Hydrologička Pavla Pekárová: Dunaj má bohatú históriu sucha, tento problém trápil ľudí i v 15. storočí

Dunaj býva pre Bratislavu symbolom sily, pohybu a života. No aj táto veľrieka má svoje slabé chvíle: obdobia, keď sa hladina zníži natoľko, že namiesto širokého toku vidíme kamenné lavice, plytké ramená a odhalené dno. Históriu sucha na Dunaji pritom nemožno vnímať len ako správu o jednom letnom extréme - je to dlhý príbeh striedania vodných a suchých rokov, ktorý poznáme z kroník, z hydrologických meraní aj z pamäti krajiny. Viac nám o tejto téme prezradila RNDr. Pavla Pekárová, DrSc. z Ústavu Hydrológie SAV, ktorá sa odborne venuje hydrologickým predpovediam, kvalite vody v tokoch a historickej hydrológii.

Sucho na Dunaji býva pre mnohých Bratislavčanov prekvapením. Je to naozaj niečo mimoriadne, alebo ide o jav, ktorý mal Dunaj v sebe odjakživa?

Sucho na Dunaji nie je niečo, čo by sa objavilo až dnes. Už biblické príbehy o siedmich tučných a siedmich chudých kravách hovoria symbolicky o tom, že po období hojnosti môže prísť obdobie nedostatku. Aj Dunaj pri Bratislave funguje podobne: striedajú sa roky vodnej hojnosti a roky, keď je vody menej. V historických záznamoch aj v dlhých meraniach vidíme, že sucho patrilo k rieke vždy - mení sa však jeho načasovanie, intenzita a to, ako ho dnes vnímame v meste. Už v Starom zákone nájdeme viaceré pasáže, kde Boh „zadrží dážď“ a rieky vysychajú. Pre ľudí vtedy to znamenalo ohrozenie života, lebo rieky boli hlavným zdrojom vody aj ich obživy.
Dunaj síce Biblia nespomína, ale z historických dokumentov vieme, že suchá zasahovali aj naše územie. Už v 15. a 16. storočí sú opísané „megasuchá“, keď veľká časť Európy trpela nedostatkom vody – rieky sa menili na stružky, úroda sa zničila, vznikali hladomory. Takže z historického pohľadu je dôležité si uvedomiť: dnešné sucho na Dunaji nie je prvé, ani jediné, je súčasťou dlhých prírodných cyklov.

Hovoríte o cykloch. Ako sa dajú v prietokoch Dunaja „vidieť“ suché a vodné obdobia?

Potrebujeme dlhé, spoľahlivé časové rady. Pre Dunaj v Bratislave máme dnes neprerušený rad priemerných denných prietokov už od roku 1876. To je vyše 150 rokov hydrologickej pamäti. Ak tieto údaje štatisticky spracujeme, vidíme, že:
- dlhodobý priemerný ročný prietok Dunaja v Bratislave je približne 2 050 metrov kubických za sekundu,
- striedajú sa viaceré vodné desaťročia (napríklad roky 1910–1920, 1960–1970) s suchšími (napríklad 1946–1955, 2016–2025),
- v popredí sa objavujú aj dlhé cykly – suchšie a vodnejšie obdobia trvajú často 20–30 rokov.
Na grafoch pekne vidno, že Dunaj „dýcha“ – nie je stále rovnaký. V niektorých desaťročiach sú ročné prietoky nad priemerom, v iných pod ním, ale z dlhodobého hľadiska sa množstvo vody v Dunaji v Bratislave výrazne nemení. To je dobrá správa.

Takže z pohľadu Bratislavy neplatí, že Dunaj „vysychá“?

Nie v tom zmysle, že by sme za 150 rokov prišli o polovicu vody. Ročný priemer je pomerne stabilný, aj keď v posledných troch desaťročiach prietoky klesajú. Mení sa však rozdelenie vody počas roka – kedy jej Dunaj má veľa, kedy má málo.

Tento rok sa veľa hovorí o tom, že prietok Dunaja v stanici Bratislava/Devín dosiahol historické minimum. Čo sa presne stalo?

Podľa predbežných údajov Slovenského hydrometeorologického ústavu bol minimálny denný prietok Dunaja pri Bratislave/Devíne 27. júla 2026 okolo 725 metrov kubických za sekundu, a podľa rakúskej stanice Thebnerstraßl, ktorá je pravom brehu Dunaja dokonca len 678 metrov kubických za sekundu. To je veľmi nízky prietok.

​Historicky najnižší priemerný denný prietok bol zaznamenaný 6. januára 1909 – iba 580 metrov kubických za sekundu, ale to bol zimný extrém. Zameraný okamžitý prietok Dunaja bol najnižší v septembri 1947 – 550 metrov kubických za sekundu. Prirodzené minimum Dunaja býva v mesiacoch november až február, keď sú nízke zrážky a teploty a v Alpách zrážky padajú vo forme snehu.

