Účko či Propeller: Zaspomínajte si na legendárne deväťdesiatky. MMB otvára výstavu o klubovej scéne
Zdroj: Ivan Scholtz
Legendárne ÚčkoMúzeum mesta Bratislavy otvorilo výstavu s názvom Medzi eufóriou a vyčerpaním. Bratislavská klubová scéna 90. rokov. Vo Výstavnej sieni Starej radnice priblíži príbehy klubov ako priestorov, v ktorých sa formovali demokratické hodnoty i subkultúry. V kluboch sa tvorili komunity, testovali sa nové hudobné žánre, ale aj život v novej spoločensko-politickej slobode po Nežnej revolúcii.
Ako priblížila manažérka PR a marketingu MMB Katarína Selecká, po roku 1989 sa kluby stali miestami, kde mladí ľudia cez hudbu, módu a spoločné zážitky formovali svoju identitu a nachádzali komunity, ku ktorým cítili príslušnosť. Často vznikali v priestoroch pôvodne určených na iné účely – nové využitie tak našli napríklad kryty civilnej ochrany či garáže. Atmosféru 90. rokov však popri eufórii zo všetkého nového formoval aj rozpad Československa, nacionalizmus, mečiarizmus či násilie v uliciach a drogy.
Pre mnohých boli bratislavské „deväťdesiatky“ ikonickým a formatívnym obdobím, ktorého hodnoty ovplyvňujú našu spoločnosť dodnes. „Ako mestské múzeum sa neobmedzujeme iba na témy vzdialenej histórie. Zaujíma nás predovšetkým to, čo je dôležité pre Bratislavu a jej obyvateľov – čím mesto žije, čo ho ovplyvňuje, ako sa premieňa a čo je preň charakteristické alebo jedinečné. Klubová scéna 90. rokov k takýmto témam nepochybne patrí: formovala kultúrny život mesta aj jeho komunity a bola priestorom, kde sa ľudia učili žiť s novonadobudnutou slobodou,“ hovorí Zuzana Palicová, riaditeľka Múzea mesta Bratislavy a autorka námetu výstavy.
FOTOGALÉRIA (Vernisáž výstavy Medzi eufóriou a vyčerpaním):
U.Club, Propeller či Garáže
Na začiatku stál námet Múzea mesta Bratislavy na tematickú výstavu a dlhoročný výskum bratislavskej klubovej scény, ktorému sa venuje hudobný publicista a DJ Peter Dolník. Jeho najnovšia publikácia, z ktorej rovnomenná výstava vychádza, je fascinujúcim návratom na legendárne miesta, akými boli New Model Club, Propeller, Duna, U.Club či Garáže. Súbor textových i vizuálnych spomienok a osobných výpovedí aktérov klubovej scény vás prenesie do atmosféry mesta v poslednej dekáde 20. storočia.
Výskum presahuje jednotlivé hudobné adresy: sleduje aj médiá, kultúrne domy a prvé pokusy o mestské hudobné festivaly. „U.Club patril vo svojej dobe k svetovej špičke, Garáže pod Prístavným mostom sú dodnes miestom, aké nenájdete nikde inde. Okrem zmapovania bratislavských hudobných klubov sa však v prípade výskumu 90. rokov na Slovensku nedá obísť spoločenská situácia. Na pozadí výskumu tak bežia 90. roky so všetkým, čo k nim patrilo: eufória zo slobody, nadšenie zo všetkého nového, ale aj násilie na uliciach a ťaživá politická situácia,“ približuje Peter Dolník, autor publikácie a odborný konzultant výstavy, ktorá rozvíja príbehy z publikácie prostredníctvom dobových predmetov, zvuku a obrazu.
