Župa zrušila „zlaté padáky“ a chce aj ďalej šetriť

Keď koncom minulého roku prebral Pavol FREŠO kreslo bratislavského župana, vyhlásil, že po oboznámení sa so situáciou na úrade chce zastaviť zadlžovanie župy a pripraviť plán úsporných opatrení. Po polroku už môže bilancovať nielen tento cieľ, ale aj ďalšie udalosti a úlohy, ktoré jeho samospráva riešila.

Bezprostredne po zvolení ste vyhlásili, že chcete zastaviť zadlžovanie župy a pripraviť plán úsporných opatrení. Aké kroky ste v súvislostí s týmto cieľom prijali?

- Hneď po nástupe sme prijali niekoľko úsporných opatrení. Zrušili sme tzv. zlaté padáky pre nových zamestnancov, zaviedli sme viacero racionalizačných opatrení a šetriť sme začali predovšetkým na chode úradu, pretože ten musí ísť príkladom pre všetky podriadené organizácie. Aj napriek záväzkom od bývalého vedenia a vysokému výpadku príjmov kvôli kríze sme nechceli, aby to pocítili obyvatelia kraja. Preto sme v rozpočte na rok 2010 znížili výdavky na interné služby o viac ako o 65 percent a výdavky na administratívu o viac ako tretinu. V šetrení chceme ďalej pokračovať.

Rovnako ste chceli znížiť výdavky na chod samotného úradu? Ako vyzerá situácia v tomto smere? Znížil sa počet zamestnancov v úrade, zostal rovnaký, alebo je vyšší?

- Počet zamestnancov je už o vyše 10 percent nižší, ako bol za bývalého vedenia, no znižovanie počtu prebieha postupne, aby sme neohrozili chod úradu. Momentálne pokračuje personálny audit, ktorý vyhodnotíme a na základe jeho výsledkov budeme v zoštíhľovaní pokračovať.

Nedávno hrozil ostrý štrajk zo strany dopravcov, na čom ste sa napokon dohodli?

- Podstatou problému boli tzv. režijky, ktoré musíme na základe rozhodnutia Európskej komisie začať evidovať. Zistili sme, že okrem šoférov a zamestnancov prepravcu ich využívajú aj zamestnanci ministerstva dopravy a odboroví predáci. S odborármi sme sa napokon dohodli, že zľavy zrušíme, aby to bolo férové voči obyvateľom Bratislavského kraja. Šoférom a ich najbližším rodinným príslušníkom zľavy zostali.

Politici už dlhé roky sľubujú rýchlostnú komunikáciu R7 a bratislavského nultého okruhu (diaľnica D4). Kedy by mohli reálne byť postavené?

- O dopravnej situácii v Bratislavskom kraji budeme rokovať koncom júna. Veľmi mi záleží na dohode s primátormi a starostami nášho kraja, preto sa stretneme so zástupcami obcí daného regiónu a znova otvoríme tému výstavby kľúčových ciest, ako sú rýchlostná komunikácia R7 - Šamorín či diaľnica D4.

Roky sľubovaná a pripravovaná Bratislavská integrovaná doprava (BID) sa nevie rozbehnúť - v čom vidíte kľúčové problémy tohto projektu a kedy sa podľa vás vyrieši a projekt pustí?

- Momentálne sa pracuje na zreálnení spustenia dopravnej integrácie v BSK s výhľadovým termínom 1. júl 2011. Tento termín však závisí od schválenia jednotnej tarify zastupiteľstvom BSK.

Mnohé cesty a dopravné stavby pod správou BSK sú v zlom stave. Ktoré je potrebné sanovať prioritne a ktoré je potrebné uskutočniť?

- Pravidelne sa stretávame s primátormi, starostami, ale aj poslancami kraja priamo “v teréne”, takže poznám stav ciest v kraji veľmi dobre. Mnoho z nich bude opravených ešte tento rok, niektoré však budeme musieť presunúť až na budúci rok, keď očakávame lepšiu situáciu najmä v daňových príjmoch.

Nedávno vyhorelo auto riaditeľovi úradu BSK, jeden poslanec BSK bol fyzicky napadnutý, jeho kolegovi, miestnemu poslancovi za SDKÚ v Dúbravke niekto podpálil auto... Aký máte na to názor? Súvisí to podľa vás s politickou činnosťou postihnutých?

