Kto si myslí, že si Bratislavčanov kúpi, tak sa mýli

O rozpočte hlavného mesta, možnostiach financovania, o príjmoch a výdavkoch, ale aj o nedávno prijatej novele zákona o hlavnom meste, sme sa pozhovárali s prvým námestníkom primátora, Milanom CÍLEKOM (Občiansky klub).

Aké sú vlastne príjmy hlavného mesta? Z čoho samospráva financuje jeho chod?

- Mesto má dva hlavné príjmy - jeden z dane z nehnuteľností a druhým sú podielové dane alebo dane z fyzických osôb. Ide o komplexný balík, ktorý sa rozdeľuje medzi mesto a mestské časti. Doteraz to bolo v pomere 70:30, podľa nového znenia zákona je to 68:32. Samozrejme, platcami dane z nehnuteľností sú právnické alebo fyzické osoby ktoré ich na území mesta vlastnia, a podielové dane - dane od obyvateľov, ktorí tu majú trvalý pobyt a pracujú tu. Dnes žije v meste asi 430-tisíc obyvateľov, denne prichádza doňho približne od 150- do 200-tisíc obyvateľov, predovšetkým od pondelka do piatka. Väčšina týchto ľudí prichádza za prácou, ostatní kvôli tomu, že v hlavnom meste sídlia hlavné štátne, teda tzv. nadmestské inštitúcie. Napokon samotný zákon o Bratislave ich jasne pomenúva - sídlo prezidenta, ústrednej štátnej správy, zahraničných zastupiteľstiev atď.

Čo všetko musí mesto z týchto príjmov financovať?

- Mesto z peňazí, ktoré som spomínal, hradí všetko. Napríklad osvetlenie, správu komunikácií, zabezpečovanie čistoty a poriadku, odvoz a likvidáciu odpadov, alebo mestskú hromadnú dopravu. Poslednú dotáciu na MHD dostalo mesto vo výške asi 1,2 miliardy korún v roku 2004. Z rozpočtu dáva mesto na hromadnú dopravu ročne asi jeden a pol miliardy, pričom ide o tzv. bežné výdavky. Zvlášť sú potom kapitálové výdavky - je tam napríklad nákup autobusov, nová električková trať a podobne. Potom idú v priemere do dopravy asi až dve miliardy korún. Ak má mesto ročný rozpočet vo výške do osem miliárd, tak dve miliardy len na dopravu je naozaj dosť.

Zdá sa, že mestská hromadná doprava vás dosť tlačí...

- Museli sme prebrať od štátu aj mnohé povinné zľavy. Napríklad poslanci Národnej rady SR majú MHD v meste zadarmo. Mestskí poslanci nie. Obyvatelia mesta tiež nie, ani úradníci.  Pokiaľ ide o študentské zľavy, so študentmi nemáme problémy. Chceme urobiť z Bratislavy vedomostné mesto, podporovať študentov a rozvíjať vzdelanostnú ekonomiku na úkor výroby. No - to treba povedať, že na rôznych zľavách prichádza dopravný podnik ročne o 830 miliónov. Navyše hlavné mesto nie je poberateľom cestnej dane - tú poberá vyšší územný celok. Na druhej strane sa však mesto stará o mnohé komunikácie a cestné ťahy - ide o 1,3 milióna štvorcových metrov. Ročne nás potom letná a zimná údržba stojí 130 miliónov, mimo rekonštrukcie ciest.

Značné príjmy mesta sú aj z predaja nehnuteľností. Dokedy?

- Samozrejme. V objeme peňazí, ktoré som spomínal, sú už aj príjmy z predaja majetku. Mesto mnoho vecí nahrádza práve predajom majetku. Ako Bratislavčan som veľmi nešťastný a tiež sa pýtam - dokedy ešte budeme predávať majetok? Koľko ešte majetku máme? Na druhej strane sme neustále kritizovaní, že nerozvíjame infraštruktúru, že máme problémy s dopravným zápchami... Nehovorím, že nemáme rezervy, ale čísla, ktoré som uviedol, jasne o niečom vypovedajú.

Štát síce má zákon o hlavnom meste, ale finančné kompenzácie mu na základe jeho postavenia žiadne nepriznáva.

