Kauza SKB, pri ktorej Bratislava prišla o 370 miliónov, má trestnoprávnu dohru

Vyšetrovatelia Úradu boja proti korupcii obvinili začiatkom júna deväť súkromných podnikateľov z rôznych ekonomických trestných činov, ktorými spôsobili mestu Bratislava škodu približne 356 miliónov korún.

Ako informoval minister vnútra Vladimír Palko, polícia obvinila Erika K., Petra Z., Jozefa D., Otakara M., Miroslava Š., Romana M., Ľuboša K., Vladeka Z. a Štefana M., ktorí patrili k vedúcim predstaviteľom farmaceutických spoločností Salviafarm, a.s., Fénix Plus, a.s., Salvia Holding, s.r.o., ST-C, a.s., a Chirana Injecta, a.s. Všetci deviati sú stíhaní na slobode.

Táto sieť spoločností, ktorú podľa ministra viedol Erik K., získala úvery od skrachovanej Slovenskej kreditnej banky (SKB) v celkovej hodnote 370 miliónov korún. „Po uvalení nútenej správy na SKB obvinení vedeli, že budú vyzvaní na čo najrýchlejšie splatenie dlhov voči banke. Navrhli preto vedeniu mesta Bratislava, aby postúpili pohľadávku mesta voči SKB znejúcu na rovnakú sumu na farmaceutické spoločnosti,“ povedal V. Palko. Protihodnotou malo byť uhradenie pohľadávky mesta aj s úrokmi, s čím mestské zastupiteľstvo súhlasilo. Podľa Palka však štatutári týchto spoločností už pri podpise zmluvy vedeli, že záväzky voči mestu už nebudú schopní splatiť. „Vyšetrovatelia preto obvinili Erika K., Petra Z., Otokara M. a Jozefa D. z trestného činu podvodu a Štefana M. zo spolupáchateľstva pri podvode,“ povedal. Ako dodal, Miroslav Š. a Roman M. čelia obvineniu z trestného činu marenia konkurzného a vyrovnávacieho konania, pretože po vyhlásení konkurzu na Fénix plus nepredložili správcovi konkurznej podstaty požadovanú dokumentáciu, ale za pomoci Ľuboša K. a Vladeka Z. ju spálili spolu s účtovnou dokumentáciou ďalších spoločností.

Už v čase prerokovania podpisu zmluvy o postúpení pohľadávky mali viacerí poslanci mestského zastupiteľstva dôvodné podozrenia, že takouto zmluvou mesto pohľadávku, resp. peniaze nezíska späť. Jedným z nich bol aj vtedajší poslanec, dnes primátor Andrej Ďurkovský. Vtedajšie vedenie mesta naopak poslancov presviedčalo, že týmto krokom mesto získa minimálne 40 až 50 percent z celkovej sumy 370 miliónov korún. „Dnes sa jednoznačne ukazuje, že pravdu mali tí, ktorí toto tvrdenie považovali za nereálne,“ uviedol hovorca primátora Milan Vajda. Ako dodal, mesto v snahe dosiahnuť vrátenie aspoň časti peňazí spolupracovalo s právnou službou, aby sa čo najdôslednejšie plnili zmluvy s jednotlivými firmami, ako aj s orgánmi činnými v trestnom konaní, aby bolo možné vzniesť obvinenia.

Mesto získalo na základe zmlúv späť len 13,7 milióna korún. „Konkurzmi ani exekúciami nezískalo nič a je veľmi malá pravdepodobnosť, že by ešte niečo získalo,“ konštatoval M. Vajda. „Doteraz bol ukončený konkurz jednej firmy pre nemajetnosť, ostatné ešte ukončené neboli.“

Podľa M. Vajdu jediný reálny spôsob, ako získať ešte nejaké peniaze späť, by bol, keby sa na základe vznesených obvinení a ďalšieho vedenia tohto prípadu na súde podarilo siahnuť na majetok obvinených. „Konkurzom ani exekúciami pôvodných firiem sa už pravdepodobne nič nedosiahne,“ uzavrel.

Stratené peniaze pochádzali z obligácií, ktoré mesto vydalo v roku 1995. Mestské zastupiteľstvo vtedy rozhodlo, že výnos z obligácií uložia v Slovenskej kreditnej banke. Z peňazí mali byť postupne financované mestské projekty, ktoré garantovali poslanecké kluby KDH, DS a DU (dnes SDKÚ). Kým poslanci za KDH a DS peniaze z SKB použili na rozvojové projekty, peniaze zverené poslaneckému klubu Demokratickej únii zostali v banke.

Po roku 1998 nové vedenie mesta na čele s primátorom Jozefom Moravčíkom a viceprimátorom Romanom Vavríkom (obaja DU) nerozhodlo o výbere peňazí z SKB, aj keď banka stratila povesť dôveryhodnej inštitúcie. Primátor vtedy tvrdil, že keby mesto vybralo 400 miliónov korún, „banku by to určite položilo". Po krachu SKB sa mesto práve z iniciatívy predstaviteľov DU rozhodlo pre sporný zápočet pohľadávky s dlžníkmi SKB.