Bajan a Frešo sa stretnú v boji o župana

V sobotu 28. novembra 2009 spoznáme nového predsedu Bratislavského samosprávneho kraja. O tom, kto povedie Bratislavskú župu, sa rozhodne medzi Pavlom Frešom (KDH, OKS, SaS, SMK-MKP, SDKÚ-DS) a Vladimírom Bajanom (nezávislý).

Obom kandidátom, ktorí postúpili do druhého kola, položili Bratislavské noviny šesť rovnakých otázok. Tu sú ich odpovede, ktoré možno pomôžu bratislavským voličom pri rozhodovaní, komu dajú hlas.

Ako hodnotíte prvé kolo volieb?

V. BAJAN: Zhrniem to v troch bodoch. Zatiaľ to boli len preteky v počte bilbordov, v nekompetentných sľubov a boli sme zasypaní straníckou demagógiou a parlamentnými praktikami. Už 16 rokov robím komunálnu politiku bez politického zafarbenia a podľa môjho názoru sa inak ani nedá. Odmietam farbenie regiónu na modro - on je taký len v predstavách pána Dzurindu a Csákyho. Realita je iná a ľudia majú iné problémy, ako prostredníctvom župných volieb pomáhať oslabenému egu opozície. Vo svojej kampani som nedával nereálne sľuby, neútočil som na protivníka, neklamal som voličov. Možno som nečakal toľko osočovania a klamstva, jednoducho som si odvykol od spôsobov veľkej politiky, ktoré môj protivník do komunálnej politiky priniesol.

P. FREŠO: Touto cestou sa chcem poďakovať všetkým obyvateľom Bratislavského kraja, ktorí prišli a dali svoj hlas svojmu kandidátovi, a to akémukoľvek. Samozrejme, špeciálne ďakujem voličom, ktorí ma podporili. Účasť ma milo prekvapila, bola vyššia ako pred 4 rokmi, no musíme ešte veľa urobiť pre to, aby bola vyššia. Výsledky 1. kola ukázal dve veci. Po prvé, že osobný kontakt s ľuďmi má zmysel. Za posledný rok som navštívil všetky obce a mestá v kraji, stretol som sa s mnohými ľuďmi a diskutoval s nimi o problémoch. Moja kampaň je a bude naďalej založená na osobnom kontakte s ľuďmi. Po druhé, obyvatelia nášho kraja si želajú spoluprácu hodnotovo blízkych strán ako SDKÚ-DS, KDH, SMK, OKS a SaS. Táto koalícia sa v našom prípade ukázala úspešná a je naplnením vôle občanov.

V čom chcete byť v 2. kole pre Bratislavčanov príťažlivejší ako váš súper?

V. BAJAN: V tom, že nepristúpim na modro-červenú vojnu a na prenášanie straníckych a parlamentných praktík do regiónu. Komunálna politika to sú pragmatické riešenia praktických problémov a tie nemajú stranícku príslušnosť. Ak opravíte v škole vodovod, na batérii musíte mať aj modrý aj červený kohútik. Som nezávislý kandidát s podporou politických strán, pán poslanec je straník so straníckymi pokynmi a straníckym videním. No a presvedčiť chcem aj tým, že sa venujem práci na 100 percent, čo v prípade pána poslanca Národnej rady SR nebude možné. Zatiaľ vynechal 700 hlasovaní. Ďalšie absencie pridá na úkor regiónu.

P. FREŠO: Oveľa menej budem sedieť ticho v úrade. Problémy či už v doprave alebo v iných oblastiach budem riešiť ako aktívny župan, to znamená ako ľuďmi zvolený zástupca, nie ako niekým vymenovaný úradník. Budem robiť to, čo som robil doteraz. Brániť ľudí v našom kraji pred neprávosťami, tak ako to bolo napríklad v prípade pezinskej skládky, rázne poukazovať a zastavovať podvody ako v emisnej kauze, ale najmä prinášať konkrétne riešenia, ktoré vzídu z priameho dialógu s obyvateľmi, starostami a primátormi v jednotlivých častiach. Viac a pravidelnejšie budem komunikovať s obyvateľmi priamo v regiónoch, v ktorých by som rád urobil aj zasadnutia župného zastupiteľstva. Presadzujem spoluprácu, ktorej výsledkom je okrem iného podpora 5 blízkych strán. Spolu dokážeme, že to v našom kraji ide.