Navyše tohtoročné sucho má dve nezvyčajné črty: vyskytlo sa už v júli, keď má Dunaj byť „najvodnejší“ – tečie voda z topiaceho sa snehu v Alpách, a prietok okolo 700 m³/s v lete sa od roku 1876 v júli ešte nevyskytol. To znamená, že z pohľadu hydrológa ide o extrém v mesačnom režime, nie v absolútnom ročnom priemere.

Čím je to spôsobené? Menej snehu, viac tepla?

Viacerými faktormi: Sneh v Alpách sa topí skôr. Už v našich starších analýzach sme zistili, že v porovnaní období 1876–1940 a 1941–2005 je jar na Dunaji „posunutá“ – prietoky z topenia snehu prichádzajú o približne 13 dní skôr.
Potom teplejší vzduch zvyšuje výpar, pôda je suchšia, vegetácia spotrebúva viac vody.
Ďalším faktorom je výskyt dvoch suchých dekád po roku 2000, čím došlo k poklesu zásob podzemnej vody.
A ďalším faktorom je pravdepodobne i zadržiavanie vody v stovkách nádrží v Nemecku a Rakúsku na prítokoch Dunaja nad Bratislavou.
Výsledok je, že koncom marca a apríla sú priemerné prietoky vyššie, ale v júli, auguste i v septembri sú nižšie, než bývali v minulosti. A ak sa k tomu pridá jar s nižšími zrážkami, môžeme mať v júli Dunaj nezvyčajne nízky stav vody – ako tomu je v tomto roku.

Ktoré obdobia by ste označili za historicky najväčšie suchá na Dunaji pri Bratislave?

Pri pohľade na ročné prietoky a desaťročné priemery sa dajú identifikovať tieto suché obdobia:

Najsuchšie desaťročie v našich dátach bolo roky 2016–2025 - prietoky boli pod dlhodobým priemerom, rok 1934 bol vôbec najsuchší s priemerným ročným prietokom len 1 417 m3.s-1. Pokles prietokov 1906–1935 je veľmi podobný poklesu prietokov za posledných 30 rokoch.
Ak sa pozrieme ďalej do 19. storočia cez údaje z Turnu Severin/Orsova, desaťročie 1856–1865 bolo pravdepodobne najsuchšie zaznamenané obdobie na hranici stredného a dolného Dunaja.
To nám hovorí, že suché desaťročia sa vyskytovali tak v chladnejšej klíme 19. storočia, ako aj v dnešnej teplejšej klíme. Príroda má vlastnú variabilitu, na ktorú sa teraz „nabalí“ vplyv človeka.

Ako Bratislavčan pocíti tohtoročné sucho na Dunaji? Je to viac psychologický, alebo praktický problém?

Má to niekoľko rovín:
- Vizuálny a psychologický efekt. Dunaj je súčasť identity Bratislavy. Keď človek stojí na nábreží a vidí široký štrk a len úzky pruh vody, vzbudzuje to otázky: „Čo sa deje? Vysycháme?“ Aj historické fotografie z nízkych stavov, napríklad 1947, ukazujú, že „suchý Dunaj“ nie je novinkou.
- Plavba a rekreácia. Nízke prietoky znamenajú obmedzenia pre lodnú dopravu, väčšie riziko pre plavbu, zhoršené podmienky pre športové využitie (veslovanie). Napríklad v minulosti sa pri veľmi nízkych stavoch upravovali plavebné dráhy bagrovaním.
- Ekologické dopady. Nízka voda zvyšuje teplotu, znižuje samočistiacu schopnosť rieky a môže ovplyvniť vodné ekosystémy, zmeny v ramenách, v inundácii, v podzemných vodách na pravom aj ľavom brehu.
- Pitná voda – zatiaľ nie je kritický problém. Z pohľadu zásobovania pitnou vodou je situácia na Slovensku zatiaľ bez paniky: máme kvalitné podzemné zdroje a vybudované vodárenské nádrže, ktoré dokážu zabezpečiť pitnú vodu pre obyvateľov, treba však mať vybudovanú i infraštruktúru. Dunaj však hrá rolu v dopĺňaní podzemnej vody v Podunajskej nížine, takže dlhšie suché obdobia sa postupne môžu prejavovať aj tam.

Ako je to konkrétne s Petržalkou, ktorá leží „na Dunaji“?

