Petržalku trápi nová hrozba: Invázny a jedovatý pajaseň žliazkatý sa šíri ako mor
Zdroj: (in)
Pajaseň na Polereckého vyrastá doslova z domuNapriek extrémnemu nedostatku vlahy môžete dnes na mnohých suchých trávnikoch v Petržalke vidieť dobre prosperujúce výmladky alebo semenáčiky invazívneho pajaseňa žliazkatého. Hoci mestská časť napĺňa zákonnú povinnosť a odstraňuje dospelé jedince, v okolí jedného vyrúbaného pajaseňa vzápätí často vyrastajú desiatky ďalších. Akoby sme boj s týmto invazívnym druhom prehrávali.
Impulzom pre vznik tohto článku bol podnet obyvateľa, ktorý na júnovú komisiu životného prostredia priniesla poslankyňa Lenka Milincká. Okrem iného sa v ňom uvádza: „Kým Petržalka nezačala odstraňovať pajasene, mali sme pred domom štyri dospelé stromy desiatky rokov. Nerozmnožovali sa, boli stále štyri. Keď tri samice vyrúbali (jedného samca nechali), začali rásť výmladky a zamorujú nám celý trávnik. Preskočilo to aj cez ulicu ku kontajnerom.“
Rozhliadnite sa, sú všade
V prvom rade treba povedať, že mestská časť má zo zákona povinnosť invazívne druhy odstraňovať. Často však naráža na odpor obyvateľov, ktorí argumentujú: Prečo rúbete zdravé stromy? Ani po informačných článkoch nechápu, že pajaseň žliazkatý je jeden z najagresívnejších inváznych stromov sveta.
Ján Šeffer, riaditeľ inštitútu aplikovanej ekológie DAPHNE vo videu na ich facebookovom profile hovorí, že ide o najnebezpečnejšiu drevinu u nás. Jed z listov spôsobuje dermatitídu. Jedy z koreňov a listov spôsobia, že pod ním nič nerastie, listy spália všetko. Vytláča pôvodné druhy, obsahuje alelopatické látky ako ailantón, ktoré potláčajú rast iných rastlín. On sám je, naopak, šampión v rýchlosti rastu. Dobre znáša sucho aj znečistenie, dokáže sa uchytiť a prosperovať na tých najnemožnejších miestach – hoci aj v betónovej škáre. Samičí strom vyprodukuje až milión semien ročne! A čo je najdesivejšie: „Päťdesiatročný strom má korene vo vzdialenosti 20-30 metrov a nimi sa dokáže rozmnožiť. Ak odrežeme jeden konár z tohto stromu, koreňová sústava, v ktorej je mozog rastliny, zareaguje tým, že začne vypúšťať záchranné výbežky. Týmto spôsobom je teoreticky nesmrteľný.“
A tak som si pri svojich prechádzkach po Petržalke začala špeciálne všímať výmladky a semenáčiky pajaseňov žliazkatých a som presvedčená, že keby ste urobili to isté, nájdete ich určite aj kúsok od svojho domu. Je ich totiž veľa, na niektorých miestach dnes doslova suplujú trávu, inde väčšie rastliny dokonca živý plot. Ján Šeffer tvrdí, že malý semenáčik stačí vytrhnúť, lebo ešte nemá rozvinutú koreňovú sústavu, ale trojmesačný už vytrhávať neodporúča a na väčšie stromy zaberie len chémia. Aj Štátna ochrana prírody SR má na Youtube video venované pajaseňu. Informuje tam, že na účinné odstránenie pajaseňa sa odporúča najmä injekčná metóda. Takto ošetrené jedince sa ponechávajú až dva roky, kým úplne vyschnú a až následne sa môžu vypíliť. „V meste, kde by toto ohrozovalo bezpečnosť, sa odporúča metóda Cut Stump injection, výrub dreviny a následná okamžitá aplikácia herbicídu do čerstvého pňa. Odstraňovanie výmladkov je možné podľa ich veľkosti buď mechanicky vytrhávaním alebo chemicky metódou Basal Bark, keď sa spodná časť kmeňa natiera herbicídom po celom obvode,“ tvrdia ochranári.
FOTOGALÉRIA:
Upozorňujú, že po každom type zásahu je lokalitu potrebné kontrolovať viac rokov a odstraňovať nové výmladky alebo semenáče, inak sa porast môže rýchlo obnoviť.
Náhradná výsadba je dobrovoľná
Na jeseň 2026 dôjde k odstráneniu ďalších invazívnych stromov. Mestská časť však tvrdí, že výruby nerealizuje plošne, ale postupne, „aby sme minimalizovali náhly úbytok zelene v danej lokalite“.
Legislatíva pri odstraňovaní inváznych drevín (akou je aj pajaseň žliazkatý) samosprávam neukladá povinnosť realizovať náhradnú výsadbu, mestská časť však má záujem aj v tomto prípade stratu vo verejnom priestore kompenzovať.
„Najväčšou výzvou pri plánovaní novej výsadby je však vysoká hustota podzemných inžinierskych sietí v urbanizovanom prostredí. Nové stromy nemôžu byť vysadené v ochranných pásmach plynovodov, elektrických vedení, vodovodov či optických káblov. Napriek týmto technickým obmedzeniam referát životného prostredia aktívne vyhľadáva každú vhodnú a legálne dostupnú plochu, kde v budúcnosti prebehne výsadba adekvátnych a pre mesto vhodných druhov drevín,“ uviedol vedúci referátu životného prostredia MiÚ Bratislava-Petržalka Adrián Ševeček.