- Mne len v rámci zákona o Bratislave vadilo to, že ak predkladateľ zákona povedal A, chýbalo mi aj to B. To B je práve financovanie mesta. Preto som dal návrh na vyčlenenie peňazí pre Bratislavu, ktoré by boli v roku 2008 vo výške 950 miliónov korún, v roku 2009 jedna miliarda 62 miliónov. Rozhodujúca je výška rozpočtu na daný rok, z nich 0,25 percenta výdavkov štátu by išlo pre hlavné mesto. Štát ďalej stanovil, že musíme oslobodiť od časti dane z nehnuteľností cirkvi a školstvo, je to výpadok 54 miliónov ročne. Pokiaľ ide o koeficient nadmorskej výšky, v rámci fiškálne decentralizácie, Bratislava naň dopláca ročne výpadkom 38 miliónov. Nové prerozdelenie daní medzi mesto a mestské časti bude mínus asi 75 miliónov. Okolité štáty sa snažia podporovať verejných prepravcov, resp. prepravné výkony vo verejnom záujme. Na Slovensku to tak nie je. Verejní dopravcovia v rámci Slovenska platia asi 350 miliónov ročne za daň z palív. Z toho mestský dopravca sto miliónov - skoro jednu tretinu. Ak by bol od toho oslobodený, aj to by pomohlo.

Argumentom proti financovaniu mesta zo štátneho rozpočtu bolo, že by to mohlo byť politický zneužité. Je to tak?

- Ak niekto uvedie ako príklad, že ak by vyhrala nejaká koalícia či strana v parlamentných voľbách a za ňu by potom kandidoval na starostu, alebo primátora človek, ktorý by začal Bratislavčanom hovoriť, že na základe víťazstva vo voľbách budem môcť dať hlavnému mestu peniaze a ten druhý nie, lebo je z iného politického spektra... Ak si niekto myslí, že si môže takto kúpiť Bratislavčanov, tak sa asi veľmi mýli. Tvrdeniami typu, že iní vám nemôžu dať nič, ale ja vám to dám... Takí politici nemajú ani šajnu o tom, čo je komunálna politika. Takého kandidáta by podľa mňa Bratislavčania nakopali, asi viete kam...

Ako vnímate zníženie počtu mestských poslancov z 80 na 45?

- Problém je v tom, že napríklad v Devíne môže byť poslanec do mestského zastupiteľstva zvolený 700 hlasmi voličov, v Petržalke na to bude potrebovať 10-tisíc hlasov. Už dnes je situácia taká, že poslanec Devína je tými 700 hlasmi zvoliteľný, v Petržalke potrebuje 7 tisíc hlasov. Čo nám bráni, aby sme zlúčili volebné obvody? Bolo by ich menej a napríklad Devín, Devínska Nová Ves a Lamač by tvorili jeden volebný obvod. Počet potrebný na zvolenie sa tým automaticky zvyšuje. Petržalka je štvrté najväčšie mesto na Slovensku, to si treba uvedomiť.

Nie je problémom, že aj o zákone o Bratislave rozhodovali ľudia, ktorí sa tu nenarodili, alebo si pozitívny vzťah k mestu nevytvorili.

- Povaha Bratislavčana, a tomu verím, je historická povaha. Takým príkladom je Dóm sv. Martina, Židovská ulica a vedľa, žiaľ, komunistami zrúcaná synagóga, vzdialená odtiaľ vzdušnou čiarou tri metre. To je typická povaha Bratislavčana. Bratislavčan nemá problém s Maďarom, Nemcom, Turkom, moslimom, s katolíkom, evanjelikom, s nikým. Je žoviálny a pohostinný. Na druhej strane ho hnevá, keď sem niekto príde. kto tu nemá trvalý pobyt, nie je tu prihlásený a na Bratislavu len nadáva. Často aj o nej všeličo vypisuje a potom zase odíde. Zadymuje - nepovie nič konkrétne. Páni poslanci - väčšina ich sem príde... Rozumiem tomu, že robia celoslovenskú politiku a je asi lepšie vytvárať zaujatosť a podráždenosť voči Bratislave. Nie je to však dobrá cesta. A potom vždy s prekvapením zisťujem, že väčšina poslancov Národnej rady SR tu zostane bývať, chodia na magistrát a žiadajú byty... Keď je tá Bratislava taká zlá, tak tomu celkom nerozumiem. Bratislavčania privítajú každého - ale prihlás sa tu, ži tu a ži s dennými problémami mesta. Nie že sem prídeš na dva-tri dni zarobiť peniaze a potom odídeš..., a potom znovu prídeš. My, ktorí tu žijeme, musíme riešiť každodenné problémy hlavného mesta.

Zhováral sa Robert Lattacher
FOTO - Marek Velček