Od návštevníkov klubov k spolutvorcom výstavy
Verejné výzvy a osobné kontakty zapojili do prípravy ľudí, ktorí klubovú scénu sami zažili. Ich spomienky a predmety, ktoré si z tohto obdobia uchovali, pomáhali utvárať obsah aj výslednú podobu výstavy. „Pri príprave sme začínali bez akýchkoľvek zbierkových predmetov a museli sme pracovať s tým, čo nám boli ľudia ochotní poskytnúť. Bol to zaujímavý spôsob práce, kde nemáte plne pod kontrolou finálnu podobu výstavného projektu. Cez verejné výzvy a osobné kontakty sa však na účely výstavy podarilo získať fotografie, plagáty, vstupenky, dobové oblečenie či dídžejskú i vídžejskú techniku,“ približuje kurátorka výstavy Alexandra Tamásová.
Výstava má dve hlavné časti – prvá je venovaná rockovým klubom, druhá fenoménu elektronickej hudby. Svoje miesto vo výstave má aj kultové Rádio Ragtime. Dobovú hudobnú kultúru približujú ziny, LP platne, kazety, walkman či diskmen.
FOTOGALÉRIA (klubový život v deväťdesiatych rokoch):
K atmosfére a celkovému dojmu výrazne prispieva architektúra výstavy od Maroša Greša, ktorý výstavu koncipoval ako zážitkovú scénu postavenú na ikonických klubových objektoch baru alebo toalety doplnených dobovými exponátmi, ako aj interiérovým zariadením zaniknutého klubu Fuga. Konštrukcie vo výstave majú vizuálne pripomínať backstage alebo festival a spôsob vystavenia osciluje medzi usporiadanou muzeálnou expozíciou a navonok neusporiadaným svetom klubov. Súčasťou priestoru expozície je aj zmenšená maketa vchodu do U.Clubu a reklamný valec s výstavnými kópiami dobových plagátov, ktoré kedysi lákali do klubov a na koncerty.
Aká je budúcnosť klubovej scény?
Výstava pozýva uvažovať aj o tom, kde sa bude odohrávať ďalšia kapitola klubovej scény v Bratislave aj za jej hranicami. Otázka jej budúcnosti súvisí aj s tým, akú hodnotu klubom ako spoločnosť pripisujeme. Príkladom uznania klubovej kultúry ako kultúrneho dedičstva je berlínska technokultúra, ktorá bola v roku 2024 zaradená do nemeckého národného zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva.
Zánik hudobných klubov je zároveň témou, ktorá rezonuje po celom svete. Podľa autorstva výstavy za ním stoja vysoké prevádzkové náklady aj meniace sa spôsoby stretávania a trávenia voľného času. Tieto zmeny ešte prehĺbila pandémia a presun časti spoločenského života do online prostredia. „Potreba zdieľať zážitky v spoločnom tanci je určitá archetypálna záležitosť. Vždy tu bola a vždy tu v nejakej podobe bude. Dnes už tento zážitok často ponúkajú podujatia, respektíve miesta iného typu, ako napríklad pop-up párty či denné párty,“ približuje Alexandra Tamásová. Časť komunitnej funkcie klubov podľa Tamásovej preberajú kultúrne centrá, ktoré poskytujú slobodný priestor na stretávanie a rozvíjanie komunitného života aj demokratických hodnôt.
Podľa Petra Dolníka je budúcnosť klubovej scény spojená predovšetkým so záujmom mladej generácie. „Kľúčové je vzbudiť záujem mladých, či už hodnotovou orientáciou klubov, ich otvorenosťou a podporou menšín, alebo akcentom na návrat do offline prostredia tu a teraz. Klubová kultúra je závislá od energie a motivácie jednotlivcov, ktorí chcú spraviť niečo pre svoje okolie. Kým sa táto energia neminie a ľudia sa budú chcieť stretávať osobne, klubová kultúra v nejakej podobe prežije,“ hovorí P. Dolník.
Výstava v Starej radnici potrvá až do 10. októbra 2027. Počas jej trvania pripravuje múzeum sériu sprievodných podujatí, ako sú diskusie, komentované prehliadky, prednášky, workshopy aj rave párty. Aktuálny program nájdete na mmb.sk a sociálnych sieťach Múzea mesta Bratislavy. Publikácia je dostupná v múzejnej predajni Kút na nádvorí Starej radnice a v e-shope Denníka N.
(ts, ms)