštruovali množstvo kultúrnych pamiatok. Najviac sa teším, že sa podarilo zrekonštruovať Apponyiho palác, do konca roka by mala byť dokončená rekonštrukcia Starej radnice. Podarilo sa nám zrenovovať a otvoriť mestské divadlo, v meste vyrástla celá nová štvrť Eurovea, čo je aj zásluha samosprávy mesta. Zrevitalizovali sme Železnú studienku, čo oceňujú tisíce Bratislavčanov, vysadili sme množstvo stromov, podarilo sa pre verejnosť otvoriť Františkánsku záhradu. V ZOO sme postavili nové pavilóny šeliem a primátov na európskej úrovni. Podarilo sa urobiť veľa vecí v sociálnej starostlivosti, postavili sme množstvo nájomných bytov pre mladé rodiny. Bratislava sa v prvom desaťročí nového milénia stala pomerne známou a obľúbenou destináciou tzv. mestského turizmu, konali sa tu viaceré špičkové medzinárodné kultúrne, spoločenské a kongresové podujatia, ktoré dostali Bratislavu na mapu. No a ešte jedna mimoriadna stavba, ktorú síce mesto nerealizovalo, ale v značnej miere sa na nej podieľalo - je to výstavba protipovodňovej ochrany mesta. Ak to mám zosumarizovať, nemám sa ja ani moji spolupracovníci za čo hanbiť.

Niektoré kroky sa však stretli s kritikou časti verejnosti. Napríklad pri predaji pozemkov pod PKO - nemalo vedenie mesta postupovať inak?

- PKO sa stalo politickou agendou pre niektorých ľudí, ktorí sa snažia dostať do mestského zastupiteľstva. Príklad novej štvrte Eurovea, ale aj časti River Parku, jasne dokazujú, že toto je asi jediná cesta rozvoja mesta v budúcnosti. Samospráva nemá peniaze na to, aby sama financovala takéto rozsiahle projekty. Aj vďaka Eurovei a River Parku máme novú nábrežnú promenádu, ktorá slúži všetkým Bratislavčanom. Možno sme tému PKO mali lepšie odkomunikovať s verejnosťou, ale vo svojej podstate je myšlienka toho projektu dobrá. Som presvedčený, že kto príde po mne, bude v tom pokračovať, pretože mesto nemá peniaze na to, aby opravilo PKO aj upravilo nábrežie. Mesto tu získa novú spoločenskú halu, ktorú bude samo prevádzkovať a celý verejný priestor pred halou bude upravený na náklady investora. Na stole leží zámer, ktorý ráta so zachovaním vstupnej haly PKO. Je to veľmi atraktívny projekt, ktorý však ponechávam novému vedeniu mesta, aby ho predstavilo a spoločne s investorom aj zrealizovalo. Nemalo by ísť o takú masívnu zástavbu ako v prípade súčasného River Parku, aj keď treba povedať, že časť tejto nábrežnej promenády Bratislavčania vnímajú veľmi pozitívne.

Ozývajú sa aj hlasy spochybňujúce iniciatívu mesta pri prestavbe Zimného štadióna Ondreja Nepelu.

- Úspešnú kandidatúru na usporiadanie MS v hokeji 2011 mesto privítalo medzi prvými, ale musím úprimne priznať, že istý čas som sa cítil, ako keby som bol jediný, komu na tom, kde sa v Bratislave bude hrať, vôbec záleží. Napokon sme prišli s iniciatívnym návrhom prestavby zimného štadióna na Tehelnom poli a dnes sa ukazuje, že bez tohto projektu by sa MS v Bratislave jednoducho nekonali. Vďaka všetkým krokom, ktoré prebiehali síce rýchlo, ale v presnej logickej nadväznosti, bude mať Bratislava v novom roku k dispozícii modernú viacúčelovú arénu v tradičnej športovej lokalite, v ktorej bude možné okrem zápasov ľadového hokeja na najvyššej úrovni organizovať aj zápasy vo väčšine halových športov, ako aj špičkové kultúrne a spoločenské podujatia. Bratislave a Bratislavčanom zároveň pribudnú dve úplne nové umelé ľadové plochy, ktoré výraznou mierou prispejú k výchove mladých talentov v hokeji a v krasokorčuľovaní a tiež obohatia ponuku trávenia voľného času verejným korčuľovaním pre širokú verejnosť v oveľa väčšom rozsahu, ako to bolo možné doteraz. V regióne približne 200 km od Bratislavy, vrátane takých miest ako Viedeň, Budapešť a Brno, vznikne na istý čas najmodernejšia viacúčelová hala, ktorá pri dobrom manažmente zabezpečuje pre Bratislavu strategickú výhodu pri uchádzaní sa o špičkové medzinárodné športové, kultúrne a spoločenské podujatia.