Aký je vás postoj k výstavbe multifunkčnej haly v Petržalke?

V. BAJAN: Žiadny podobný projekt sa v našom kraji za uplynulých 20 rokov nerealizoval. Našli sme jedinečný spôsob financovania. Je to inovatívny prístup, ktorý samospráva musí podporovať. Zdvojnásobili sme hodnotu pozemku, máme územné rozhodnutie, máme financie - nie verejné. Máme i operátora zabezpečujúceho jej celoročné využitie, ktorý je v tejto oblasti svetovou špičkou. Teraz je už projekt v rukách súkromného investora, ktorý spolu s operátorom vyberá architekta a stavebníka haly. A v dohľadnom čase začne stavať. Nie opravené klzisko za štátne, ale modernú multifunkčnú arénu za súkromné peniaze. Všetky spochybňovania a obviňovania stroskotali a boli len predvolebnou bitkou protivníkov, my ideme ďalej a Bratislavčanom prinesieme nové pracovné miesta, ale aj priestor pre kultúru, šport či oddych a relax.

P. FREŠO: Petržalka halu potrebuje. Mrzí ma však, že sa odchádzajúcemu vedeniu župy nepodarilo presadiť a uprednostniť tento projekt pred rekonštrukciu štadióna O. Nepelu, kde je už teraz doprava problematická. Znepokojený som informáciami o nejasnom financovaní tohto projektu a jeho prepojení na niektorých predstaviteľov odchádzajúceho vedenia župy, ktoré sa objavili v médiách. V tejto súvislosti bude nevyhnutné podrobiť tento projekt riadnemu auditu. Nie je predsa možné, aby sme v časoch krízy nevedeli, ako sa ďalej nakladá s pozemkami na výstavbu haly, ktoré obyvateľov kraja stáli takmer 300 miliónov Sk. Za túto sumu by sa dala postaviť stovka nových ihrísk po celom Bratislavskom kraji.

Súhlasíte, aby rýchlostná komunikácia R7 viedla cez Podunajské Biskupice?

V. BAJAN: Nie. Táto časť hlavného mesta je už teraz neúnosne zaťažená dopravou. Nami presadzovaný variant rýchlostnej cesty spĺňa účel, pre ktorý je navrhovaný, a to odkloniť podstatnú časť dopravy z cesty I/63 mimo intravilán obcí Rovinka a D. Lužná a zlepšiť súčasný veľmi nepriaznivý stav životného prostredia v týchto obciach. Napokon územný plán mesta i kraja počíta s variantom, ktorý P. Biskupice obchádza a ktorý rieši aj otvorenie ďalšieho vstupu do Bratislavy mimo tejto mestskej časti.

P. FREŠO: Konečné riešenie a smer trasy rýchlostnej cesty sa musí určiť na základe rozhodnutia obyvateľov dotknutých obcí. Nemôže sa to rozhodnúť na úrovni úradníkov z diaľničnej spoločnosti alebo župného úradu. Z dlhodobého hľadiska bude nevyhnutné časť osobnej dopravy presunúť pod povrch formou podzemnej diaľnice. Znížila by sa tým okrem iného hlučnosť, ktorá je v Bratislave kritická. Takýto model funguje napríklad v Madride. S touto myšlienkou sa treba vážne zaoberať už teraz, keď sa Bratislava stáva súčasťou veľkých dopravných projektov, ktoré podporuje Európska únia.

V čom by ste chceli nadviazať na predchádzajúce štyri roky činnosti Bratislavského samosprávneho kraja a čo by ste chceli zmeniť?

