Ochota pomáhať je medzi ľuďmi stále veľmi živá, hovorí riaditeľ Slovenskej katolíckej charity

Zdroj: Archív

Riaditeľ Slovenskej katolíckej charity Filip Macák

Slovenská katolícka charita stojí pred významným jubileom – budúci rok oslávi storočnicu svojej existencie. Za ten čas sa zmenila spoločnosť aj podoby núdze, no potreba podať pomocnú ruku zostáva. O tom, komu dnes Charita pomáha, prečo sú čoraz väčším problémom osamelí seniori a či majú ľudia stále chuť pomáhať, sme sa rozprávali s riaditeľom Filipom Macákom.

Ako dlho funguje Slovenská katolícka charita?

Slovenská katolícka charita má za sebou takmer sto rokov pomoci ľuďom. Budúci rok si pripomenieme 100. výročie nášho vzniku a myslím si, že je to naozaj výnimočný míľnik. Za tým číslom totiž nie sú len desaťročia fungovania organizácie, ale predovšetkým obrovské množstvo ľudských príbehov a ľudí, ktorým niekto podal ruku práve vtedy, keď ju najviac potrebovali. Za sto rokov sa Slovensko aj spôsob života výrazne zmenili. Jedna vec však zostáva rovnaká, vždy budú medzi nami ľudia, ktorí sa dostanú do situácie, ktorú sami nedokážu zvládnuť. A práve vtedy má byť Charita pri nich.

V akých oblastiach pomáhate?

Naša pomoc je naozaj veľmi široká. Prostredníctvom siete arci/diecéznych a archi/eparchiálnych charít sme najväčším neverejným poskytovateľom sociálnych služieb na Slovensku. Staráme sa o seniorov, chorých, ľudí so zdravotným znevýhodnením, rodiny v núdzi, ľudí bez domova či ľudí, ktorí sa z rôznych dôvodov ocitli na okraji spoločnosti. Poskytujeme sociálne aj zdravotné služby a pomáhame pri mimoriadnych a humanitárnych situáciách doma i v zahraničí.
Veľmi dôležitou súčasťou našej siete sú však aj farské charity. Sú to miestne spoločenstvá dobrovoľníkov, ktorí sú ochotní venovať svoj čas a energiu pomoci ľuďom priamo vo svojej komunite. A ich veľkou výhodou je práve to, že svoju komunitu veľmi dobre poznajú. Vedia, kde žije osamelý senior, ktorá rodina sa dostala do ťažkej situácie alebo kto potrebuje pomoc, hoci si o ňu možno sám nedokáže povedať.
Práve v tom vidím obrovskú silu Charity. Na jednej strane máme profesionálne sociálne a zdravotné služby, na druhej strane ľudí, ktorí jednoducho vidia núdzu vo svojom okolí a rozhodnú sa niečo urobiť. Pomoc tak nemusí začínať niekde v kancelárii, môže začať priamo medzi susedmi, v obci alebo vo farnosti. Snažíme sa totiž na človeka nepozerať ako na „klienta“ alebo číslo v štatistike. Každý má svoj príbeh a potrebuje niečo iné. Naším cieľom je byť mu nablízku a hľadať pomoc, ktorá dáva zmysel práve v jeho situácii.

Ktorú zo skupín, ktorej pomáhate, vnímate v dnešnej dobe ako najohrozenejšiu?

Je veľmi ťažké povedať, že jedna skupina je dôležitejšia alebo ohrozenejšia ako iná. Ak by som však mal jednu pomenovať, veľké obavy mám o seniorov, predovšetkým o tých, ktorí sú odkázaní na pomoc druhých, zostávajú sami alebo si potrebnú starostlivosť jednoducho nemôžu dovoliť. A tu už nestačí iba pomáhať jednotlivým ľuďom. Musíme hovoriť aj o tom, ako je nastavený celý systém. Preto sa dnes intenzívne venujeme reforme financovania sociálnych služieb a upozorňujeme na jej riziká. Nechceme, aby sa kvalitná starostlivosť stala niečím, čo si človek musí vedieť „dovoliť“. Mala by byť dostupná každému, kto ju potrebuje, bez ohľadu na to, aký má dôchodok alebo aká je finančná situácia jeho rodiny.

