Jarovčanov má byť v roku 2030 až 12 500

Počet obyvateľov tretej najmenšej bratislavskej mestskej časti (MČ) Jarovce by sa mal do roku 2030 zvýšiť zo súčasných približne 1450 na 12.500, povedal TASR starosta Pavel Škodler.

Podpísať by sa mala pod to výstavba novej štvrte Južné mesto súkromným investorom, ktorá sa má realizovať aj v katastri Jaroviec.

"Veríme, že výstavba nultého okruhu Bratislavy oddelí časti Jaroviec s mestským a vidieckym charakterom," pokračoval Škodler pri príležitosti 800. výročia prvej písomnej zmienky o Jarovciach z roku 1208 ako o obci Villa Ban. Jarovce sú s Čunovom a Rusovcami malými zadunajskými mestskými časťami.

V súvislosti so zvýšením počtu obyvateľov sa starosta obáva, aby sa Jarovce po výstavbe Južného mesta nedostali do situácie ako MČ Dúbravka, Podunajské Biskupice či Rača. Väčšina Jarovčanov bude žiť v časti s mestským charakterom a nebude mať taký vzťah k Jarovciam ako pôvodní obyvatelia. Zvýšenie počtu obyvateľov MČ ovplyvní zloženie miestneho zastupiteľstva.

Starosta ďalej informoval, že priestor na ďalšiu výstavbu je aj v lokalite, ktorú rieši územný plán zóny Poľnohospodárske družstvo - dvor. Investori z Dánska a Španielska sa usilujú o to, aby tam mohli postaviť štvorpodlažné bytové domy s občianskou vybavenosťou, čomu sa Jarovčania bránia. Podotkol, že na pozemkoch s funkciou zmiešané územie možno stavať takéto bytové domy. Samospráva preto navrhla zmenu funkčného využitia pozemkov v územnom pláne mesta na malopodlažnú bytovú zástavbu. Starosta konštatoval, že miestni obyvatelia nie sú naklonení výstavbe bytových domov.

Ako uvádza oficiálna stránka MČ, súčasné Jarovce vznikli v polovici 16. storočia. Obec založili chorvátski osadníci, ktorí prichádzali sem, do vtedajšieho Uhorska, v niekoľkých vlnách a nazvali ju Horváth falu. Známy bolo aj jej nemecký názov Kroatisch Jahrendorf. Tamojší Chorváti boli poľnohospodári a povozníci. Po prvej svetovej vojne patrili Jarovce do Maďarska a po druhej svetovej vojne, od roku 1947 do Československa. Od 1. januára 1972 sú súčasťou Bratislavy. Chorvátske tradície zachováva Klub mladých Chorvátov či Chorvátsky kultúrny spolok Hrvatski Jandrof.

(tasr)