V. BAJAN: Je toho veľa dobrého, čo sme spolu s poslancami, ale najmä kolegami v sociálnych zariadeniach, školách či divadlách spolu dokázali. Začali sme mnohé projekty a nastúpili cestu systémových zmien. A to všetko vďaka vzájomnej spolupráci a odbornému, nie straníckemu, prístupu. A na ten chcem nadviazať. A čo zmeniť? To bude závisieť aj od priorít, ktoré si schváli nové zastupiteľstvo - je tam zastúpených niekoľko politických strán, ktoré išli do volieb aj s rozdielnymi programami. Už som dokázal, že viem nájsť konsenzus a spolupracovať tak, aby sme spoločne hľadali tie správne riešenia pre región. Praktické - nie stranícke.

P. FREŠO: Najskôr by som sa musel oboznámiť so skutočným stavom, v akom sa župa nachádza, keďže vedenie župy neurobilo za 4 roky ani jediný odpočet. Na dobré veci určite nadviažeme. Zmeniť by som chcel organizáciu úradu, aby to bola skôr otvorená zastupiteľská inštitúcia ako úradnícky aparát. Na župe je mnoho šikovných ľudí, ktorí robia svoju prácu poctivo, takže sa budem radiť v týchto otázkach aj s nimi. Určite prehodnotíme rozsah hodín určených pre verejnosť, ktorých je tam dnes minimum. Posilníme určite elektronizáciu a spustíme elektronické aukcie, ktoré významne šetria prostriedky občanov.

Čo bude v novom volebnom období vašou prioritou?

V. BAJAN: V prvom rade schváliť rozpočet a zharmonizovať záujmy jednotlivých politických strán v zastupiteľstve pri programe na ďalšie roky. Budem presadzovať napojenie Bratislavy na Rovinku a Dunajskú Lužnú. Kraj i mesto to majú v územnom pláne a mám prísľub od vlády SR na urýchlenie prípravných aj realizačných prác. Ide o investíciu štátu podobne ako obchvat Bratislavy, ktorý odkloní dopravu z mesta. Na základe predchádzajúcich rokovaní mám i prísľub od predsedu vlády aj ministra dopravy začať čo najskôr. Obchvat Pezinka je našou investíciou a je vo veľmi pokročilom štádiu príprav. Po rekonštrukcii našich škôl, ktoré sme zdedili často v úbohom stave, sa sústredíme na vybudovanie systému v odbornom vzdelávaní mladých ľudí. Nechceme „produkovať" absolventov pre úrady práce, ale pre prax. V sociálnych službách sa môžeme pochváliť európskou úrovňou za slovenské ceny a prvenstvom medzi slovenskými regiónmi. Pokračovať znamená i budovať nové zariadenia či sústrediť sa na centrá tzv. komunitnej rehabilitácie. Nemenej dôležité bude naďalej prinášať pragmatické riešenia i v oblasti kultúry, cestovného ruchu, zdravotníctva či regionálneho rozvoja. Za kľúčovú považujem aj spoluprácu s primátormi a starostami, s neziskovým sektorom, vzdelávacími inštitúciami, ale aj s vládou, na ktorú mám priame a reálne kontakty.

P. FREŠO: Po oboznámení sa so skutočným stavom budem dôraz klásť na priority v doprave, zdravotníctve, sociálnej oblasti, školstve a podpore voľnočasových aktivít. Všetky zásadné riešenia by som prinášal po dohode zo zainteresovanými stranami, ktorých sa to bude týkať. Krátko po nástupe by som pripravil plán úsporných opatrení, ktorý bude z hľadiska dosahov finančnej krízy nevyhnutný. Každý obyvateľ kraja sa na chod župného úradu skladá 20 € mesačne a za to musí dostávať adekvátne služby. Aktívny župan musí aj v tomto smere konať a ja konať budem.

(brn)
FOTO - SITA, archív