ROZHOVOR
Kombinácia rýchleho výrubu a okamžitého hĺbkového frézovania pňa vykazuje vysokú efektivitu
Na naše otázky reagoval Adrián Ševeček, vedúci referátu životného prostredia MiÚ Bratislava-Petržalka.
V prvej odpovedi poslankyni Lenke Milinckej informuje vaše oddelenie, že: „V roku 2025 sme pristúpili k tomu, že dreviny odstránené na jeseň 2025 už neinjektujeme, ale po vyrúbaní príde hneď k vyfrézovaniu pňa.“ Aj následne aplikujete herbicíd do čerstvého pňa?
Mestská časť postupne optimalizuje technologické postupy likvidácie pajaseňa žliazkatého v súlade s odporúčaniami Štátnej ochrany prírody SR a Slovenskej inšpekcie životného prostredia (SIŽP).
Od roku 2023 sme aplikovali metódu injektáže živých stromov a následný orez na tzv. totemy z dôvodu bezpečnosti obyvateľov. Táto metóda bola úspešná, no mimoriadne časovo a logisticky náročná vzhľadom na rozsah verejnoprospešných prác, ktoré musí mestská časť zabezpečovať na svojom území. V ďalšej fáze sme preto prešli na injektáž pňov a totemov.
Na jeseň v roku 2025 sme na základe predchádzajúcich skúseností pristúpili k zmene manažmentu: namiesto dlhodobej injektáže živého stromu sa pristupuje k okamžitému hĺbkovému vyfrézovaniu pňa hneď po výrube. Tento posun reflektuje snahu mestskej časti o koncepčné znižovanie chemickej záťaže v urbanizovanom prostredí. Naším cieľom je v maximálnej možnej miere nahrádzať plošné či dlhodobé používanie herbicídov šetrnejšími, vysoko efektívnymi mechanickými postupmi, ktoré chránia mestskú pôdu a spodné vody. Hoci nám legislatíva striktne ukladá povinnosť tieto invázne druhy odstraňovať, plne si uvedomujeme ich momentálnu mikroklimatickú funkciu v meste. Každý jeden strom preto posudzujeme prísne individuálne.
Kľúčovým prvkom našej stratégie je cielené rozlišovanie samčích a samičích jedincov. Naším primárnym cieľom je v prvom rade zastaviť samotné jadro invázie – preto prednostne a urýchlene eliminujeme plodné samičie stromy, ktoré do okolia chrlia tisíce semien. Naopak, samčie stromy, ktoré semená netvoria a nešíria sa, odstraňujeme citlivo a postupne. Týmto sofistikovaným prístupom dokážeme efektívne plniť zákonné povinnosti a zároveň brániť náhlemu a radikálnemu úbytku zelene, ktorý by negatívne pocítili obyvatelia danej lokality. Pokiaľ ide o aplikáciu herbicídu po výrube, mestská časť neaplikuje herbicíd do čerstvého pňa. Pristupuje hneď k hĺbkovému frézovaniu, ktoré koreňový systém oslabí natoľko, že k regenerácii nedochádza. Aktuálne monitorujeme miesta ošetrené na jeseň 2025 a predbežné výsledky ukazujú, že kombinácia rýchleho výrubu a okamžitého hĺbkového frézovania pňa vykazuje vysokú efektivitu aj bez predchádzajúcej dlhodobej injektáže, pričom výmladky na týchto miestach nateraz neevidujeme.
Sleduje samospráva po výrube, či sa na mieste neujímajú koreňové výmladky a rieši to?
Áno, mestská časť miesta po výruboch (najmä inváznych drevín) pravidelne monitoruje prostredníctvom zamestnancov referátu životného prostredia. Kontroly prebiehajú systematicky s cieľom včas zachytiť prípadnú regeneráciu koreňového systému alebo rast nových výmladkov. Ak sa na mieste výmladky potvrdia, okamžite zadávame požiadavku na ich odstránenie. Je dôležité rozlišovať medzi koreňovými výmladkami pôvodného stromu a novými semenáčikmi. V mnohých prípadoch totiž nejde o regeneráciu vyrúbaného jedinca, ale o nové rastliny, ktoré vyklíčili zo semien zanesených vetrom z okolitých samičích stromov pajaseňa žliazkatého.
Ako sa samospráva zbavuje výmladkov? Pracovníci ich len skosia alebo aj vytrhávajú s koreňmi?
Spôsob likvidácie závisí od toho, o aký typ mladej rastliny ide. Ak ide o nové semenáčiky (mladé rastliny vyklíčené zo semena), tie je možné a efektívne vytrhnúť ručne aj s celým koreňovým systémom. Ak však ide o koreňové výmladky vyrúbaného stromu, tie vyrastajú priamo z mohutného pôvodného koreňového systému hlboko v zemi. Mechanické vytrhnutie s celým koreňom v takomto prípade nie je technicky realizovateľné bez masívnej deštrukcie okolitého terénu. Preto primárne pristupujeme k frézovaniu pňov do najväčšej možnej hĺbky, čím sa podstatná časť koreňovej sústavy mechanicky zničí. Následné výmladky sú oslabované pravidelnou údržbou a kosbou, čím sa zamedzuje ich ďalšiemu šíreniu a rastlina postupne odumiera.
(in)