Mesto vraj prenajíma nebytové priestory niekedy aj drahšie ako realitné kancelárie

Hlasy poukazujúce na to, že mesto a mestské časti nevýhodne prenajímajú nebytové priestory, neutíchajú. Preto sme sa na problém pozreli opäť, pričom prinášame dva konkrétne príklady i pohľad magistrátu.

Prvým príkladom sú objekty na Michalskej 22 a 26 (v jednom z nich istý čas sídlila reštaurácia Ante Portas). Mestské zastupiteľstvo schválilo 6. mája 1999 dlhodobý nájom týchto objektov na 45 rokov od podpísania zmluvy o nájme s výškou nájomného 3366 eur mesačne na obdobie od podpísania zmluvy po začatie rekonštrukcie, 1,3 eura (cca 54 korún!) za štvorcový meter ročne počas rekonštrukcie a 66 eur (cca 2770 korún) za štvorcový meter ročne po kolaudácii objektov. Ak uvážime, že za štvorcový meter nebytovej plochy v centre sa platí aj 10-tisíc korún ročne, je to veľmi málo.

„Nájomca, ktorým je firma 2. staromestská, však mal vykonať aj rekonštrukciu objektov na vlastné náklady v súlade s požiadavkami mesta a s predloženým zámerom,“ uviedla vedúca magistrátneho referátu stavebných objektov Eva Blahová. „Musel splniť aj celý rad ďalších podmienok - jednou z nich bolo, že zachová súčasnú expozíciu farmaceutického múzea a letnej čitárne Červený rak. Musel tiež na vlastné náklady zabezpečiť náhradné byty vtedajším nájomníkom. Mesto mu malo odovzdať objekty do štyroch mesiacov od podpisu zmluvy, podmienkou bolo, že nájomca začne rekonštrukčné práce 18 mesiacov od podpisu zmluvy pod sankciami. Ďalšou podmienkou bolo, že nájomca ukončí rekonštrukčné práce do 24 mesiacov od právoplatnosti stavebného povolenia.“

Druhým príkladom je nebytový priestor na Panskej 2, v ktorom sídli predajňa Folk Folk. Nájomcom je rovnomenná firma, pričom zmluva bola uzatvorená na čas určitý od 1. júla 1992 do 30. júna 1997. Nájomné bolo stanovené na 4000 korún za štvorcový meter (predajňa, sklady - spolu 181 štvorcových metrov), resp. 2000 štvorcových metrov (sociálne zariadenie s rozlohou 1 štvorcový meter). Ročné nájomné teda vychádzalo na 722-tisíc korún. Dodatkami bola zmluva predlžovaná, nájomné sa nezmenilo dodnes.

„Ceny nájomného sa prehodnocujú, mesto bolo rozdelené do zón, pričom sa stanovili aj minimálne ceny,“ konštatovala E. Blahová. „Keď sa mesto pokúša s nájomníkom dohodnúť na zvýšení nájomného, je to problém - nájomné nemôže byť zvýšené jednostranným aktom mesta, a ak nedôjde k dohode, výšku nájomného určí súd.“

Problém je aj to, že minimálne ceny prenájmov mestských nebytových priestorov sa menia. Napríklad v roku 1999 mesto prenajímalo priestory za minimálne 10-tisíc korún za štvorcový meter ročne predajnej plochy v centre, v roku 2000 to už bolo 11-tisíc, za týchto podmienok už však boli nebytové priestory  neprenajímateľné, preto sa minimálna cena znížila na 8000 korún. „Majitelia predajní to nevládali platiť,“ uviedla E. Blahová. „Sú hlasy, že mesto stanovuje za porovnateľné priestory vyššie ceny ako realitné kancelárie. Aj po znížení sa nájomcovia sťažujú, že nájomné je privysoké aj vzhľadom na ich vysoké daňové zaťaženie.“

Ako vidno, otázka výhodnosti či nevýhodnosti prenájmu je niekedy relatívna. K téme sa ešte vrátime.