Viaceré projekty sa vedeniu mesta podarilo zrealizovať aj cenu zadlženia, pretože z vlastných zdrojov samospráva nedokáže financovať rozvoj mesta. Ako vnímate kritiku, že nechávate mesto zadlžené?

- Musím pripomenúť, že keď som pred ôsmimi rokmi nastúpil do funkcie primátora, Bratislava bola zadlžená v podstatne vyššej miere, ako je dnes. Celých osem rokov sme poctivo splácali dlžoby, ktoré mi tu nechali moji predchodcovia. To by som chcel pripomenúť každému, kto kritizuje zadlženosť mesta. Mesto pravidelne splácalo a spláca svoje dlhy, pričom mu nehrozí žiadny finančný kolaps. Je tu však na mieste diskusia, ktorú otváram aj na pôde Národnej rady SR, a to je dokončenie finančnej decentralizácie samosprávy. Systém financovania samosprávy treba nastaviť tak, aby mestá nemuseli predávať majetok, keď chcú realizovať rozvojové projekty. To sa napríklad nedeje vo Viedni, kde sú však na druhej strane podstatne vyššie miestne dane. Stále sme sa snažili, a verím, že to bude pokračovať, nezaťažovať obyvateľov vysokými daňami a vysokým cestovným v MHD. Niekoľko rokov sme zámerne nezvyšovali cestovné v MHD, na druhej strane však chceme, aby stále viac ľudí využívalo verejnú dopravu, to sa však nedá bez toho, aby sme ju nezatraktívnili pre cestujúcich - čo sa týka kvality, ceny aj dostupnosti.

Uplynulé štyri roky výrazne poznačilo preskupenie politických síl v mestskom zastupiteľstve, keď koalícia SDKÚ-DS a KDH, ktorá nominovala aj vás, pred dvoma rokmi stratila väčšinu. Napriek tomu ste so zastupiteľstvom spolupracovali, čo vás zrejme stálo aj ďalšiu podporu oboch politických strán. Neľutujete, že ste ako primátor neprešli radšej do opozície proti väčšine zastupiteľstva?

- Ste asi prvý, kto presne pomenoval situáciu, v ktorej som sa ocitol. Mal som dve možnosti - buď za cenu politickej podpory nebudem v tomto meste môcť realizovať akýkoľvek projekt, lebo nebudem mať väčšinu v zastupiteľstve, alebo začnem spolupracovať s poslaneckými klubmi, ktoré v zastupiteľstve sú, bez ohľadu na podporu mojej osoby z ktorejkoľvek strany. Zvolil som si tú možnosť, ktorú považujem za správnu, aby sa v tomto meste niečo urobilo. V opačnom prípade by sme tu stáli, nič by sa neurobilo a v konečnom dôsledku by mi na konci volebného obdobia niekto vyčítal, že sme nič nerobili. Mali by sme síce peniaze na úložkách v bankách, ale neboli by opravené cesty, nejazdili by tu nové autobusy, nemali by sme nové nájomné byty. Aj keď ma to stálo politickú podporu, považujem rozhodnutie spolupracovať so zastupiteľstvom za správne.

Bratislavčania budú mať po ôsmich rokoch nového primátora. Aký bude podľa vás?

- Bude taký, akého si Bratislavčania zvolia. Len dúfam, že bude mať cit pre toto mesto, bude mať záujem rozvíjať ho a budem mu alebo jej držať palce, aby mesto aj naďalej napredovalo.

Končíte ako primátor Bratislavy, zostávate však poslancom Národnej rady SR. Čo môžete a chcete pre toto mesto urobiť z pozície zákonodarcu?

- Najmä to, čo som už spomínal - zmeniť systém financovania samosprávy. Súčasný nie je dobrý a tu bude musieť práve štát urobiť kroky, aby sa finančná pozícia miest a obcí finančne stabilizovala. Ukázalo sa, že systém je nastavený na časy blahobytu, bol totiž vytvorený v období, keď bolo v krajine dosť peňazí a nemyslelo sa na to, že môžu prísť aj ťažšie časy. Preto treba systém financovania samosprávy nastaviť tak, aby fungoval v dobrých aj v zlých časoch. Ďalšou prioritou je stavebná polícia. Od roku 1999 som sa márne snažil, aby túto problematiku vyriešil zákon. Žiaľ, žiadna politická garnitúra svoje prísľuby nesplnila, jednoducho to nepovažovala za dôležité. Toto bol jeden z primárnych dôvodov, prečo som sa napokon rozhodol kandidovať na poslanca Národnej rady SR. Vyskúšal som viacero legislatívnych iniciatív zvonku, kým som dospel k tomu, že stavebnú políciu možno raz presadiť iba zvnútra, ako člen parlamentu.