Petržalka má s Dunajom špecifický vzťah - historicky bola ohrozená skôr povodňami, niekoľko krát v histórii bola celá Petržakla zaplavená, všetky domy zničené, napr. v roku 1809, 1850. Staré mesto bolo tiež niekoľko krát pod vodou (1850, 1897, 1899). Dnes pri suchu je to skôr otázka hladiny podzemnej vody a stavu ramien. V úseku od mosta SNP po Rusovce sú staré ramenné systémy, napojené na Dunaj. Pri nízkych prietokoch je menej vody v ramenách, mení sa ich ekologický režim.

Zároveň nízka voda umožňuje Bratislavčanom aj Petržalčanom „vidieť“ Dunaj inak – napríklad odhalené štrkové lavice, staré šachty, dnes už nefunkčné prívody vody k limnigrafu pred SNG, ktoré pri normálnom stave nevidieť. Sucho z tohto pohľadu je pre nás i príležitosťou, ako lepšie pochopiť rieku.

Spomínali ste, že do prirodzených cyklov zasahuje človek. Ako konkrétne vplývame na sucho Dunaja pri Bratislave?

Vplyv človeka má opäť viacero vrstiev:
- Úpravy koryta – regulácie, opevnenia, budovanie hrádzí, mostov, vodných diel menia geometrický vzťah medzi vodným stavom a prietokom. V Bratislave sa koryto pred prehradením pri Hrušove dlhé roky prehlbovalo, po spustení Vodného diela Gabčíkovo sa naopak zanáša, čo bol cieľ, ktorý však funguje už príliš intenzívne.

- Vodné dielo Gabčíkovo. Od roku 1993 máme riešenie „rozdelenej“ rieky – časť vody ide cez kanál, časť „starým korytom“. Mení sa merná krivka, t. j. vzťah vodný stav – prietok, pri vyšších vodných stavoch preteká korytom menej vody než pred vybudovaním diela. V Bratislave je hladina vody vzdutá – až pri prietoku nad 5000 m3.s-1 funguje stará merná krivka. Preto sa dnes vyhodnocuje prietok Dunaja vo vodomernej stanici Devín.
- Vodné diela na hornom Dunaji. Na rakúskom úseku je v prevádzke desať vodných diel, tie však neovplyvňujú prietok Dunaja – nezadržiavajú vodu, menia však postupovú dobu povodňových vĺn, povodňové vlny prichádzajú rýchlejšie. Ale desiatky vodných nádrží na nemeckých a rakúskych prítokoch Dunaja v súčte môžu ovplyvniť prietoky v Dunaji. Tieto nádrže zadržiavajú vodu, znižujú povodne, ale zároveň môžu zvyšovať extrémne nízke prietoky.
- Odbery vody, zavlažovanie, kanalizácia. Veľké odbery pre priemysel, energetiku, zavlažovanie, v kombinácii s vyššou teplotou vzduchu, zvyšujú výpar a znižujú sa prietoky v riekach.
Hydrologicky to vidíme najmä v tom, že sa mení ročný chod prietokov – voda „odtečie“ skôr, letný deficit je väčší. Ročný priemer sa zatiaľ drží, ale suché obdobia sú častejšie a výraznejšie, ako ukazujú roky 2003, 2015, 2017, 2018, 2022.

Čo by ste odporučili Bratislave pri pohľade na dnešné sucho, ale aj na historické povodne?

Kľúčové body:
- Nepodceňovať extrémy. Teória extrémov hovorí, že ešte nikdy sme nemali takú veľkú povodeň, aby nemohla prísť ešte väčšia. To isté platí i o suchu.
- História nám jasne ukazuje, že:
- extrémne povodne (1899, 1954, 2002, 2013) aj extrémne suchá (desaťročie 1856–1865, 1946–1955, súčasné obdobie) sa opakujú,
- ochrana pred povodňami aj plánovanie zásob vody musia počítať s tým, že raz bude vody veľa, raz málo.
- Rozumne pracovať s vodou v meste.
- Zvyšovať albedo – odrazivosť Albedo bielej farbay je približne 0,7 až 0,85 (odrazí 70 % až 85 % svetla). Čierna farba: Albedo je približne 0,05 až 0,1 (odrazí len 5 % až 10 % svetla). Ak chceme jednoducho znížiť teploty v meste treba mať biele strechy, svetlé fasády – nechápem, prečo architekti tak obľubujú čiernu a tmavosivú farbu.
- obnovovať a chrániť ramenné systémy a mokrade pri Dunaji ako „špongiu“ – pri povodniach tlmia kulmináciu, pri suchu udržujú vlhkosť,
- Investovať do hydrológie. Udržiavať a zachovávať kvalitné monitorovanie (vodné stavy, prietoky, zrážky, teploty).
a, čo považujem za kľúčové, vychovať novú generáciu hydrológov – dobrý hydrológ nevyrastie za tri roky, potrebuje desaťročia skúseností.

(bn)