Na akú zbierku ste za svoju existenciu vyzbierali najviac peňazí?

Máme viacero úspešných zbierok a každá má trochu iný charakter. Veľmi pekným príkladom je tradičná Pôstna krabička, prostredníctvom ktorej ľudia dlhodobo pomáhajú konkrétnym projektom, hlavne v Afrike. Mimoriadnu vlnu solidarity sme však zažili po vypuknutí vojny na Ukrajine. Vtedy bolo až neuveriteľné sledovať, koľko ľudí, firiem, farností a ďalších partnerov bolo pripravených okamžite pomôcť. Nebolo to pritom len o peniazoch. Ľudia prinášali materiálnu pomoc, ponúkali ubytovanie, dopravu, svoj čas či dobrovoľnícku prácu. Ukázalo sa, že keď príde veľké nešťastie, solidarita medzi ľuďmi je stále veľmi silná.

Kto má najväčší záujem pomáhať? Sú to bežní občania či firmy?

Máme skúsenosť, že pomáhajú obaja. Veľa závisí od konkrétnej témy. Niekedy sa veľmi silno zmobilizujú jednotlivci, inokedy sa pridajú firmy, ktoré dokážu pomôcť finančne, materiálne alebo svojimi službami. Pre nás však nie je rozhodujúce, či niekto daruje päť eur alebo päťtisíc. Za každým darom je rozhodnutie človeka podeliť sa o niečo svoje s niekým, koho možno nikdy v živote nestretne. A to má podľa mňa veľkú hodnotu.

Majú vôbec ľudia v dnešnej dobe záujem pomáhať charite?

Jednoznačne áno. Možno sa mení spôsob, akým ľudia pomáhajú, ale ochota pomôcť nezmizla. Vidíme, že ľudia chcú vedieť, komu pomáhajú a čo ich pomoc konkrétne zmení. Keď za zbierkou nevidia iba číslo účtu, ale konkrétneho človeka a jeho príbeh, dokážu byť neuveriteľne štedrí. A nemusí ísť iba o peniaze. Niekto venuje čas, niekto svoje schopnosti, ďalší materiálnu pomoc alebo jednoducho upozorní na dobrú vec vo svojom okolí. Aj to je pomoc. A práve naše farské charity sú krásnym dôkazom toho, že ochota pomáhať je medzi ľuďmi stále veľmi živá.

Prečo je v dnešnej dobe charita dôležitá?

Pretože ani moderná spoločnosť nedokáže odstrániť všetku samotu, chorobu, chudobu či nešťastie. Stále sú medzi nami ľudia, ktorí sa zo dňa na deň môžu ocitnúť v situácii, ktorú sami nezvládnu. Niekedy pritom nepotrebujú veľké veci. Potrebujú vedieť, že v tom nezostali sami. Naším mottom je „Blízko pri človeku“ a myslím si, že práve tieto tri slová veľmi dobre vystihujú, čím chceme byť.

Pomáhame ľuďom v núdzi bez rozdielu, ale nechceme byť iba poskytovateľom nejakej služby. Chceme pri človeku skutočne byť. A tu musím spomenúť našich zamestnancov, ale rovnako aj dobrovoľníkov. Denne vidím, s akým nasadením pracujú a koľko zo seba dávajú ľuďom, o ktorých sa starajú. Pre mnohých to nie je iba práca alebo spôsob, ako využiť voľný čas. Je to poslanie. A myslím si, že práve túto ľudskosť, všímavosť a ochotu byť nablízku druhému človeku bude spoločnosť potrebovať vždy, a to bez ohľadu na to, ako veľmi sa svet okolo nás zmení.

(bn)