Stanovisko k návrhu majú prijať v októbri

Poslanci mestského zastupiteľstva prijali na mimoriadnom rokovaní vo štvrtok 4. septembra 2008 uznesenie k novele návrhu zákona o Bratislave, ktorý nedávno do parlamentu predložila skupina poslancov.

Mestské plénum konštatuje, že klub starostov mestských častí a predkladatelia návrhu, Ján Zvonár (Smer-SD), Rafael Rafaj (SNS) a Viliam Jasaň (Smer-SD), nepovažovali za potrebné prerokovať návrh vo všetkých miestnych zastupiteľstvách.

Návrh bol predložený do Národnej rady SR napriek záujmu mestského zastupiteľstva zaujať k nemu stanovisko a dosiahnuť dohodu. Poslanecká komisia pre prípravu návrhu zákona o Bratislave predloží na októbrovom zastupiteľstve návrh stanoviska mestských poslancov.

Uzneseniu predchádzala živá diskusia. Najskôr primátor Andrej Ďurkovský (KDH) uviedol, že mu je ľúto, že tesne pred dohodou došlo k jeho predloženiu do parlamentu. Parlamentný návrh porovnal magistrát s tým, ktorý sa tvoril v rámci mesta, rozdiely a pripomienky zhrnul poslanec Pavol Baxa (KDH). Pred ním vystúpila poslankyňa Národnej rady SR Lucia Žitňanská (SDKÚ-DS), ktorá sa spýtala, čo prinesie nový zákon občanovi. SDKÚ-DS podľa nej pri hlasovaní novelu nepodporí. Milan Ftáčnik (Smer-SD) obhajoval podanie návrhu aj kvôli tomu, aby mohol platiť už od budúceho roku. K návrhu na zníženie počtu mestských poslancov poznamenal, že celé Slovensko znížilo počty poslancov. Poslanec Pavol Baxa (KDH) uviedol, že pri systéme schvaľovania štatútu Bratislavy starostovia ustúpili Ústave SR. Tá podľa neho hovorí, že obec je samostatný samosprávny celok.

P. Baxa ďalej konštatoval, že návrh odoberá kompetencie mesta voči umeleckým školám a centrám voľného času. Mesto nebude môcť podľa návrhu ovplyvňovať ďalej už ani šport a telesnú kultúru, ktorá by bola v réžii mestských častí.

Jednou z výhrad je podľa P. Baxu počet mestských poslancov, ktorých by malo byť 45 (v súčasnosti 80). Podľa neho by došlo k pozitívnej diskriminácii malých mestských častí. Napríklad hlas voliča Petržalky by už nemal takú silu, ako napríklad z Devína. Zdôraznil, že ekonomické hľadisko neobstojí, pretože by to znížilo účasť občanov na možnosti rozhodovania o meste. Mesto je vraj subjektom verejnej správy a prvoradá je spokojnosť jeho obyvateľov, až potom je ekonomika a šetrenie.

(rob)