- Nechcem špekulovať, ale všetky takéto útoky som dôrazne odsúdil a považujem ich za útok na samotnú podstatu demokracie. Verím, že polícia čo najskôr vypátra páchateľov a budú potrestaní.

Chcete vytvoriť fond pre krízové situácie. Ako si jeho napĺňanie predstavujete a na čo konkrétne by pomoc išla?

- O konkrétnej podobe tohto fondu chcem ešte diskutovať s primátormi a starostami v kraji, ale moja predbežná predstava je taká, že by mesto alebo obec, ktoré by sa rozhodli byť súčasťou tohto fondu, prispeli nejakou drobnou sumou za každého svojho obyvateľa. V prípade nejakej prírodnej pohromy by potom z tohto fondu dostalo postihnuté mesto alebo obec pomoc, ktorú by potrebovali.

Kraj je zriaďovateľom domovov sociálnych služieb - ktoré najpálčivejšie problémy musíte v tejto oblasti riešiť?

- Hlavným problémom je okrem nedostatku financií pomer medzi veľkokapacitnými a nízkokapacitnými domovmi sociálnych služieb. Naším cieľom je tento rozdiel znižovať a zamerať sa skôr na tie s nižšou kapacitou a s individuálnejším prístupom ku klientom. Známe sú aj pridlhé čakacie lehoty na domovy seniorov, ktoré majú síce v kompetencii obce a mestá, no určite budeme pomáhať aj pri riešení tohto problému. Čo sa týka financií, tento rok sú sociálne veci spolu so školstvom jedinými oblasťami, na ktoré sme pridali peniaze.

Jednou z vašich predvolebných priorít bolo vytvorenie nových športovísk a miest, kde sa bude dať športovať. Môžete už spomenúť konkrétne výsledky?

- Našimi doterajšími prioritami bolo vyrovnanie sa so záväzkami bývalého vedenia a príprava stabilizačného rozpočtu. Zároveň však začíname pracovať na napĺňaní nášho programu a vytvorenie nových športovísk je naozaj jednou z našich priorít. S týmto súvisí aj výstavba cyklomostu do Rakúska, ktorý by mal byť hotový už na jar budúci rok, ale rokujeme aj o ďalších nových športoviskách, ako napríklad so zástupcami nového petržalského futbalového klubu či predstaviteľmi skateboardu, ktorému sa venujú najmä mladí ľudia.

Ako vnímate zastavenie projektu multifunkčnej haly v Petržalke? Bolo nevyhnutné?

- Bývalé vedenie BSK tvrdilo, že nájde investora, ktorý halu postaví za súkromné peniaze, obyvateľov župy to nebude stáť ani korunu z verejných prostriedkov a hala bude samofinancovateľná. Bratislavský kraj však už zaplatil okrem kúpy pozemkov za 287 miliónov korún aj 20 miliónov korún rôznym spoločnostiam a dva dni pred nástupom nového vedenia boli podpísané zmenky za vyše 317 miliónov korún. Nám sa podarilo zachrániť pre obyvateľov kraja pozemky a vykonali sme právny a ekonomický audit. Výsledky tohto auditu ukázali, že hala by bola každoročne stratová a obyvatelia kraja by na ňu museli podstatným spôsobom doplácať, čo si v tomto období krízy jednoducho nemôžeme dovoliť. Preto sa nakoniec drvivá väčšina zastupiteľstva rozhodla tento projekt zastaviť, aj hlasom starostu Petržalky Milana Ftáčnika. Dvaja poslanci sa zdržali, proti nebol nikto. Obyvatelia Bratislavského kraja si podľa nás zaslúžia férové a otvorené konanie, aby ich nikto nevodil dlhé roky za nos, ale aby sme sa vrátili na zem, vyriešili situáciu, ktorú sme nespôsobili a ponúkli im reálne a dôveryhodné projekty športovísk.

Čo bude s pozemkami, na ktorých mala hala vyrásť?

- Zastupiteľstvo ma poverilo pripraviť analýzu ďalšieho využitia týchto pozemkov na športovo-kultúrne účely pre obyvateľov Bratislavského kraja. Jednou z možností sú verejnoprospešné projekty, ako je plaváreň a za istých okolností aj menší futbalový štadión. V každom prípade budú na týchto pozemkoch aj menšie športoviská pre ľudí. Veľké projekty ako multifunkčná hala či akvapark, ktoré presahujú možnosti župy, by museli financovať výlučne súkromní investori.

Dušan Blaško, Robert Lattacher
FOTO - archív